Ako spoznám dobrého pediatra? Prezradíme vám 7 jednoduchých krokov, vďaka ktorým nešliapnete vedľa!

výber pediatra, novorodenec, crp, vybavenie ordinácie, detský lekár
19.3.2018 v kategórii Bábätko, autor Gabriela Bachárová, Odborná spolupráca: MUDr. Marta Špániková, foto: istockphoto.com

Výber detského lekára nie je formalita. A najbližší neznamená vždy najlepší. Čo je dobré vedieť ešte predtým, než zdvihnete telefón a zavoláte do ordinácie, že sa vám už čoskoro narodí bábätko a či preň majú miesto v kartotéke?

Pediater je v živote vášho dieťaťa pomerne dôležitou postavou. Od jeho odbornosti a starostlivosti do veľkej miery závisí, ako sa bude dieťaťu zdravotne dariť. Preto si dajte na výbere skutočne záležať.

Preštudujte si internet, ale neverte všetkému

Mamičky si často vymieňajú informácie o konkrétnych pediatroch i na materských weboch. Skúste si zadať meno vytypovaného lekára do vyhľadávača a pozrieť sa na skúsenosti ostatných rodičov. Obozretnosť je tu iste namieste.

Pediatrička MUDr. Dana Vurmová hovorí: „Informácie o vyberanom lekárovi by ste nemali zháňať na serveroch, kde si ktokoľvek anonymne napíše, čo mu napadne. To, že si lekár kúpi nové auto, môže v extrémnom prípade viesť k tomu, že závistlivá susedka, ktorá k nemu ani nechodí, napíše niečo hanlivé. Väčšina z nás má skúsenosť, že mamičky, ktoré trávia veľa času chatovaním a delením sa o skúsenosti s inými mamičkami, nie sú tak úplne objektívne.“

Lepšie je porozprávať sa s kamarátkami alebo susedkami, ktoré majú rovnakého pediatra. „Viete, s kým hovoríte, a aj podľa sympatií k tejto mamičke lepšie odhadnete, či je, alebo nie je, jej posudok objektívny,“ radí Dana Vurmová.

Navštívte ordináciu, ale vopred sa ohláste

Ak ste už na materskej a do pôrodu vám zostáva ešte nejaký čas, využite ho na prehliadku vybranej ordinácie. Pravdaže, vopred sa ohláste. Pokiaľ prídete neohlásená a lekár či sestra majú inú prácu, nebudú sa vám možno venovať tak, ako by ste si predstavovali.

Už prvý pohľad do čakárne vám napovie, o aké pracovisko ide. „Určite nehovoríme o kožených sedačkách, ale čakáreň by mala byť v prvom rade čistá, vymaľovaná, dostatočne priestorná, hodiny pre zdravé a choré deti jasne vyznačené a dodržiavané. Že je fajn mať v čakárni nejaké hračky a časopisy pre deti, je pochopiteľné. Aj bezbariérový prístup, aspoň nájazdy pre kočíky, by dnes už mal byť všade zaistený. Tiež prvý kontakt so sestričkou, keď sa budú rodičia chcieť zaregistrovať, by mal byť sympatický. Pozdrav, úsmev, snaha odpovedať na otázky,“ vymenúva MUDr. Vurmová.

Pýtajte sa na prístroj CRP

Mal by byť samozrejmosťou, ale niekde stále nie je. CRP alebo C-reaktívny proteín je bielkovina, ktorá je súčasťou akútnej reakcie imunity na zápal. „Stanovenie tohto parametra je veľmi rýchle, už do piatich minút. Je to vyšetrenie, ktoré pomáha k stanoveniu správnej diagnózy a následne k určeniu správnej liečby,“ upresňuje MUDr. Marta Špániková.

 

Aké ďalšie vyšetrenia môžeme absolvovať priamo u pediatra?

Okrem prístroja CRP to môžu byť aj iné prístroje, napríklad na:

  • zistenie prítomnosti streptokoka v krku,
  • stanovenie hodnoty krvného farbiva – hemoglobínu,
  • kompletné vyšetrenie moču.

Pre dediny alebo malé mestá, kde je laboratórium ťažšie dostupné, je také vybavenie lekára neoceniteľnou výhodou. „Rodičom odporúčam zaujímať sa o to, ako je ambulancia detského lekára vybavená. Dnes je totiž možné priamo v ambulancii vykonať aj niektoré iné vyšetrenia, ktoré charakterizujú závažnosť ochorenia a pomáhajú k stanoveniu správnej diagnózy, napríklad k nim tiež patrí stanovenie saturácie kyslíkom, negatoskop (na správne prehliadanie RTG snímkov), otoskop na vyšetrenie uší,“ radí MUDr. Špániková.

Zaujímajte sa o spotrebu antibiotík

Pre rodičov je dôležité, či vybraný pediater nenasadzuje pri každej príležitosti antibiotiká. Ak máte kamarátky, ktoré chodia k rovnakému detskému lekárovi, spýtajte sa ich, ako často od neho dostávajú recept na antibiotiká, alebo či im pediater objasní, že antibiotiká nie sú pre malé deti nevyhnutné a prečo. „Najmä deťom do troch rokov (kým nechodia do kolektívu), nie je potrebné podávať antibiotiká! Ich ochorenia sú zväčša vírusové a stačí správna podporná liečba a časté kontroly u lekára, poučenie mamičky a dieťatko sa antibiotikám vyhne.

K stanoveniu diagnózy a správnej liečbe pomáhajú hlavne vedomosti a skúsenosti lekára, jeho spôsob práce, ale i dôvera rodičov k lekárovi a jeho správnym postupom, ako aj trpezlivosť rodičov pri riešení ochorenia, ktoré vždy trvá určitý čas.“ Dobrou správou pre rodičov je, že situácia sa v ordináciách detských lekárov postupne lepší. Podľa pediatričky Hany Cabrnochovej dnes deti dostávajú oveľa menej antibiotík ako v minulosti. Pokiaľ sa niekde týmito liekmi ešte plytvá, sú to skôr ambulancie praktických lekárov pre dospelých.

Všímajte si ordinačné hodiny

Má vybraný pediater ordinačné hodiny vždy len dopoludnia? Tak to zrejme nie je celkom  ideálne. Nepriamo je možné kvalitu lekára posudzovať aj na základe ponuky doby ordinačných hodín, teda či je lekár prítomný len dopoludnia, alebo býva v niektoré dni k dispozícii aj popoludní.

Vhodné je, pokiaľ ordinácia umožňuje objednávky na konkrétnu hodinu. V tom prípade však musíte počítať aj s poplatkom za takéto objednanie sa, pretože ide o nadštandardnú službu.

To, že má pediater vždy plnú čakáreň, je obyčajne znakom jeho obľúbenosti a odbornosti.

Na druhej strane to ale môže viesť k stresu, pretože musí za deň vyšetriť veľké množstvo pacientov – a tak to v čakárni pekne „odsýpa“. Dieťa sa v ambulancii zdrží len pár minút a rodičia môžu mať pocit, že sa nestihli spýtať na všetko a nedostali ani podrobné vysvetlenie, čo vlastne dieťaťu je. Pokiaľ však pediatrovi veríte, skúste sa nad jeho časovou vyťaženosťou povzniesť. Alebo nabudúce viac trvajte na tom, aby sa vám skutočne venoval.

Komplexnosť informácií

Pediater je lekár, ktorému musíte dôverovať. Je dôležité, aby vám ponúkal informácie jasne, dostatočne odborne, veľa vám iste napovie aj jeho web stránka (mnohí pediatri totiž už dnes vlastnú webovú stránku majú) – môžete sa dozvedieť, akým oblastiam sa venuje – napríklad jeho ďalšie vzdelávanie, publikačná činnosť, spôsob práce, postoj k očkovaniu, či alternatívnejším metódam liečby.