Vegetariánstvo v detskom veku
Vegetriánstvo v detskom veku
Vegetariánska strava môže nepochybne pozitívne pôsobiť na zdravie človeka. Má svoje veľké pozitíva hlavne v zníženom prívode cholesterolu. Obsah vlákniny v potrave stimuluje činnosť čreva a pôsobí preventívne protinádorovo, upravuje zápchu, znižuje krvný tlak. Vegetariáni majú nižšiu úmrtnosť na srdcovo cievne ochorenia, menej trpia reumatizmom
Racionálnou zmiešanou výživou s dostatočným príjmom zeleniny, vylúčením tučných jedál, údenín môžeme dosiahnuť podobný efekt.
Vegetariánske stravovanie nie je vhodné pre všetky skupiny ľudí. V niektorých skupinách ako u tehotných a dojčiacich žien, v rannom detskom veku môže viesť tento typ stravovania k nedostatočnému príjmu základných živín ako sú tuky a bielkoviny, rovnako k deficitu niektorých vitamínov a minerálov.
Negatíva a riziká vegetariánskej stravy
- Vegánska a nesprávne vedená vegetariánska strava môže viesť k nedostatočnému príjmu základných živín.
- Vylúčenie živočíšnych výrobkov a ich náhrada cestovinami, parenými buchtami nie je vegetariánstvo.
- Ohrozené sú skupiny hlavne dojčatá, deti a dospievajúca mládež, tehotné ženy, športovci a starší ľudia.
Rozdelenie alternatívnej výživy
- semivegetariána- konzumuje okrem rastlinnej potravy mliečne nízkotučné výrobky, ryby, hydinu
- vegetarián – nekonzumuje mäso, ale konzumuje potraviny živočíšneho pôvodu
- monovegatarián- konzumuje okrem rastlinnej potravy jeden druh živočíšnych produktov
- pulovegetarián- konzumuje okrem rastlinnej potravy aj kuracie mäso
- peskovegstrián- konzumuje okrem rastlinnej potravy aj ryby a morské plody
- vegan- nekonzumuje žiadne produkty živočíšneho pôvodu
Dojčené deti (0-6 mesiacov) matky vegetariánky
Väčšinou je príjem energie pri čisto vegetariánskej strave nižší ako pri zmiešanej. Kojené deti pri prísnej vegánskej strave môžu prospievať menej. Pri dobre vedenej lakto –ovo -vegetariánskej strave u matky dojčené deti zvyčajne prospievajú dobre. M
atka môže mať nedostatok niektorých vitamínov. Pre vegetariánskej strave môže chýbať železo, vitamín D, zinok, kyselina listová, pri veganskej strave navyše kalórie, bielkoviny, vápnik a vitamín B12. Tento nedostatok sa môže prejaviť aj u dojčeného dieťaťa.
Dojčatá 6-12 mesiacov na vegetariánskej výžive
Po zavádzaní nemliečnych príkrmov u vegetariánsky vedených detí môže nastať problém. U vegetariánsky stravovaných detí ja prejavuje nedostatok železa, vitamínu D, u vegánsky živených detí aj nedostatok vápnika, zinku, vitamínu B12, navyše tieto deti sú zaťažované veľkým objemom stravy na dosiahnutie energetického prijmú.
Napriek týmto veľkým objemom sa nedá touto stravou dosiahnuť potrebný kalorický príjem. Nižší je aj príjem bielkovín, pretože dojčatá nedokážu straviť bezproblémvo potrebné množstvo strukovín, ak neprijímajú žiadne mlieko.
Deti predškolského a školského veku
U deti predškolského a školského veku sa pri vegetariánskom stravovaní zisťuje nedostatok železa, u vegánsky stravovaných detí aj nedostatok vitamínov skupiny B, vápnika, bielkovín a kalórií.
Výživa zo strukovín obsahuje bielkovina ale obsahuje aj fyláty, ktoré bránia vstrebávaniu železa a zinku.
V dojčenskom a batoleneckom veku sa zisťuje pomalšie prospievanie. Je to v dôsledku toho, že detský žalúdok pre svojej veľkosti nie je schopný spracovať taký veľký objem stravy, ktorým by sa zabezpečil dostatočný energetický príjem. Po piatom roku života, keď je žalúdok väčší, dochádza u týchto detí k zrýchlenému rastu.
Dospievanie a vegetariánska strava
Dospievajúce dievčatá - vegánky majú neskorší nástup menštruácie a môžu mať poruchy menštruácie v zmysle slabšej a menej častej menštruácie. Môže to byť spôsobené vplyvom látok (fyto estrogénov), ktoré ovplyvňujú účinok niektorých hormónov. Pri lakto- ovo- vegetariánskom type stravovania sa týmto problémom je možné vyhnúť.
Jednotlivé živiny pre vegetariánskej strave
Bielkoviny
Pri čisto rastlinnej strave je organizmus ochudobnený o esenciálne aminokyseliny. Sú to tie, ktoré si organizmus nevie vytvoriť sám a je odkázaný na príjem zo stravy. Rastlinné bielkoviny majú totiž nižší obsah esenciálnych aminokyselín ako v živočíšné bielkoviny. Aby sme zabezpečili adekvátny príjem výživy, je potrené podávať jednak strukoviny, cereálie a aspoň minimálny množstvo živočíšnych bielkovín. Avšak je potrebné vedieť, že deti do troch rokov, do jedného roka zvlášť, nedokážu stráviť veľké množstvo strukovín.
Železo
Železo je súčasťou krvného farbiva. Je dôležité pre správny prenos kyslíka tkanivám. Pri jeho nedostatku vzniká anémia- málokrvnosť. Okrem toho je súčasťou každej bunky. Je taktiež významné pre rast. Nachádza sa v živočíšnej aj v rastlinnej potrave. Najviac železa obsahuje pažítka, mak, lieskové orechy, šošovica, hovädzie mäso, pečeň z hydiny a domácich zvierat, slepačí žĺtok, špenát, pšeničné klíčky, hrach.
Zo živočíšnej potravy sa železo vstrebáva ľahšie ako z rastlinnej. Vstrebávanie železa podporuje napríklad kyselina askorbová a kyselina chlorovodíková. Aj malé množstvo mäsa, ktoré sa konzumuje s látkami obsahujúcimi kyselinu askorbovú výrazne zvyšuje vstrebávanie železa. Príjem približne 50mg Celaskonu zvyšuje v strebávanie železa 2-3x.
Niektoré látky ako oxaláty, taníny, fytáty, fosfáty, (látky obsiahnuté v rastlinnej potrave) znižujú vstrebávanie železa. Vstrebávanie železa znižuje aj káva a čaj.
Vitamín B12
Vitamín B12 je zaujímavý tým, že organizmus ho z rastlín nedokáže prijať. Je súčasťou enzýmov, zúčastňuje sa pri krvotvorbe, je dôležitý pri delení buniek a pri odosielaní genetickej informácie novej bunke, pôsobí súčasne ako rastový faktor. Nedostatok sa môže prejaviť zvlášť u dojčených detí vegetariánsky živených matiek.
Príjem tohto vitamínu zabezpečuje takmer výlučne živočíšna potrava. Zdrojom vitamínu je mlieko a vajcia, kuracia pečeň, ustrice, sleď, krab, hovädzie mäso, kvasnice. U lakto-ovo vegetariánov môže byť príjem tohto vitamínu v norme, na rozdiel od vegánov. Vegáni by mali kozumovať kyslomliečne výrobky a kvasnice.
Vápnik a vitamín D
Vápnik je potrebný v každom období detstva. Samozrejme najdôležitejší je prísun vápnika počas v tehotenstve a počas obdobia rastu, teda celý detský vek. Vápnik sa nachádza v mlieku, sardinkách, vápnik obsahuje aj kapusta, petržlen, špenát. Obahujú ho aj oriešky, mandle a strukoviny. Keďže nežiaduci účinok na metabolizmus vápnika má fajčenie a kofein, neodporúča sa v detskom veku fajčenie, pitie kávy a kofeínových nápojov (kola).
S metabolizmom vápnika úzko súvisí aj vitamín D.
Materské mlieko neobsahuje dostatočné množstvo vitamínu D, preto u deti v prvom roku života sa pravidelne tento vitamín podáva. Nedostatok sa môže prejaviť u makrobioticky živených detí s nedostatočným pobytom na slnku. Vitamín D sa vyskytuje v rybom tuku, avokáde, vaječnom žĺtku.
Zinok
Zinok sa nachádza v každej rastlinnej a živočíšnej bunke, avšak v rôznej koncentrácii. Zinok je potrebný pri stavbe DNA, pri raste tkanív, pri raste v detskom veku, pre tvorbu viac ako 100 enzýmov.
Zinok je potrebný aj pre dobre fungujúcu imunitu, pre dobre hojenie rán. Väčšina zinku, ktorú človek prijme je zo živočíšnej stravy. Obsahuje ho červené mäso, pečeň, morské živočíchy, vajíčka, orechy, fazuľa, pšenica, tvrdé syry. U čisto vegetariánsky sa stravujúcich detí sa môže prejaviť nedostatok zinku. V tehotenstve je potreba zinku o niečo vyššia ako mimo tehotenstva.
Pyridoxin
Dôležitý vitamín pre správne fungovanie imunitných procesov, pri tvorbe červených krviniek a pre rast a vývoj kostry. Zmierňuje únavu, napomáha rastu svalovej hmoty, pôsobí antidepresívne. Zdrojom pyridoxinu je kuracie mäso, vajíčka, vnútornosti, hnedá ryža, ovos, sója, pšenica, búrske orechy,.
Zvýšená potreba je počas tehotenstva a dojčenia.
Riboflavin
Je súčasťou enzýmov, zúčastňuje sa na odbúravaní tukov, bielkovín, podporuje hojenie kožných rán.
Nedostatok sa môže prejaviť únavou, praskaním ústnych kútikov
Najbohatším zdrojom riboflavinu je však mlieko, kuracia pečeň, brokolica, jogurt, čerstvý syr Cottage, v dostatočnom množstve sa vyskytuje aj v strukovinách a zelenine.
Zvýšená potreba vitamínu je počas tehotenstva. U vegánov sa môže prejaviť jeho nedostatok
Selén
Denná potreba je 60- 200mikrogramov, dávka nad 900 mikrogramov je škodlivá (problémy s trávením, vracanie, vypadávanie vlasov, zmena nálady, zmena nechtov).
Selén funguje v organizme ako antioxidant, ktorý likviduje voľné kyslíkové radikály a takto znižuje riziko vzniku rakoviny.
Pravidelný nedostatok selénu sa môže podieľať na zvýšenom riziku infarktu myokardu a cievnych ochoreniach. Pri nedostatku selénu v tehotenstvo môže byť ohrozený plod.
Zdrojom selénu je takmer výlučne živočíšna potrava, preto vegáni môžu mať jeho nedostatok. Obsah selénu v rastlinách závisí od jeho obsahu v pôde, kde sa rastliny pestujú. Umelé nasycovanie pôdy selénom sa neujalo.
Vitamín A
Vitamín A je dôležitý pre rôzne procesy v tele. Je dôležité pre správne fungovanie zraku. Je potrebný pre správny rast, pre zdravý rast zubov a kostí, zúčastňuje sa na ochrane slizníc pre infekciou, dôležitý pre vznik spermií, vývoj placenty a plodu, produkciu mužského hormónu testosterónu, chráni sliznice tráviaceho traktu, slinných žliaz, neutralizuje toxické látky,
Vitamín A sa vyskytuje len v živočíšnej potrave – rybí tuk, maslo, vajíčka, mlieko. Rastliny obsahujú jeho prekurzor, z ktorého si ho organizmus dokáže vytvoriť. Zdrojom prekurzorov ja napríklad mrkva, brokolica, špenát, šalát, melón, marhuľa.
Karnitin
Karnitín je veľmi dôležitý pre rôzne procesy v tele. Nedostatok karnitínu sa môže prejaviť aj napríklad na činnosti srdcového svalu. S problémom nedostatku sa môžeme stretnúť u deti vegánskych matiek, ktoré prestali náhla dojčiť a začali dieťaťu podávať vegánsku výživu.
V potrave sa vyskytuje najviac v ovčom, jahňacom a teľacom mäse, menej v bravčovom a králičom. Oveľa menej sa vyskytuje v hydinovom mäse a v kravskom mlieku. 25% potrebného množstva si dokáže organizmus vytvoriť, avšak 75% musí byť dodaných potravou.
Mastné kyselina (hlavne n-3 omega mastné kyseliny)
Tieto kyseliny sú potrebné na stavbu buniek, nachádzajúcich sa v mozgu. Nachádzajú sa v živočíšnych tukoch, hlavne v rybách. Pokiaľ je dieťa dojčené, dostáva tieto kyseliny z materského mlieka. Avšak, ak je matka vegánka, jej mlieko obsahuje menej týchto mastných kyselín ako mlieko normálne sa stravuúcej matky.
Odporúčania
- Správna výživa v tehotenstve a počas dojčenia ovplyvňuje vývoj dieťaťa a zloženie mlieka.
- Je vhodné zaradiť aspoň občas potraviny bielkovinného pôvodu (mlieko, mäso).
- Potraviny bohaté na železo by sa mali konzumovať s potravinami obsahujúcimi vitamín C.
- Nie je vhodné podávať spolu mliečne a zeleninové jedlá. V prítomnosti vápnika (mlieko) je zhoršené vstrebávanie železa z rastlín.
- Veľké množstvo vlákniny u dojčiat až priveľmi môže urýchľovať činnosť čriev. Pri takomto stave sa môže znížiť vstrebávanie dôležitých látok.
- Aj malé množstvo živočíšneho mlieka zlepšuje hodnotu stravy, doplní esenciálne aminokyseliny.
- Aj malé množstvo živočíšneho tuku je prospešné, doplní tým esenciálne mastné kyseliny, potrebné pre správny vývoj mozgu.
- Striktné obmedzenie bielkovín a tukov živočíšneho pôvodu je pre deti, zvlášť dojčiat a batoliat do 2 rokov života rizikové.
Vyhlásenie svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 2000
Napriek tomu, že rôzne vegánsky zamerané organizácie hlásajú absolútne bezpečné vegánske stravovanie, medicínsky sa riadime vyhlásením svetovej zdravotníckej organizácie z rolu 2000.
Vyhlásenie svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 2000.
- Existuje signifikantné riziko pri výživu dojčaťa výživového deficitu hlavne čo sa týka železa, vápnika, zinku, vitamínov a nedostatočného príjmu energie.
- Extrémne diéty (vegánske a makrobiotické) nemožno do konca druhého roku života odporučiť. Môžu viesť k spomaleniu rastu a k psychomotorickej retardácii.
- Deti staršie ako 2 roky môžu prospievať pri všetkých typoch diét, ak je zloženie stravy správne nastavené.