Hypotrofický (podvýživený) novorodenec

MUDr. Monika Antošová | 18. marec 2019
Hypotrofický (podvýživený) novorodenec

Kedy hovoríme o podvýžive u novorodenca?

Hypotrofický novorodenec

Hypotrofický alebo podvyživený novorodenec je výsledkom negatívne pôsobiacich faktorov počas tehotnosti. Hypotrofický novorodenec nemá len nízku hmotnosť pri narodení, ale je ohrozený poruchami funkcie orgánov, ktoré trpeli nedostatkom živín a kyslíka.

Iné názvy: Podvyživený novorodenec, Prenatálne dystrofický novorodenec, Retardácia fetalného rastu, Retardácia rastu plodu

Výklad pojmov

Plod – dieťa vo vývoji počas tehotenstva

Novorodenec – dieťa po narodení

Hypotrofia – podvýživa

Asfyxia – prejavy nedostatku kyslíka u novorodenca 

Čo je to hypotrofický (podvyživený) novorodenec

Hypotrofický (podvyživený) novorodenec je každý novorodenec, ktorého pôrodná hmotnosť je pod 10. percentil prislúchajúcej hmotnosti pre daný vek, to znamená pre týždeň tehotenstva, v ktorom sa narodil.

Čo je hypotrofický plod

Na základe ultrazvukového vyšetrenie plodu, hovoríme o oneskorení  rastu a vývoja plodu vtedy, ak biometria (rozmery plodu) zaostávajú vo vzťahu k týždňu tehotenstva o 3-4 týždne.

Hodnotenie novorodenca podľa hmotnosti

Čo je metóda percentilového hodnotenia:

Ak 100 deti toho istého veku postavíme do radu od hmotnostne najľahšieho po najťažšie, vyhovujúcu hmotnosť majú deti od 25. v poradí po 75. v poradí. Hovoríme, že normálna hmotnosť je od 25. – 75. percentil.

Hodnoty prvých piatich a posledných piatich sú vyžadujú sledovanie resp. vyšetrenie. Čiže nad 95. pecentil (v niektorých krajinách už nad 90. percentil) sú obézne (u novorodencov makrozómne, nadmerne veľké, hypertrofické), deti pod 10. percentil sú podvyživené (u novorodencov hypotrofické) a  vyžadujú intervenciu.

Kategória pod 5. percentil je veľmi závažná podvýživa.

Zvyšné intervaly sú hraničné.

Výskyt podvýživy novorodenca

Postihuje 2-5% živonarodených detí. Asi 70% všetkých malých novorodencov sú konštitučné malé plody (genetika, rasové faktory, výška a hmotnosť tehotnej), u ktorých tento stav nie je chorobný.

U zvyšných 30% ide o skutočnú podvýživu, spomalený rast počas tehotenstva, ktorý má svoju príčinu a následky. 

Mechanizmus vzniku podvýživy plodu a novorodenca

Normálny rast plodu je závislý na dvoch hlavných faktoroch:

  • Vrodenom rastovom potenciáli (genetický faktor, ktorý je neovplyvniteľný).
  • Na prenose  živín od matky k plodu (transplacentárny prenos).

V rannom období tehotenstva prísun živín bohato prekračuje potreby plodu a rast je určovaný predovšetkým genetickými faktormi. V neskoršom období tehotenstva, hlavne po 28. týždni sa limitujúcim faktorom pre  rast plodu stáva prísun živín. Preto aj prvé známky hypotrofie plodu zisťujeme v druhej polovici tehotenstva.

Rast tkanív plodu

Vo vnutromaternicovom  období sa rast deje dvomi spôsobmi:

  • delením buniek, tým sa zvyšuje počet buniek
  • rastom buniek, tým sa zvyšuje hmotnosť buniek

V ranných štádiách prebieha delenie, po vyvinutí všetkých orgánov prebieha už len zväčšovanie – rast buniek. Výnimkou je mozog, kde delenie buniek je ukončené v 16. - 20. týždni tehotenstva, ale pokračuje intenzívny vývoj funkčne dôležitých systémov.

Rozsah a následok pôsobenia nepriaznivého faktora závisí od obdobia v ktorom pôsobí. Čím skôr začne, tým sú väčšie následky a zmeny môžu byť nezvratné.

Na základe časového pôsobenia negatívnych faktorov, rozdeľujeme novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou do 2 skupín.

  • Proporcionálny hypotrofický novorodenec (symetrický), príčina vzniká v prvých mesiacoch tehotenstva, obmedzené je delenie buniek. Nielen dieťa, ale aj všetky orgány sú menšie, zistiť sa dá už v prvej polovici tehotenstva ultrazvukovo. Tento stav je nezvratný, často je následkom vrodenej vývojovej chyby. Dieťa je celkovo malé, krátke, teličko na prvý pohľad nemusí vypadať podvýživene.
  • Dysproporcionálny hypotrofický novorodenec (nesymetrický), negatívny faktor začal pôsobiť v neskorších štádiách tehotenstva, keď orgány sú už vyvinuté. U novorodenca aj plodu je nepomer medzi jednotlivými časťami tela. Novorodenec je dlhý a chudý, ma zvyčajne veľkú hlavu v porovnaní s telom. U plodu je možne podvýživu ultrazvukovo zistiť v druhej polovici tehotenstva, kde je najviac pozorovaná v oblasti bruška, tam je úbytok tuku a spomalený rast najvýraznejší.

Ako ohrozuje podvýživa plod a novorodenca

Negatívne faktory spôsobujúce podvýživu sa uplatňujú cestou zníženej výživy plodu placentou.

U proporcionálnej podvýživy ide o postihnutie všetkých orgánov, vrátane mozgu. Zmeny môžu byť rôzne, od funkčných zmien vnútorných orgánov, alebo aj závažné postihnutie mozgu.

Dysproporcionálny plod a novorodenec je postihnutý zvyčajne menej.  Záleží od dĺžky pôsobenia, od času, kedy začal faktor pôsobiť a od množstva privedených živín k plodu.

  • Ak nepriaznivá situácia nastala krátko pre pôrodom, zvyčajne má novorodenec len úbytok podkožného tuku a nemá zásoby cukru, čo sa prejavuje ako hypoglykémia (znížená hodnota cukru v krvi).
  • Ak je porucha vážnejšia a začala skôr,  situácia je iná. So zníženou dodávkou živín v krvi je spojená aj znížená dodávka kyslíka. V prvom rade dochádza k zastaveniu rastu, k ubúdaniu podkožného tuku, plod obmedzí pohyblivosť.  Plod centralizuje krvný obeh, to znamená, že dáva živiny a kyslík prednostne životne dôležitým orgánom (mozog, obličky, nadobličky, srdce).  Preto tejto forme podvýživy hovoríme okrem dysproporcionálna aj mozog šetriaca forma.
  • V prípade závažného nedostatku, dochádza k postihnutiu aj životne dôležitých orgánov, teda aj mozgu a ak sa tehotenstvo neukončí, môže dôjsť k odumretiu plodu. Niekedy následkom nedostatku kyslíka dochádza k poruche zvieračov v konečníku plodu, čím sa uvoľňuje obsah čreve (mekonium, smolka) do plodovej vody, ktorá sa farbí na zeleno. Zelená plodová voda vždy svedčí o diskomforte plodu. 

Príčiny  podvýživy plodu a novorodenca

  • Týkajúce sa plodu (vrodené vývojové chyby, viacplodové tehotenstvo), tvoria 15-20% všetkých prípadov podvýživy.
  • Placentárne faktory (infarkty placenty, chronické odlučovanie placenty, cievne odchýlky v placente a pupočníku, chybný úpon pupočníka).
  • Materské faktory (hladovanie, nízka hmotnosť pred otehotnením, zápaly žlčníka, nízky hmotnostný prírastok v druhej polovici tehotenstva, chronický zápal pankreasu, choroby pľúc, vrodená srdcová chyba, gestóza, lupus erytematodes, diabetes mellitus závislý na inzulíne, závažne obličkové ochorenie, užívanie drog, liekov, alkoholizmus, fajčenie, vysoká nadmorská výška, psychický stres, zlé životné a pracovné prostredie, potraty a tehotenské komplikácie v minulosti).

Prejavy podvýživy u novorodenca

  • novorodenec je dlhý, chudý, bez podkožného tuku
  • koža je tenká, suchá, voľná, olupujúca sa hlavne na chodidlách a dlaniach, vlasy sú riedke
  • svalstvo na končatinách je chabé, brucho býva člnkovito vpadnuté
  • hmotnosť je nižšia ako prináleži  týždňu tehotenstva
  • neurologický nález je po narodení takmer normálny, deti kričia, prítomné sú všetky reflexy, svalový tonus je dobrý, ťažká podvýživa môže mať neurologické následky aj v neskoršom období

Popôrodný priebeh u podvyživených (hypotrofických) novorodencov

Hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi), je spôsobená neprítomnosťou zásob cukru v pečeni, dieťa môže mať tras alebo kŕče, u závažných prípadov vyžaduje podávanie roztokov cukru vo forme infúzií.

  • Podchladzovanie – v dôsledku neprítomnosti podkožného tuku je koža tenká a nechráni dostatočne novorodenca pred stratou tepla.
  • Pitie. Väčšina hypotrofických novorodencov je čulá  a dychtivo pijú, avšak pri ťažkej forme majú problémy s toleranciou stravy, na začiatku je ich prírastok malý, neskôr normálny.
  • Polycytémia (vysoká koncentrácia červených krviniek). Tá vzniká preto, lebo ak plod má málo kyslíka, snaží sa situáciu vykompenzovať vyšším množstvom červených krvinke ako prenášačov kyslíka. Následok polycytémie po narodení je spomalený tok krvi v cievach a pokračujúce poškodzovanie nedostatkom kyslíka a zároveň pri  rozpade červených krviniek je novorodenec ohrozený novorodeneckou žltačkou (hladiny žlčového farbiva závisia od množstva rozpadnutých červených krviniek).
  • Asfyxia. Rodiaci novorodenec nemá žiadne zásoby kyslíka a preto niekedy aj bezproblémovo prebiehajúci pôrod, môže byť pre neho záťažou, ktorá sa prejaví v nízkom hodnotení Apgar skóre a rozvojom tzv. včasného asfyktického syndrómu (syndróm nedostatku kyslíka). Viac v článku Včasný asfyktický syndróm.
  • Vdýchnutie smolky (mekóniová aspirácia) je závažný stav novorodenca, vzniká vtedy, ak novorodenec vdýchne plodovú vodu s obsahom mekonia (smolky). Tá sa dostane do plodovej vody vtedy,  ak črevo zareaguje na nedostatok kyslíka uvoľnením zvieračov konečníka, čím umožní predčasný odchod mekónia. Prítomnosť smolky v pľúcach novorodenca je závažný stav. Viac v článku Aspirácia mekónia

Prevencia podvýživy plodu a novorodenca

Prevencia spočíva vo vyhľadávaní a včasnom odstránení alebo zmiernení faktorov, ktoré počas tehotenstva spôsobujú podvýživu.

Žena môže ovplyvniť hlavne vonkajšie faktory ako pracovné prostredie, správna výživa a denný režim, žiadne diéty a strach z pribratia, strava má byť pestrá, neodporúča sa vegetariánska, vylúčiť alkohol, fajčenie, drogy, lieky užívať len ak sú nevyhnutné pre zdravie ženy.

Ak sa žena rozhodne otehotnieť, je dôležité aby jej zdravie bolo na patričnej úrovni. V prípade chronických ochorení tie by mali byť v kľudovom štádiu.  Ostatná prevencia  patrí do starostlivosti gynekológa.

Prognóza hypotrofických novorodencov

Hypotrofický novorodenec  má 8x vyššiu pôrodnú úmrtnosť ako novorodenec bez hypotrofie, a 10x vyšší výskyt dlhodobých zdravotných problémov.

Z dlhodobých zdravotných problémov sa stretávame s trvalým poškodením rastu, neurologickými poruchami – ľahká mozgová dysfunkcia, poruchy správania, poruchy učenia, hyperaktivita a ďalšie.

späť na začiatok