Prevencia vzniku alergie
Predpokladá sa, že v blízkej budúcnosti bude trpieť alergickými ochoreniami až 50% obyvateľov. V súčasnosti je 40% obyvateľstva predisponovaných a až u 30% sa manifestuje alergické ochorenie. Je to problém nielen medicínsky, ale aj spoločenský a hlavne ekonomicky. Preto sa robia rozsiahle štúdie na prevenciu alergie. Odborníci z rôznych medicínskych odborov sa zameriavajú práve na odhalenie možností prevencie alergických ochorení.
Ak aspoň jeden z rodičov alebo súrodencov trpí alergickým ochorením pravdepodobnosť výskytu u ďalšieho dieťaťa je 30%. Ak obidvaja rodičia trpia alergiou, pravdepodobnosť alergie u ich potomka je až 60%. Tento fakt sa zdá byť podstatný pre vznik alergie u dieťaťa.
V posledných rokoch nachádzame množstvo informácii a rád, odborných aj menej odborných na prevenciu alergii. Najnovšie štúdie poukazujú na niektoré mylné a nepodložené názory.
Eliminačná diéta tehotnej a dojčiacej matky
Eliminačná diéta znamená vylúčenie alergizujúcich potravín zo stravy. Priamy dôkaz o pozitívnom účinku diéty tehotnej ženy na plod a novorodenca neexistuje. Iná je situácia u dojčiacej matky, kde sú zverejnené správy o alergickej reakcii dieťaťa, ak matka požije alergény, napríklad orechy. Odporúčanie ako napríklad, nepiť kravské mlieko v tehotenstve a počas dojčenia, ak v rodine sa vyskytuje napríklad senná nádcha, ale aj ekzém, nie je vedecky podložené.
Dojčenie
Dojčenie jednoznačne znižuje výskyt alergie u deti plne dojčených do 4 – 6. mesiaca (bez prikrmovania umelým mliekom). U týchto deti je výrazne redukovaný výskyt ekzému, potravinových alergií, hlavne alergie na kravské mlieko. Dojčenie nemusí absolútne ochrániť pred iným typom alergie, ale zmierni príznaky alergie a oddiali vznik alergie.
Umelo živené deti
Ak dieťa nie je dojčené, jednoznačne sa odporúčajú upravené mlieka, buď hypoalergénne alebo úplne hydorolyzáty. Úplný hydrolyzát je mlieko, v ktorom bielkovina, ktorá spúšťa alergickú reakciu, je upravená tak, že táto nepriaznivá reakcia je minimalizovaná. Hydrolyzát je v prevencii alergie vhodnejší ako mlieko čiastočne upravené, s označením hypoalergénne. Tento ochranný efekt upraveného mlieka netrvá však nekonečne dlho. Sú údaje, že po 6. mesiaci života sa tento ochranný efekt stráca. Napriek tomu sa zistilo, že deti, ktoré boli kŕmené práve upraveným mliekom mali nižší výskyt ekzému, potravinovej ale aj inej alergie.
Iné mlieka
V minulosti sa často pri alergii na kravské mlieko užívalo sójové mlieko. Sója sa radí k alergénnym látkam, preto užívanie sójového mlieka nechráni dieťa proti alergiám, naopak, môže alergiu vyvolať. Kozie mlieko a mlieko iných zvierat nie je vhodné pre výživu dojčiat. Obsahuje viac minerálov (kozie mlieko), ale taktiež neochráni dieťa pred alergiou, naopak môže ju vyvolať, rovnako ako kravské, byvolie, ovčie a iné živočíšne mlieko.
Zaradenie nemliečnych prídavkov do stravy
Neustále sa vedú štúdie ohľadom stravovania dojčiat. Najnovšie výskumy ukazujú, že je potrebné sa zamerať na práve na túto oblasť. Spochybňujú sa tézy, že bielkovina kravského mlieka by sa nemala podávať do roka, ryby do dvoch rokov a orechy do troch rokov. Platí však, že lepok (má na svedomí ochorenie nazývane celiakia) sa nemá dávať pred štvrtým mesiacom, ale dieťa by malo dostať do dovŕšenia 7 mesiacov. Ideálne je podávať lepok v medzi 17. až 26. týždňom života.
Prebiotiká a probiotiká v prevencii alergií
Existujú štúdie, ktoré zistili pozitívny vplyv probiotík a prebiotík, ale na druhej strane rovnako existujú štúdie, ktorý tento pozitívny účinok probiotík nepotvrdili. Momentálne sa nedá ako prevencia alergických ochorení jednoznačne odporučiť ani zavrhnúť podávanie probiotík. Táto oblasť vyžaduje ďalšie štúdie.
Hygiena prostredia
Jednoznačne je dokázaný vplyv prostredia na vznik a priebeh alergických ochorení.
Naďalej platia, hlavne u deti alergických na prach a roztoče, určité opatrenia v domácnosti (udržiavať bezprašné prostredie, podlahu čistič na vlhko, vylúčiť koberce, závesy, záclony, plyšové hračky). Dokázaný je pozitívny vplyv posteľného prádla - nepriepustné povlečenie, pranie lôžkovín pri 60°C, zníženie vlhkosti ovzdušia pod 50%. Takisto sú potrebné opatrenia proti výskytu švábom.
Čo má jednoznačne negatívny vplyv na výskyt alergie je fajčenie počas tehotenstva, dojčenia a fajčenie v prítomnosti dieťaťa.
Záver
- prísná protialergická diéta počas tehotenstva neznižuje riziko alergie u dieťaťa
- jednozačne sa odporúča dojčiť minimálne do pol roka života
- zaraďovanie nemliečných prídavkov sa neodporúča po 17. týždni života
- nie je dokázané, že zaradenie bielkoviny kravského mlieka pred dovršením 1. roku života, hlavne ak sa jedná o upravenú bilekovinu, napríklad jogurt, zvyšuje riziko alergických ochorení, toto odporúčanie platí pre zdravé deti, bez prejavov alergie
- ak už dieťa má ekzém alebo prejavy potravinovej alergie, či už na bielkovinu kravského mlieka alebo inú potravinu, diéta s vynechaním alergizujúcich látok je nevyhnutná
- ak dieťa nie je dojčené, v prípade alergie u pokrvného príbuzného sa odporúča mlieko upravené - hypoalergénne alebo úpny hydrolyzát do konca 4. mesiaca života, podávanie tohto mlieka znížuje riziko alergie, pozitívny efekt na vznik astmy po 6. roku života sa však nedokázal
- iné mlieka ako napríklad sójové, kozie, nie sú vhodné v prevencii alergie
- hygiena prostredia, antialergický režim prispieva k zníženiu výskytu alergií
- účinok probiotík nie je jednozanče dokázaný ani vylúčený
- zaraďovanie nemliečnych prídavkov do stravy sa nemá odkladať, je ptrebné ich začať zaraďovať medzi 17. až 26. týždňom života.