Vtipné výroky detí

Ľuba Lapšanská | 1. apríl 2017

Nechcem si to celkom priznať, ale určite jedna z vecí, ktoré ma hnali naspäť do školstva, boli tie úprimné detské tváričky a všetko, čo sa od nich človek môže dozvedieť...

Prečítajte si niekoľko vtipných detkých

Vtipné výroky detí z prvouky a prírodovedy

Hmyz dýcha takými malými trubičkami.
Aké poznáš plazy? „Húsenica, slimák, dážďovka a „chlista“...“
Ryby sa rozmnožujú žiabrami.
Včielka robotnica zbiera... hocičo.
Rozhovor započutý počas prestávky: Domestifikovaná včela znamená, že je očkovaná. Nie, domestifikovaná včela znamená, že je zdochnutá. Ja to viem! Domestifikovaná včela predsa znamená, že nie je divá, ale... je aj divá.
Včelia kráľovná sa od robotnice odlišuje tak, že má korunu a sedí doma!
Krt je v zime pod zemou, ... ale pozor nespí!!!
Krt má vlnité telo a hrabavé „lapky“.
Vymysli hádanku o zvieratku: „Má oči hnedé, uši červené, má kosti a je tučný. Čo je to? KRT!“
Rozdiel medzi listom jablone a listom hrušky je taký, že jabloň má listy zelené a hruška tiež.
Ako často polievame izbové kvety? Ráno, na obed a večer.
Ryby dýchajú trupom.
Mačky majú pazúriky ako vyskakovací nožík.
Ako prežíva zimu netopier? „Ide do jaskyne a zavesí sa na labky. Potom chrápe.“
Hra na obchod: „Dobrý deň, máte syr?“ „Máme. Aký chcete?“ „Orieškový...“

Vtipné výroky detí zo slovenčiny:

Všetci ľudia chcú mier. Rozdeľ na slabiky slovo všetci: „v šeci.“
Aké sú to obojaké spoluhlásky? „Také, že po nich môžem napísať chocičo.“
Započuté na chodbe (mimochodom od dvoch veľmi dobrých žiačok). „Najprv nám hovoria že po tvrdých spoluhláskach máme písať tvrdé y a potom nás nútia písať diktát a diplom s mäkkým!!!“

Deti v materskej škole sú neuveriteľne zvedavé, ale i rozhľadené a dokážu dokonale pracovať s informáciami. Minulý rok sme mali besedu o rodičovstve, vzťahu medzi mamičkou, tatkom a dieťatkom a pod.

No, zapotila som sa (veľmi príjemne), lebo v otázkach išli naozaj do detailov. Na záver sme maľovali bábätko v brušku „se vším všudy“.

Keď prišla kolegyňa, deti sa chválili a ukazovali čo namaľovali: „Toto je noha! Toto je pupočná šnúra! A tadiaľto vyjde dieťatko von!“ Tentokrát to „zaklincovala“ kolegynka: „Nooooooo krásne to máte. A už si viete zaviazať šnúrky na topánkach?“

Niekedy detičky zaskočia fundovanými otázkami - aj pikantnými

Vitaj pani učiteľka, tak čo, zase v robote?
Má medúza oči?
Ja viem, že vtáčiky sa rodia z vajíčka a že tam papkajú žĺtko. Ale nechápem AKO SA TAM TO ŽĹTKO DOSTANE?
Pani učiteľka, naozaj majú chlapci také dlhé „cikulky“?
Veľmi tajne a do ucha mi šepkal Robko: „Myslíš, že keď pobozkám Leu tak dostanem helikobatkel pyloli?“
Pri požiarnikoch: „Hej a je tá stlietačta funčtná?“

A na záver – asi to bola pochvala: „Pani učiteľka, ja vás mám tak rád... ako soľ!“