reč

Dobry den, pani doktorka.Chcela by som sa opytat na moju dceru. Dcerka ma 6 mesiacov, vysetrenie sluchu pri narodeni bolo vporiadku, absolvovali sme vysetrenie na orl, s tym ze doktorka nam povedala. ze ma vybavny reflex, ze vnima a reaguje na zvuky, boli sme aj na tympanometrii, ktora bola vporiadku, dr. nam dala kontrolu o 3 mesiace, dcerka reaguje na aj tiche zvuky, ked ju oslovim v miestnosti aj septom, tak sa otoci, samozrejme nie vzdy, ako sa jej chce, ked je niekde zahladena, alebo sa hra, tak sa nie vzdy otoci, ale nemam pocit, ze by nepocula, ale problem je vtom, ze nedzavota, pri hre na brusku si vyska, vykrika, na chrbatiku ked ma rucicku v ustach( to ma skoro stale ), tak vydava zvuky typu aaa, auuu, abuuu, agrrr, vavava, leee, veee, vyska bvvv, a pod, ale ked ju oslovim, tak sa len ticho usmieva, citala som ze uz by mala vyslovovat mamama , gagaga, dadada a pod., odpovedat na moj hlas, no to nerobi, chodime cvicit aj vojtovku, lebo trosku zaostava, nie je mozne, ze pocuje zvuk hlasu, ale nechape slova, alebo ma nejaky problem preco nedzavota, dokonca sa ani nesmeje nahlas, ak ma podla orl dr. sluch vporiadku, preco uz neslabikuje? Vsade pocuvam ako sa deti v jej veku smeju nahlas, rozpravaju si a nasa je taka ticha. Cim to je ze sa v pritomnosti ludi neprejavuje zvukmi:?

Dobrý deň,
moja dcérka má už 2,5 roka a dosť málo rozpráva. Mám pocit, že aj dosť málo rozumie. Myslela som, či náhodou nemá problém so sluchom, ale pozorovala som ju a myslím, že tým to nie je.
Je to v poriadku alebo by som mala zájsť za nejakým lekárom.

Ďakujem

Dobrý deň, obraciam sa na Vás lebo mám pomaly 3 ročného syna. Ide mi o jeho správanie a chovanie. Snažím sa, ale niekedy si pripadám dosť hlúpo a trápne, hlavne na ihrisku.
Strká deti, neposlúcha, neodpovedá chová sa jak divoch. Iba uteká, nesústredí sa. Snažím sa na neho nekričať, keď viem, že ide niečo zlé urobiť, račej s ním odídem. Aj doma,keď sa hráme rozhádže mi kocky, vláčikovú dráhu ...
Čítala som hociaké knihy, aby som zmenila formu výchovy. A sme často samy, iba mi dvaja. Jeho otec je často preč. Sme bilinguálna rodina. V jazyku je dosť pozadu. Niekedy sa ho opýtam a nič nerozumie, aj keď sa veľa ucíme a si čítame. Keď sa ho ľudia pýtajú tie detské otázky, ako s máš, čo robíš, kde si bol... neodpovedá a pozerá bokom. Či sa hanbí neviem.
Možno je to temperament a chce čas, ale rozhodne mi vadí strkanie, búranie hradov na ihrisku a nevie sa hrať s inými deťmi. Čo si myslím je dosť trápne na jeho vek. Čo mám zmeniť? Ďakujem

Dobrý deň.
Mam doma 5 rocneho chlapca ktoreho neviem ako oducit aby sa pred cudzími ľudmi spraval slusne a hlavne sa nerozmaznaval.A ked sa nahodou z niekym rozpravam tak aby mi neskakal do reci,ja to uz mu vysvetlujem vseliako ale sa nedary uz fakt neviem ako na to ist ta vsak uz ma 5 rokov uz by mal byt trosku mudry a chapavy.Aj ked ideme vonku tak hned sa chvali ked dostane novu hracku,a ked ideme vonku este dnuka mu poviem ne ze to povies a pojdeme vonku a on to povie.Viem ze deti sa radi chvalia ale ze co maju nove ale trosku tajomstva by sme mohli mat:-)Niektore deti su take pyskate ze povedia hned na rovinu ale ten moj,ci ja som niekde urobila chybu uz fakt neviem?
Dakujem

Dobrý deň Pani doktorka,

chcela by som sa opýtať či je možné aby sa dieťa naučilo správne vyslovovať spoluhlásku "r", ak jeho matka jemne"ráčkuje" Moja 1,5 ročná dcéra začína práve rozprávať. No ja ráčkujem, snažím sa nepoužívať slová v ktorých sa r vyskytuje. Neviem či tomu tým pomôžem? Manžel neráčkuje, no pre zmenu šušle. Obé staré mamy majú správnu výslovnosť , mám viac prenechať komunikáciu s dieťaťom na ne, alebo mám dieťaťu púšťať CD rozprávky, rádio,...? Alebo mám s dieťaťom riadne komunikovať a potom to nechať na logopéda? Dá sa s tým niečo robiť? Čo by ste mi poradili?

Ďakujem vopred za vašu odpoveď.

Dobrý deň, p. doktorka,

obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Mám 3,5 ročných synčekov, sú to dvojčatá. Posledný mesiac som u nich spozorovala náznaky zajakávania sa (začalo sa to u starých rodičov, kde boli na prázdninách kôli prázdninám v jasliach). Mám pocit, že im myšlienky v hlave prúdia skôr, ako je schopná reagovať ich reč. Snažím sa ich vždy trpezlivo počúvať a hovoriť im, že sa nemusia v reči ponáhľať.
V poslednom týždni, možno dvoch, však jeden z nich prešiel do takej "fázy", že pri reči až zatvára oči, otvorí pusu a ja vidím snahu, že chce niečo povedať, len sa nevie ako sa hovorí "vykoktať".
Chcem sa opýtať, p. psychologička, ako sa v takejto situácii zachovať. Mám to prehliadať a je to len prechodný jav, alebo ich mám v reči nejak usmerňovať??? Obaja sú šikovní, majú veľkú slovnú zásobu, jeden z nich sám rozpráva rozprávky na dobrú noc... Uvažujem, či to nie je "trauma", že sme ich nechali samých u starých rodičov, teraz sa vraciame všetci domov, budeme fungovať v starých zaužívaných koľajách, tak dúfam, že to prejde. Môžete mi prosím poradiť??? Je to v ich veku normálne??? Inak v rodine sme zajakavosť nemali ani z mojej ani manželovej strany, deti žijú v usporiadanej, harmonickej rodine, bez hádok.