Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry vecer,mam 2 synov,5rocneho a 2rocneho.Ten starsi je autisticky chlapcek.Ako 3rocny nerozpraval,potom sa rec rozbehla,chape a pouziva aj abstraktne pojmy.Ten mladsi hoci ma 2roky nerozprava vobec a uz zacinam mat obavy.Bola som aj na logopedii aj u psychologicky a napriek pozitivnej anamneze v rodine na autizmu nam este radili pockat.Tak neviem,mam cakat,alebo vyhladat inu logopedicku?Dakujem
Môžete vyhľadať aj inú odborníčku alebo pracovisko, ktoré diagnostikuje autistické poruchy u detí (detská psychiatria, detské integračné centrum...), no myslím, že ich reakcie by mohli byť podobné, a síce, že treba ešte počkať. Najmä ak sa u dieťaťa nevyskytujú iné podozrivé prejavy (odťažitosť od iných ľudí, neschopnosť chápať výrazy tváre iných ľudí a ich citové stavy, neschopnosť fungovať v každodennom živote, ak sa vyskytne aj len malá zmena vo zvyčajnom dennom rytme...)
Dobrý deň,
moja dcérka má už 2,5 roka a dosť málo rozpráva. Mám pocit, že aj dosť málo rozumie. Myslela som, či náhodou nemá problém so sluchom, ale pozorovala som ju a myslím, že tým to nie je.
Je to v poriadku alebo by som mala zájsť za nejakým lekárom.
Ďakujem
Bude dobre, ak budete konzultovať s vašou lekárkou, prípadne s logopedičkou.
Dobrý deň, obraciam sa na Vás lebo mám pomaly 3 ročného syna. Ide mi o jeho správanie a chovanie. Snažím sa, ale niekedy si pripadám dosť hlúpo a trápne, hlavne na ihrisku.
Strká deti, neposlúcha, neodpovedá chová sa jak divoch. Iba uteká, nesústredí sa. Snažím sa na neho nekričať, keď viem, že ide niečo zlé urobiť, račej s ním odídem. Aj doma,keď sa hráme rozhádže mi kocky, vláčikovú dráhu ...
Čítala som hociaké knihy, aby som zmenila formu výchovy. A sme často samy, iba mi dvaja. Jeho otec je často preč. Sme bilinguálna rodina. V jazyku je dosť pozadu. Niekedy sa ho opýtam a nič nerozumie, aj keď sa veľa ucíme a si čítame. Keď sa ho ľudia pýtajú tie detské otázky, ako s máš, čo robíš, kde si bol... neodpovedá a pozerá bokom. Či sa hanbí neviem.
Možno je to temperament a chce čas, ale rozhodne mi vadí strkanie, búranie hradov na ihrisku a nevie sa hrať s inými deťmi. Čo si myslím je dosť trápne na jeho vek. Čo mám zmeniť? Ďakujem
Deti neposudzujú veci tak ako my. Nemajú ešte nastavené, čo je vhodné a prijateľné a čo nie. A tak búranie a strkanie patrí k bežnej výbave detí v tomto veku. Až postupne sa učia (prostredníctvom rodičov, ale aj reakcií iných ľudí, detí...), odkiaľ pokiaľ, čo sa smie, prípadne v akom rámci sa to smie a v ako už nie atď.
Ak v tomto veku dieťa nereaguje na otázky iných ľudí, teda cudzích ľudí, treba to rešpektovať. Až postupom veku sa dieťa bude schopné prispôsobiť očakávaniam okolia, odpovedať, hoci sa mu nechce, hoci druhého nepozná atď.
Dobrý deň.
Mam doma 5 rocneho chlapca ktoreho neviem ako oducit aby sa pred cudzími ľudmi spraval slusne a hlavne sa nerozmaznaval.A ked sa nahodou z niekym rozpravam tak aby mi neskakal do reci,ja to uz mu vysvetlujem vseliako ale sa nedary uz fakt neviem ako na to ist ta vsak uz ma 5 rokov uz by mal byt trosku mudry a chapavy.Aj ked ideme vonku tak hned sa chvali ked dostane novu hracku,a ked ideme vonku este dnuka mu poviem ne ze to povies a pojdeme vonku a on to povie.Viem ze deti sa radi chvalia ale ze co maju nove ale trosku tajomstva by sme mohli mat:-)Niektore deti su take pyskate ze povedia hned na rovinu ale ten moj,ci ja som niekde urobila chybu uz fakt neviem?
Dakujem
Skáče vám do reči, lebo chce, aby on bol v centre vášho záujmu a ešte to nevie dobre ovplyvniť, aby vydržal čakať. Vždy ho teda pekne poproste alebo mu pekne povedzte, že ešte chvíľku sa potrebujete porozprávať...
A to, že vykváka všetko, čo vie, nuž, tak to s deťmi je. On zrejme nemá dôvod mať tajomstvá...
Dobrý deň Pani doktorka,
chcela by som sa opýtať či je možné aby sa dieťa naučilo správne vyslovovať spoluhlásku "r", ak jeho matka jemne"ráčkuje" Moja 1,5 ročná dcéra začína práve rozprávať. No ja ráčkujem, snažím sa nepoužívať slová v ktorých sa r vyskytuje. Neviem či tomu tým pomôžem? Manžel neráčkuje, no pre zmenu šušle. Obé staré mamy majú správnu výslovnosť , mám viac prenechať komunikáciu s dieťaťom na ne, alebo mám dieťaťu púšťať CD rozprávky, rádio,...? Alebo mám s dieťaťom riadne komunikovať a potom to nechať na logopéda? Dá sa s tým niečo robiť? Čo by ste mi poradili?
Ďakujem vopred za vašu odpoveď.
Ja myslím, že je namieste, aby dieťa hovorilo so všetkými blízkymi, či už majú jemné poruchy reči alebo nie a zároveň aby malo prístup aj k iným zdrojom hovoreného slova (iní ľudia, cd, dvd, rozhlas...).
Medzi tretím a štvrtým rokom budete počuť, ako sa reč dieťaťa vyvíja, či sa postupne čistí, hlavne potom medzi štvrtým a piatym rokom.
Ak máte alebo mať budete pochybnosti, obráťte sa na logopéda.
Dobrý deň, p. doktorka,
obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Mám 3,5 ročných synčekov, sú to dvojčatá. Posledný mesiac som u nich spozorovala náznaky zajakávania sa (začalo sa to u starých rodičov, kde boli na prázdninách kôli prázdninám v jasliach). Mám pocit, že im myšlienky v hlave prúdia skôr, ako je schopná reagovať ich reč. Snažím sa ich vždy trpezlivo počúvať a hovoriť im, že sa nemusia v reči ponáhľať.
V poslednom týždni, možno dvoch, však jeden z nich prešiel do takej "fázy", že pri reči až zatvára oči, otvorí pusu a ja vidím snahu, že chce niečo povedať, len sa nevie ako sa hovorí "vykoktať".
Chcem sa opýtať, p. psychologička, ako sa v takejto situácii zachovať. Mám to prehliadať a je to len prechodný jav, alebo ich mám v reči nejak usmerňovať??? Obaja sú šikovní, majú veľkú slovnú zásobu, jeden z nich sám rozpráva rozprávky na dobrú noc... Uvažujem, či to nie je "trauma", že sme ich nechali samých u starých rodičov, teraz sa vraciame všetci domov, budeme fungovať v starých zaužívaných koľajách, tak dúfam, že to prejde. Môžete mi prosím poradiť??? Je to v ich veku normálne??? Inak v rodine sme zajakavosť nemali ani z mojej ani manželovej strany, deti žijú v usporiadanej, harmonickej rodine, bez hádok.
Naozaj sa môže jednať o prechodnú záležitosť, keďže tie ich myšlienky sú naozaj rýchlejšie ako ich "mluvidlá", teda pusiny, s ktorými tie rýchle myšlienky treba vypovedať. Skúste pokračovať v tom, že si k nim čupnete, keď vám začnú rozprávať, budete si pozerať z tváre do tváre, poviete im, že ich počúvate, že máte čas, prípadne "spomaľ trošku"...
Ak by problém pretrvával, zhoršil sa, neustupoval časom, obráťte sa na logopéda.
