Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobry den, moj syn bude mal v septembri 6 rokov.V januari by sme mali ist na zapis do skoly.Problem je ten, ze on s cudzimi ludmi nechce komunikovat. Pozna farby aj vsetko co by mal vediet vie ..len nechce rozpravat aj v skolke mu trvalo 2 tyzdne kym zacal hovorit s pani ucitelkou,s detmi problemi nema s nimi komunikuje.Co mam s tym robit ak nebude chciet pri zapise nic povedat?
Ak má až v septembri 6 rokov, aj tak bude musieť absolvovať psychologické vyšetrenie a teda bude musieť po nejakom čase nadviazať kontakt. Ak to ide ťažko, môže to byť znak toho, že dieťa ešte celkom nie je sociálne pripravené na školu, prípadne že by škola/ jeho učiteľka musela akceptovať jeho adaptačnú fázu. A to vždy nie je možné, najmä vo veľkých triedach a školách je to ťažšie.
Optimálne bude, ak sa poradíte so psychologičkou, ktorá vás bude vyšetrovať a ktorá bude zrejme poznať aj pomery na škole. Prípadne sa môžete poradiť aj pri zápise s učiteľkami, ktoré budú mať prváčikov.
Dobry den.
Mame velke problemy so synom-prvacikom..
Ma poruchy spravania a ucenia-diagnostikovali mu ADHD.V skole sme pristupili na integraciu,kedze mu to ide velmi tazko a velmi pomaly..Zaciatky boli celkom dobre,pismenka pisal pekne-najkrajsie z triedy..no casom sa mu zacali pliest.Uz je to trochu lepsie,no najvacsi problem je v pisani a citani..Citat cita aba po slabikach-cele slovo nedokaze precitat.Pisat nevie vobec,iba prepisovat..Slabiky napise no slovo nie..A j ked mu dam jednoduche slovicko ako je "tato"slabiku ta-napise aj to-no spolu nedokaze..velmi sa trapime.
No najviac ma trapi pristup ucitelky..chce ho nechat prepadnut,hoci je integrovany..a ja velmi dobre viem,ze tymto sa to nespravi..V skole sa s takymto pripadom este nestretli-este stale nechapu co znamena slovo-dyslexia.Stale ho porovnavaju s ostatnymi detmi,pisu poznamky za behanie...hoci maju lekarske spravy od psychologicky,psychiatricky a neurologicky..stale ho beru ako ine deti co sa tyka zvladnutia uciva.
Sme zufali,prosim Vas o radu-ako mame postupovat???
V prvom rade treba situáciu konzultovať s psychologičkou, ktorá navrhla integráciu a požiadať o riešenie. V druhom rade pri takýchto ťažkostiach by váš syn mal byť v intenzívnej starostlivosti psychológa a špeciálneho pedagóga buď v centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie alebo na škole, ak škola má psychológa alebo špeciálneho pedagóga. Dieťa s takýmito ťažkosťami totiž potrebuje rozvíjať oslabené funkcie a na to mu škola zvyčajne nestačí.
Pekny vecer,
dcerka bude mat v oktobri 6 rokov, od septembra nastupi do skolky ako predskolacka. Momentalne navstevuje sukromnu matersku skolu (kedze do statnej sa minuly rok nedostala,som na MD s druhym dietatom). Sucasna skolka je zial, dost nakladna,tak zvazujeme dcerku od septembra umiestnit do statnej MS (riaditelka tejto skolky by ju prijala).
Chcem sa spytat,aky moze mat vplyv na dcerku takato zmena prostredia? Uvedomujem si,ze o rok bude nutna dalsia zmena, uz nastup do skoly = zasa nove prostredie, novy kolektiv... Dcerka od zaciatku chodi do skolky rada, zapaja sa do aktivit, je sikovna, len troska nesmela a citliva. Ako jej to najcitlivejsie vysvetlit, resp. v akom predstihu ju na tuto zmenu pripravit?
Dakujem pekne
Mohli by ste sa s ňou o tom porozprávať, vysvetliť jej, prečo uvažujete o takej možnosti, aké máte dôvody. Ak sa rozhodnete (vy rodičia), že ju preložíte, môžete jej potom vystrojiť doma alebo v škôlke rozlúčkovú párty, urobiť taký rituál zmeny, kedy bude mať možnosť oslavovať, že strávila pekné časy so svojimi spoluškôlkármi. Potom počas prázdnin, jej môžete tiež zorganizovať nejaké návštevy alebo stretnutia s kamarátkami a kamarátmi, za ktorými by jej bolo smutno.
Ak by na takúto správu reagovala príliš výrazne - chodila by smutná, menej by jedla, bola by plačlivejšia a pretrvávalo by to, treba rozhodnutie zvážiť.
Dobry den,
mam syna, ktory minuly mesiac oslavil 5 rokov. Je to sikovny chlapcek, poslusne a v podstate bezproblemove dieta. Akurat vobec nema vztah k uceniu basniciek, pesniciek a velmi ani ku kresleniu. Napr. jeho rovesnici chodia domov s kadejakymi novymi basnickami /pesnickami, ktore sa naucili v skolke, mojmu synovi sa veru moc recitovat a spievat nechce. Co to vie-ale nema k tomu vztah, vidim, ze ho to vobec nebavi. Neviem, ci ho k tomu "nutit" resp. nejakou hravou formou viest, ale bojim sa, aby nemal problem potom v skole, ze zrazu sa bude MUSIET naucit basnicku, versik a on ostane z toho vyhukany... inak logicke myslenie a s tym suvisiace ulohy zvlada dobre, napr. sam stavia podla knizocky lego pre 6+ (uz asi pol roka to vie), ked mu citam rozne zosity pre predskolakov, tak pekne pracuje na ulohach, aj matematickych, velmi ho zaujima technika, a ako sa co vyraba, .... Ked sa pytam v skolke uciteliek, ci s nim je vsetko v poriadku tak stale odpovedaju, ze s nim nemaju ziadny problem, ale napr. teraz na vianocenej besiedke som videla, ze ho absolutne nezaujimalo spolocne spievanie, recitovanie, robil kadeco ine, len nie to...
Vidim obrovsky rozdiel medzi nim a jeho 1.5 rocnym bratom, ktory zas prave naopak, spieva, tancuje, recituje stale dokola a dokola uplne sam od seba, len tak mu napadne, tak si popri hrani zaspieva-tak ako rozprava malicky hovoril velky hadam ked mal 2-2.5 roka, a pritom myslim si, ze pristup k nim som mala rovnaky (prihovaranie, citanie rozpravok, atd. ) takze vidim, ze je rozdiel, ze jedno dieta bavi to, druhe zas bavi nieco ine, len sa bojim, aby potom nebol problem v skole.
Podobne to bolo i s kreslenim, najprv nechcel vobec, ale teraz par mesiacov dozadu sa to akoby same upravilo, (nenutila som ho kreslit, v podstate kreslil iba to, co musel - v skolke) a zrazu celkom pekne napr. vymaluvava a robi krajsie ciary-aj ked nepatri to stale medzi jeho zaluby.
Tak by som chcela vediet, ci ho viest nejako k tomu "memorovaniu", alebo to nechat tak a cakat, ci to bude ako s tym kreslenim...
Dakujem za odpoved, Pasztorova.
Áno, presne tak, každé dieťa je iné a každé baví niečo iné. Nútiť ho určite netreba, aby recitoval a spieval, možno ho len podporiť hravou formou hrať sa so slovami, hľadať rýmy a vymýšľať svoje básničky trebárs o legu alebo figúrkach, ktoré má rád alebo o tom, čo ho zaujíma, prípadne nejaké veselé, vtipné básničky od Feldeka alebo Heviera.
Dobrý deň.Ak môžte- pomôžte prosím už nevieme s manželom ako ďalej.Na žiadosť školy kvôli hyperaktivite a nepozornosti bol náš 11 syn odporučený na psychologické vyšetrenie.Záver intelektu-v strednom pásme priemeru,záver špeciálno -pedagogického vyšetrenia-dyslexia-ľahký stupeň,dysortografia-ľahký stupeň.Konkrétne odporúčanie znie Slovenský jazyk-písať diktáty formou doplňovačiek,čítať kratšie úseky atď.najvetší problém máme s diktátmi a keď sme sa boli na to pýtať v škole zistili sme ,že ich píše formou ako každý zdravý žiak a nie ako doporučil psychológ.Keď sme boli na ďalšej terapii oboznámili sme psychologičku akou formou píše a jasne nám dala najavo,že to tak nesmie byť ale,že ju učitelia vôbec nepočúvajú,že si to máme obehať sami.A keď som si vyžiadala stretnutie cez riaditaľku školy s danými pedagógmi odbila ma tým,že majú na to právo aby písal diktáty normálne.Že len integrované dieťa bude oslobodené ja to mu nechápem máme dieťa po operácii srdca,berie doživotne lieky a má konkrétne odporúčanie od psychológa majú na to právo?Bojíme sa o zdravie nášho syna lebo iné problémy s predmetmi nemá často ho bolí bruško, hlava a je dosť unavený vždy keď dostane 5 s diktátu tak plače i napriek tomu ako sa snažil.Poradťe nám prosím ako ďalej..ďakujeme za váš čas.
Podľa zákona má dieťa právo vzdelávať sa primerane svojim schopnostiam. To znamená, že ak odborní pracovníci doporučia kvôli oslabeniu dielčích schopností iné pedagogické metódy, škola by mala k tomu prihliadať. Avšak je to "len" doporučenie, nie je to nariadenie, teda o tom, či to škola bude robiť alebo nie, rozhoduje škola. Bohužiaľ sú školy, kde nepodporujú používanie iných metód, ak dieťa nie je integrované, ale má "len" zvýšený individuálny prístup.
Takže v zásade to zostáva na vás a vašej komunikácii so školou a učiteľkami či riaditeľkou. Môžete sa aj opakovane pokúšať o hľadanie spôsobov, ako so školou komunikovať a hľadať riešenia pre to, aby váš syn prežíval menej stresu, no mal príležitosť učiť sa, čo treba.
Možno by ste sa mohli pokúsiť komunikovať aj so zriaďovateľom školy a zistiť, čo sa dá robiť, prípadne sa informovať na školskej inšpekcii.
Jedna z možností by bola aj tá, že psychologička doporučí vaše dieťa integrovať pre dlhodobú telesnú chorobu a zistené dysfunkcie (dyslexiu, dysortografiu).
Dobry den,ja som Vam už raz písala ohľadom môjho vtedy 4ročného syna,mali sme problém každé ráno v školke.Vyvadzal,plakal,alebo bol agresívny.Je aj dosť naviazany na mna,pretože ja som doma,staram sa o veľmi ťažko chorych rodičov.Vtedy ste mi poradili,aby ho do škôlky zobral stary rodič(čo v mojom pripade to nebolo možné),alebo jeho otec,teda moj manžel.Manžel takisto nemal možnosť zamestnať sa na Slovensku,tak pracuje v zahraničí,s tým že odchádza na mesiac preč.Ja viem že otec dieťaťu chýba,ale v kontakte ako takom su denne.Teraz ma náš syn 6 rokov a nastúpil do 1triedy.Máme ten istý problém,musim ho odprevadiť až ku triede,potom mu je smutno,a rozplače sa.Vyskušala som,že išiel so spolužiakmi,ale do školy nevošiel,ešte že som išla za ním a odprevadila ho k triede s veľkým revom.Každý mi hovorí že si zvykne,ale ja sa nesmierne trapim a to už 4.rok.Ked vidím ako ostatné deti idú samé,a s úsmevom na tvári,tak mne je do plaču.Mám ešte dcéru,ktorá bude mať o mesiac 4 roky nastúpila do školky a nie je žiaden plač,to je úplne iné,teší sa na kamarátky aj na učiteľky.Prosím Vás pani doktorka,dokedy približne mam toto znášať,alebo sa mam obratiť na odbornú pomoc,každý večer mi sľubuje že zajtra to bude iné,že pojde sám a bez plaču.Poradte mi,prosím
Pokojne ho odprevádzajte. Plače v týchto obdobiach, kedy dieťa nastupuje do škôlky alebo do školy, môžu trvať pár dní, no môžu trvať aj niekoľko týždňov. Pokojne si poplačte s ním, no odprevaďte ho. On postupne zistí, že to dokáže sám, že to zvládne a sám vám povie, že už nepotrebuje, aby ste ho odprevádzali. Berte to tak, že je to primerané a normálne, že je to pre vás oboch trochu bolestné obdobie, no že sa s tým po čase synček zrovná a bude môcť byť hrdý, že to zvládol. Nepýtajte si od neho sľuby, že zajtra to už zvládne, nehubujte ho, lebo to mu nepomáha, len mu to vytvára ďalšiu príťaž. Povedzte mu radšej, že vy viete, že jedného dňa to zvládne, že má toľko času, koľko len potrebuje, že ho aj tak ľúbite, že je váš.
