Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Bojim sa kakat prečo ?? proste sa bojim ze mam velku stolicu aby sa mi neroztrhla rit a bojim sa to vytlacit :( pomozte mi ??
V prvom rade sa obráťte na svojho lekára/lekárku. Treba urobiť vyšetrenie, či nemáte nejaké zmeny v anatómii konečníka alebo čreva, prípadne so stolicou. Potom je vhodné sa obrátiť na psychológa - prípadne sa môžete obrátiť aj hneď, ale zároveň riešte aj medicínsku stránku problému.
Čo konkrétne treba robiť je vhodnejšie riešiť v individuálnej terapii.
Dobrý deň,chcela by som sa spýtať či môže žmurkanie súvisieť so psychikou dieťaťa..náš dvojročný syn začal v poslednom čase strašne žmurkať robí to po celé dni skoro neustále hlavne ľavým okom,myslíte že to má niečo s očami-na očné sme dostali termín až v apríli alebo to súvisí so psychikou? musím sa priznať že syn ma často nepočúva alebo lepšie povedané počúva len to čo chce a nedávno som asi po štvrtom napomenutí po ňom veľmi vyhúkla čo ma aj mrzí ale strašne mi klepli nervy a nechcela som ho biť no kričala som na neho veľmi nahlas môže to s tým nejako súvisieť??? :(
Žmurkanie môže mať telesnú príčinu, teda nejaké očné ochorenie, alergiu..., no môže to mať aj psychickú príčinu, môže to byť tiková porucha. Bude dobré, ak absolvujete očné vyšetrenie a potom, ak by boli telesné dôvody vylúčené, sa môžete obrátiť na psychológa. Konzultujte s vašou detskou lekárkou, či by nebolo vhodné navštíviť aj neurológa (možno nie, ale pre istotu sa spýtajte).
dobry den..citala som si vase prispevky a vsade davate v podstate tu istu radu ohladom danej temy-cize koktania.mam 28 mesacnu dcerku,ktora donedavna krasne a plynulo rozpravala.ale posledne dva tyzdne zacala koktat :( hladam dovod-pricinu..ale nezazila ziadny stres ani nehodu.jedine co sa jej stalo za posledne obdobie,take neprijemne bolo,ze ju jej 18 mesacny kamarat pocas hry-kolokolo mlynske strasne silno kusol do rucicky.velmi sa zlakla a plakala tak,ze som mala co robit aby som ju utisila.moze byt toto pricinou??volala som nasej pediatricke a ta mi iba povedala,ze to mam ignorovat..a ak by to nepreslo do tyzdna takmame navstivit neurologa.ale mne to neda..ja si snou listujem knizocky a ukazujem jej obrazky a ona ich opakuje..pocas hry alebo spievania si nekokce.co mam teda robit?poradte mi prosim,som velmi smutna ztoho :( nekricim nanu ani ju neopravujem.iba ak raz jej zopakujem dane slovicko ktore sa jej nedari povedat..vopred velmi dakujem za odpoved
Možno by ste sa mohli obrátiť na logopédku a konzultovať situáciu s ňou. Ona je odborníčka na reč a poruchy reči a aj podľa podrobnejších informácií vám zaiste poradí, či sa jedná o prechodnú záležitosť obvyklú u detí tohto veku alebo o poruchu reči, ktorej treba venovať viac pozornosti a starostlivosti.
Dobry den,
mam takmer stvorrocnu dcerku, ktra v septembri zacala chodit do skolky. spociatku sa velmi tesila kedy uz bude skolkarka, no nadsenie jej vydrzalo prve tri dni. potom, po vikende sme uz isli do skolky s placom, dokonca uz vecer zaspavala s placom, ze nechce ist na druhy den do skolky. takto fungujeme doteraz. problem vidim hlavne v tom, ze je velmi casto chora. 3-4 dni je v skolke a potom tyzden na marodke a vzdy sa tesi, ze je chora a nemusi ist do skolky.
pritom dcerka ma rada deti, rada sa s nimi hra,v skolke si nasla kamaratov, ani s cudzimi ludmi nema problem, je velmi komunikativna, rozumna, sikovna.
doteraz som s nou bola doma, travili sme spolu cele dni. asi sa na mna velmi naviazala, no predtym nemala problem ostat aj s inymi ludmi ked som sla prec, zboznuje detske kutiky, kde ju necham na hodinku ked potrebujem nieco vybavit, vzdy sa tam tesi. no skolka je ina vec:(
pritom ucitelky vravia, ze ked sa rozlucime tak do piatich minut je uz pokojna, hra sa, zapaja sa medzi deti, je vodcovsky typ, vela komunikuje s ucitelkami, akurat obcas pred spinkanim troska place a stale sa na mna pyta. chodim po nu hned po popoludnajsom spanku, no ona aj tak vyjednava aby som prisla este skor.
rano ked zacne plakat a snazi sa utiec a skryt pred obliekanim, tak sa ju snazim upokojit, uchlacholit, manzel to vsak prestava zvladat a vzdy na nu velmi nakrici, ona ma potom priam hystericky zachvat...
inokedy zas obliekanie a cesta do skolky prebehne bez problemov, no pri vstupe do triedy zacne utekat a plakat. hlavne ak tam nie je jej oblubena ucitelka, ale druha kolegyna. nezda sa mi vsak, ze by bol v tej ucitelke problem, ked som sa dcerky pytala, ci ju zbila alebo jej nejak ublizila, tak odpovedala zaporne, proste ju len asi ma menej rada a vzdy strajkuje ked ju vidi rano v triede. ked je tam ale popoludnii, ked si dcerku vyzdvihujem tak medzi nimi nevidim ziadne napatie, dcerka s nou bez poroblemov komunikuje, neboji sa jej.
neviem co robit, aby si konecne na skolku zvykla a tesila sa tam. budem vdacna za kazdu radu, ktora nam pomoze preniest sa cez toto stresujuce obdobie.
dakujem
Vaša dcérka bola dlho zvyknutá užívať si vás do sýtosti a teraz nastala pre ňu veľká zmena. Musí bez vás vydržať nie hodinku, ako v detskom kútiku, ale až niekoľko hodín. A teraz je to pre ňu priveľa. Snaží sa tomu vyhnúť, ako vie, no pobyt v škôlke podľa vášho popisu zvláda v podstate dobre, bez väčších ťažkostí.
Vzhľadom k tomu, že je často chorá, sa zrejme adaptačný proces predlžuje a tieto prerušenia sťažujú vašej dcérke prispôsobiť sa novej situácii rýchlejšie.
V prvom rade je na mieste trpezlivosť. Doprajte dcére toľko času, koľko potrebuje, aby si zvykla na veľkú zmenu v živote. V prípade, že by sa zhoršilo zvládanie pobytu v škôlke alebo by sa objavili prejavy, ktoré sú vážnejšie - pomočovanie, zajakávanie, znížená chuť do jedla, skleslosť, prílišná dráždivosť, zhoršenie spánku..., uvažujte na skrátení pobytu v škôlke na 4 hodiny.
Dobrý den,
máme 3ročného synčeka, ktorý nám robí starosti. Do 2 rokov sa vyvíjal normálne, bol vždy živé a čulé dieťa. Ked sa naučil chodiť, vonku vždy utekal napred a nerad chcel dať rúčku. Rozbehol sa svojím smerom a my sme ho vždy dobiehali. Má svoju vlastnú reč ktorou hovorí od svojich 2 rokov. Občas povie aj niečo zrozumiteľné, ale jeho slovná zásoba je malá. Je jedináčik. Nástup do škôlky prebehol veľmi dobre. Do kolektívu sa
začlenil bez problémov a pani učiteľky si ho veľmi chvália. Začal
sa tvorivo hrať. Čo sa týka reči, nastalo zlepšenie. Tiborko začal opakovať slová,
zopár z nich už začal aj používať pri komunikovaní, no zostala mu tá jeho "vlastná reč".
Čo sme postrehli v uplynulom mesiaci je to, že si začal hrýzť nechty:(
V domácom prostredí sa nám javí normálne, ale vonku je to "boj".
Tu je zopár vecí ktoré nás znepokojujú, keď s ním ideme von na prechádzku:
- vždy si to behom nasmeruje do jedného obchodu, kam musí vždy vojsť a ak mu v tom zabránim je to pre ňho katastrofa:(má rutiine zaužívaný smer kam rád chodieva
- ak zbadá skupinku ľudí alebo detí, rozbehne sa k nim a pridá sa k nim( cudzím ľudom často dá ručku a ide s nimi)
- na pokyny nezareaguje vždy/ napr. pozor auto! nie vždy zastaví/
- on určuje smer kam ideme
Neviem či som Vám Pani doktorka napísala všetko čo som chcela, ale budem Vám vdačná za každú Vašu radu.
Podľa toho, čo ste napísali, by mohlo vaše dieťa byť celkom normálne dieťa, ktoré sa správa tak, ako mnohé v jeho veku. No na posúdenie toho, či je to všetko ako má byť, ba bolo optimálne osobné stretnutie s dieťaťom. Totižto "vlastná reč" môže znamenať všeličo - môže to byť len skomolená reč, ktorá je normálna v tomto veku, no môžu to byť aj iné rečové prejavy, ktoré môžu byť podozrivé.
Keď ale čítam vaše slová, že sa synček dobre prispôsobil v škôlke, jeho reč sa mení a zlepšuje, tvorivo sa hrá, zdá sa mi, že sa nič mimoriadne s vaším dieťaťom nedeje.
Čo sa týka pobytu vonku, je vhodné si s ním postupne nacvičovať vopred pravidlá - držanie za ruku na miestach, kde je to nevyhnutné, zastavenie "na povel" a podobne. Dieťa sa postupne naučí, čo je dôležité a že niektoré pravidlá musí dodržiavať napr. kvôli svojej bezpečnosti.
Dobrý deň, mám 2 ročnú dcérku a máme problém s obliekaním. Otázok k téme mám ale trošku viac, než je motivácia, aby sa obliekla :))
Vo výchove sa snažím o tzv. radostnú spoluprácu :) - to znamená, že dcéru nenútim, ale metódou logických dôsledkov sa snažím docieliť, aby sama dospela k tomu, čo by som bola rada,aby urobila. Pr: keď ideme von, nachystám jej oblečenie,ktoré, samozrejme odmieta. nechám jej ho teda položené na zemi a oznámim jej,že ja odísť musím, takže keď sa neoblečie,môže ostať doma sama a počkať ma,kým sa vrátim,alebo sa oblečie a pojdeme spolu. potom sama dojde,ze sa chce obliect aj ona a ide nám to veľmi rýchlo, keďze spolupracuje. otázka č. 1 :) - nám to síce doma funguje, keďže viem, že na vychystanie sa potrebujem napr. pol hodiny. chcela by som však vedieť, či tu nie je hranica príliš liberálna, keďže v detskom kolektíve na nu nikto takýto ohlad brat nebude. aby z toho nemala potom zmätok.
Omnoho vacsi problem vsak mame so skusanim oblecenia v obchode. kedze tam si uz jednak luxus polhodiny dovolit nemozem a jednak som jej sice davala na vyber, ktory kabatik si chce vyskusat, resp. sa jej tam pacili ine veci,tak som jej povedala,ze ked si vyskusa kabatik,vyskusame aj tricko, nic nezaberalo a spolupracu uplne odmietla. kedze som bola v situacii,ze sme kabatik kupit museli, snazila som sa jej vysvetlit, ze ho vyskusat musime,pretoze len malym babatkam sa da nakupovat oblecenie bez skusania a ona je uz velka slecna... vysledkom bolo skusanie s huronskym revom. Otazka c.2: Ako postupovat v takej situacii?
Otaznik vsak v celej situacii vo mne zanechala aj moja reakcia,pretoze som ju najprv "nasilim" poobliekala a po doskusani som ju vzala na ruky a objala, cim sa obavam, ci som v nej len nepodporila taketo spravanie, kedze po cirkuse bola z mojho pohladu objata,aby sa upokojila a mohla som jej vysvetlit, ze je velka a skusat uz skratka budeme musiet, len ci to ona nebrala ako ze sa revom prepracovala do narucia :S Otazka c 3: aka by bola vhodna reakcia na situaciu?
Vseobecne mam v niektorych veciach obavu,ci nie som prilis benevolentna, pretoze rada by som dcere vytyčila zdrave hranice, len niekedy pri "strete s okolim" uvazujem, ci moje hranice nie su prilis posunute (smerom k benevolencii). ja sama som totiz dost volnomyslienkarska, neupnuta na striktnost, tak velmi casto riesim dilemu, ako zistit, co by bolo spravne od dcerky vyzadovat a co robim tym,ze sa riadim svojimi pocitmi, spravne. Jednou z takych veci je napr. (z mojho pohladu priserna banalita), ze si nechce nechat česať copy. ja ju do toho vobec nenutim, boli sme u kadernicky, krasne obsedela,nechala sa ostrihat, potom jej kadernicka ucesala copik, ktory si za uplatu :( - za sladkost od nej - nechala, ale odvtedy si ho uz ucesat nenechala a ja ju za to rozhodne uplacat nebudem. odvtedy vsak pocuvam, aka bola s copikom pekna a ze ked ju to nenaucim teraz, tak ako ocakavam,ze sa to nauci neskor.... Otazka c.4.: som naozaj prilis benevolentna?
Je veľmi dobré a vhodné pestovať v dieťati isté návyky už v malom veku. No na druhej strane je dôležité nechať dieťa rásť do jeho tvaru a formy, do jeho podoby. Moja dcéra sa, napríklad nechcela za svet česať ani nechať učesať, o copíkoch a sponkách ani nehovorím. Tie jej vydržali na hlave asi tri minúty. Ja som nemala energiu na to, aby som to stále riešila a aby sme bojovali denne o učesanú hlavu. No dnes (už chodí do školy), sa učeše bez väčších problémov, hoci jej to ešte musím pripomenúť.
Podľa toho, čo píšete, si nemyslím, že ste benevolentná. Myslím, že ste pomerne náročná na dvojročné dieťa, že vaše očakávania sú možno aj trošku striktnejšie, než musia.
