Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
prosim vas o radu.mam8 rocneho syna ,ktory v skole velmi vyrusuje nesustredi sa na ucivo bije spoluziakov a ignoruje ucitelku.pride domov nevie co sa ma naucit strasne skaredo pise. strasne sa hambim ,ked ma ucitelka predvola do skoly.PROSIM PORADTE MY AKO HO UKLUDNIT A ABY UZ KONECNE ROBIL TO CO MA.DAKUJEM
Podľa toho, čo píšete, by som vám jednoznačne doporučila, aby ste sa objednali v centre pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, kde vaše dieťa dôkladne vyšetria a mali by zistiť, či sa jedná o nejaké poruchy učenia či pozornosti alebo je problém niekde inde. Na základe vyšetrenia (psychologickégo a zrejme aj špeciálno - pedagogického) by potom mali navrhnúť doporučenia pre čkolu a domácu prácu s dieťaťom, prípadne by ste mali byť naďalej v starostlivosti a dochádzať na reedukačné alebo iné stretnutia, ktoré by mali smerovať k náprave zistených porúch alebo iných ťažkostí, ktoré sa zistia vyšetrením.
Dobry den, asi pred dvoma mesiacmi som Vam pisala o synovi, momentalne ma 1,5 roka. Mame s nim problem so spravanim sa na detskom ihrisku. Bez problemov si dovoluje k starsim detom, napr. zdrapi ich za oblecenie a mixuje s nimi, stipe, trha vlasy. skusala som ako ste mi poradili, zobrat ho bokom, povedat, ze sa to nesmie, ale on ako keby ma ani nevnimal. Je taketo spravanie normalne jeho veku, pripadne viete mi povedat, ake spravanie spojene s agresivitou uz znaci urcity psychicky problem? Dakujem
Je možné, že vás nevníma, lebo je v afekte. To znamená, že nevidí, nepočuje, neovláda svoje správanie. Ak teda takto "zaútočí" na niekoho nabudúce, len ho vezmite bokom alebo preč a povedzte len jednoduché "nesmieš!" alebo "nono!" alebo "dosť!"...
V tomto veku sa asi nedá celkom hovoriť o problémoch s agresivitou, lebo deti sú veľmi prirodzené, žijú svoju "genetickú výbavu", vonkajšie alebo vnútorné regulácie správania a konania ešte nie sú vybudované, prípadne sú ešte príliš slabé na to, aby v takých emocionálne náročnejších situáciách zafungovali efektívne. To všetko sa len buduje. Navyše dieťa v tomto veku reaguje viac na činy než na slová rodiča, takže treba niečo urobiť - zobrať dieťa preč, chytiť ho do náručia, roztrhnúť "bitkárov" a držať ich od seba...
Vážená pani psychologička.
Som študentkou 2. ročníka v odbore Predškolská elementárna pedagogika na UMB v Banskej Bystrici. Rozhodla som sa vypracovať Študentskú vedecko-odbornú umeleckú činnosť na tému Zvládanie agresívneho správania u detí predškolského veku prostredníctvom canisterapie a táto práca bude súčasne aj mojou bakalárskou prácou.
Zaujímal by ma Váš odborný názor na detskú agresivitu, na príčiny jej vzniku, jej následky i možnosti jej eliminácie.
Vaše odpovede na nasledujúcich 9 otázok budú použité výhradne pre účely ŠVOUČ. Za Váš čas a spoluprácu ďakujem.
Lenka Hudecová (lenockahudecova@centrum.sk)
1. Čo je hlavným determinantom agresivity u detí?
2. Ako sa najčastejšie prejavuje agresivita u detí predškolského veku?
3. Čo najčastejšie vyvolá agresívne reakcie dieťaťa predškolského veku?
4. Aké sú rozdiely medzi detskou agresivitou a agresivitou u dospelých?
5. Dokáže vlastne dieťa predškolského veku využívať svoju agresivitu úmyselne? Prečo to tak je?
6. Akými metódami sa dá jednoducho zvládnuť agresívne správanie dieťaťa?
7. V čom robia rodičia (učitelia) najčastejšie chyby pri potláčaní agresívnych prejavov dieťaťa?
8. Aký je Váš názor na canisterapiu, ako jeden zo spôsobov eliminácie detskej agresivity?
9. Aký je váš názor na tvrdenie, že dnešné deti sú agresívnejšie, ako boli deti predtým? Čo podľa Vás vyvolalo u ľudí takéto dojmy?
Prosím, obráťte sa na mňa cez môj email info@psychoterapeutka.sk
Za porozumenie ďakujem.
Dobry den, chcela by som sa spytat na nasledovnu situaciu. Moj syn bol od malicka dieta ktore reagovalo na vec, ktoru nevedelo zvladnut zurivostou. Riesili sme to kym bol maly nevsimavostou a ked mal 4 roky tak dohovorom, poprip. dostal po zadku. Ked mal 3 roky narodila sa mu sestra, s ktorou pekne vychadza, samozrejme na male hadky pri hrani. Dnes ma 6 rokov navstevuje 0.rocnik skoly a prave sme sa dozvedeli, ze je velmi agresivny k spoluziakom. Bez dovodne ich napada a doslovne si agresiou chce vynutit ich pozornost. Popytali sme sa aj v skolke, ktoru navstevoval predchadzajuce 2 roky a povedali nam, že aj tam sa posledny rok agresivne spraval.
Sme z toho velmi nestastny, pretoze sme sa snazili predchadzat takymto veciam a syn ani nepozna ziadne bojove rozpravky, popr. filmy podobneho charakteru.Dakujem
Celkom najlepšie by bolo, keby ste vyhľadali psychologičku v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a požiadali o starostlivosť. Mali by dieťa vyšetriť a na základe vyšetrenia by mali zvoliť postup - bu)d terapeutické alebo poradenské práce s dieťaťom, poradenstvo pre vás a pod. A možno by bolo fajn, keby chodil do skupiny, kde by sa pracovalo so vzťahmi, s komunikáciou, lebo je dosť možné, že len jednoducho nevie, ako na to - ako nadviazať kontakt, ako si vziať pozornosť iných, ako prejaviť svoj názor a svoju vôľu primeranejšie...
Dobrý deň, neviem ako presne by som Vám mala popísať môj problém, ktorý ma ako každú matku trápi. Môj syn bude mať v apríli 3 roky, pomaly sa chystáme do škôlky.. Keďže pracujem v škole, tak som ho pár krát vzala so sebou do škôlky, aby sa s aklimatizoval, keď nastúpi aby to nebolo pre ňho všetko nové. Prišli sme tam, malý v pohode, detičky, tešil sa. No a začalo to tým, že sa hrozne začal oplašovať, lietal, na slová učiteľky nereagoval, hračky rozhadzoval, nechcel si ich samozrejme upratať a navyše deti, ktoré sa pekne hrali tak im začal robiť zle, búral im skladačky, rozhadzoval hračky, a ešte k tomu z ničoho nič sotil chlapca, neskôr aj dievča.Keď som sa ho spýtala, prečo to urobil, odpovedal, iba toľko, on sa s ňou, s ním nekamaráti.Lenže túto agresívnu stránku, ak to tak môžem nazvať, som si na malom všimla už dlhšiu dobu pred tým, bola to agresivita na menšie deti od neho, a predovšetkým na dievčatá je taký hrubý, sáče ich a robí im zle. A to keď sotí, tak sotí poriadne a bojím sa aby druhým deťom neublížil. Raz sme boli na prechádzke, on utekal popredu, a išla mama s babkou a medzi nimi držali za ruky dievčatko, on išiel okolo nich a celou silou buchol to dievčatko do hrudníka. Z ničoho nič, len tak okolo prebehol, ale nemohol ísť okolo bez toho, aby to dievčatko nebuchol
Celkove to správanie sa neprejavilo len teraz v škôlke,( neviem či by to bolo tým, že tú 1h pobytu v škôlke som tam bola sním,tvárila som sa že tam nie som a všetko som to nechávala na pani učiteľku, aby vedel ako to všetko bude keď tam nastúpi), ale ako som vravela spozorovala som to už dlhšiu dobu.
Dúfam, že ma pochopíte a poradíte mi. Chcela by som sa hlavne spýtať, či by som mala so synom navštevovať nejakú psychologickú poradňu.
Inak je malý šikovný, rozpráva, no samozrejme nám nejde vysloviť ešte najlepšie r, l, ale snažíme robiť s jazýčkom slová každý deň aby sme sa to naučili, ostatné tvrdé spoluhlásky, ktoré sú pre deti najťažšie zvláda dobre. Venujeme sa mu, keď treba zapájame ak samozrejme chce, do upratovania, hier, ale jedna naša neresť je, že sa nedokáže sám hrať, musí tam mať niekoho s kým sa bude hrať. Rozprávky pozerá, ale pozerá iba klasické detské, nie nejaké bojové. To ho veľmi baví.
V škôlke mi povedali, že je veľmi hyperaktívny, živý, a má v sebe tú agresivitu.
Naozaj patrí medzi tie hyperaktívne deti?? Máme vyhľadať nejakú odbornú pomoc??
Ako by sme mohli odstrániť túto našu slabú stránku??
Za Vašu radu Vám ďakujem.
Skúsme sa spolu zamyslieť nad správaním vášho syna:
to, čo robí a čo je viditeľné navonok je, že napríklad sotí dieťa, ktoré nepovažuje za svojho kamaráta. Chce tým zrejme vyjadriť niečo také, že "ty ku mne nepatríš" alebo jednoducho "s tebou sa nebavím", čo je v podstate odmietnutie vzťahu. Chlapec túto skutočnosť alebo tento svoj názor dáva najavo priamym kontaktom s druhým dieťaťom a určitou silou, ktorú do toho kontaktu vkladá a pohyb samotný smeruje od neho samého, preč. Z toho sa dá usudzovať, že telesný kontakt a vyjadrenie telom je pre neho dôležité. Čo sa ale deje a čo si on sám celkom neuvedomuje a na čo sa vy zrejme sťažujete je, že dáva najavo príliš silno, čo chce/nechce a vy máte strach (čo je pochopiteľné), že inému dieťaťu ublíži.
Podľa môjho názoru sú deti v týchto veciach v tomto veku veľmi spontánne a dávajú najavo to, čo cítia priamo a tak, ako je to pre ne prirodzené. Postupne sa vo vzťahoch ale učia, ako sa správať a interagovať s druhými, čo v ľuďoch vyvoláva istý druh správania a podobne, začína si viac uvedomovať seba vo vzťahoch, dopad svojich prejavov a podobne.
Vašou úlohou teraz je, aby ste mu spolu s ostatnými dospelými pomohli trochu viac si uvedomiť, čo robí a aká to je sila, ktorú používa atď.- a samozrejme deti mu to dajú najavo tiež (prestanú sa s ním hrať, budú od neho bočiť, priamo mu povedia, čo sa im nepáči, sotia ho tiež a podobne). Viac o svojej sile sa môže naučiť napríklad pri spoločných "zápasoch" s vami, pri nejakom športe, kde sa môže dostať do kontaktu s druhým človekom a používa pritom aj svoju silu (aikido...), kolektívne loptové hry a podobne.
Samozrejme, že súčasťou celej situácie by malo byť aj slovné vymedzenie hraníc - toto sa nesmie, ospravedlň sa a nabudúce to urob takto a takto (namiesto obvyklého "a nabudúce to už nerob!").
A ešte na záver: deti sa zvyknú správať trochu sebaistejšie, ak je mama alebo otec v pozadí (aj keď sa tvári, že tam nie je) a to potom môže ovplyvňovať aj mieru toho, čo si dieťa dovolí. (Z toho vyplýva, že by ste ho nemali mať vo svojej triede, keďže učíte na tom mieste.)
Dobrý deň, v septembri zacal 3 ročný syn navstevovat MŠ. V priebehu mesiaca sme sa adaptovali, neboli ziadne väčšie problémy. Zlom nastal, keď sa v triede "prejavil" jeden spolužiak, bije hlava-nehlava, predovšetkým mojho syna. Navyše sa začali vytvárať dvoj, troj členné skupinky, ktoré napádajú slabších a bijú ich, syn tvrdí, že bijú len jeho. Nakoľko sa nevie ubrániť, tak len "drží" a čaká, kedy si to všimne učiteľka a zasiahne.Keď sa ho spýtam, ako bolo v škôlke, povie, že dobre, lebo ho dnes nikto nezbil. To je však málokedy. Navyše ráno plače, že nejde do škôlky, lebo ho budú deti biť. Syn prestal v škôlke spávať, cez víkendy prespí 1-2hodiny, poobede je samozrejme unaveny a plačlivý. Kým nenastúpil do MŠ, bol to veselý chlapček, ktorý si svojou milotou získal každého. Učiteľky hovoria, že v triede je skôr utiahnutý, tichý samotár. Nejde mi to do hlavy, pretože my ho poznáme ako spoločenského a večne ukecaného, je pravda, že o rovesníkov neprejavoval pred nástupom do MŠ veľký záujem. Začínam mať pochybnosti, či robím správne, že ho dávam do škôlky, sama sa trápim. Snažím sa akceptovať tvrdenia učiteliek, ale presviedčanie, že syn musí prísť na to, ako sa ubrániť, u mňa nezaberá. V rodine ani v okolí sa u nás nikto násilne nespráva, a tak ho nemá od koho "obkukať". Ja som na materskej s 10 mesačným synom a už dlhšie uvažujem, že syna prestanem dávať do MŠ. Aký je, prosím Vás, Váš názor. Ďakujem pekne.
Učiteľky sa nemôžu len pozerať, ako odvážnejší chlapci bijú takých, ktorí sa nevedia brániť a čakať, kým sa ten bitý naučí brániť! To je absurdné! Ich úlohou je urobiť také opatrenia, aby k takémuto šikanovaniu nedochádzalo, nie sa prizerať!
Pohovorte si s učiteľkami, ak nepochopia či budú trvať na svojom, obráťte sa na riaditeľku alebo potom na zriaďovateľa škôlky.
Ak sa vám nechce bojovať, nechajte syna doma alebo ho dajte do inej škôlky, no musíte mať na pamäti, že tam sa tento problém môže objaviť znovu, prípadne po návrate do pôvodnej škôlky sa situácia tiež môže opakovať.
