Nezbedník

Question

Nezbedník

18. 02. 2009 (13:39) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň, neviem ako presne by som Vám mala popísať môj problém, ktorý ma ako každú matku trápi. Môj syn bude mať v apríli 3 roky, pomaly sa chystáme do škôlky.. Keďže pracujem v škole, tak som ho pár krát vzala so sebou do škôlky, aby sa s aklimatizoval, keď nastúpi aby to nebolo pre ňho všetko nové. Prišli sme tam, malý v pohode, detičky, tešil sa. No a začalo to tým, že sa hrozne začal oplašovať, lietal, na slová učiteľky nereagoval, hračky rozhadzoval, nechcel si ich samozrejme upratať a navyše deti, ktoré sa pekne hrali tak im začal robiť zle, búral im skladačky, rozhadzoval hračky, a ešte k tomu z ničoho nič sotil chlapca, neskôr aj dievča.Keď som sa ho spýtala, prečo to urobil, odpovedal, iba toľko, on sa s ňou, s ním nekamaráti.Lenže túto agresívnu stránku, ak to tak môžem nazvať, som si na malom všimla už dlhšiu dobu pred tým, bola to agresivita na menšie deti od neho, a predovšetkým na dievčatá je taký hrubý, sáče ich a robí im zle. A to keď sotí, tak sotí poriadne a bojím sa aby druhým deťom neublížil. Raz sme boli na prechádzke, on utekal popredu, a išla mama s babkou a medzi nimi držali za ruky dievčatko, on išiel okolo nich a celou silou buchol to dievčatko do hrudníka. Z ničoho nič, len tak okolo prebehol, ale nemohol ísť okolo bez toho, aby to dievčatko nebuchol

Celkove to správanie sa neprejavilo len teraz v škôlke,( neviem či by to bolo tým, že tú 1h pobytu v škôlke som tam bola sním,tvárila som sa že tam nie som a všetko som to nechávala na pani učiteľku, aby vedel ako to všetko bude keď tam nastúpi), ale ako som vravela spozorovala som to už dlhšiu dobu.
Dúfam, že ma pochopíte a poradíte mi. Chcela by som sa hlavne spýtať, či by som mala so synom navštevovať nejakú psychologickú poradňu.
Inak je malý šikovný, rozpráva, no samozrejme nám nejde vysloviť ešte najlepšie r, l, ale snažíme robiť s jazýčkom slová každý deň aby sme sa to naučili, ostatné tvrdé spoluhlásky, ktoré sú pre deti najťažšie zvláda dobre. Venujeme sa mu, keď treba zapájame ak samozrejme chce, do upratovania, hier, ale jedna naša neresť je, že sa nedokáže sám hrať, musí tam mať niekoho s kým sa bude hrať. Rozprávky pozerá, ale pozerá iba klasické detské, nie nejaké bojové. To ho veľmi baví.

V škôlke mi povedali, že je veľmi hyperaktívny, živý, a má v sebe tú agresivitu.
Naozaj patrí medzi tie hyperaktívne deti?? Máme vyhľadať nejakú odbornú pomoc??
Ako by sme mohli odstrániť túto našu slabú stránku??

Za Vašu radu Vám ďakujem.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Skúsme sa spolu zamyslieť nad správaním vášho syna:
to, čo robí a čo je viditeľné navonok je, že napríklad sotí dieťa, ktoré nepovažuje za svojho kamaráta. Chce tým zrejme vyjadriť niečo také, že "ty ku mne nepatríš" alebo jednoducho "s tebou sa nebavím", čo je v podstate odmietnutie vzťahu. Chlapec túto skutočnosť alebo tento svoj názor dáva najavo priamym kontaktom s druhým dieťaťom a určitou silou, ktorú do toho kontaktu vkladá a pohyb samotný smeruje od neho samého, preč. Z toho sa dá usudzovať, že telesný kontakt a vyjadrenie telom je pre neho dôležité. Čo sa ale deje a čo si on sám celkom neuvedomuje a na čo sa vy zrejme sťažujete je, že dáva najavo príliš silno, čo chce/nechce a vy máte strach (čo je pochopiteľné), že inému dieťaťu ublíži.
Podľa môjho názoru sú deti v týchto veciach v tomto veku veľmi spontánne a dávajú najavo to, čo cítia priamo a tak, ako je to pre ne prirodzené. Postupne sa vo vzťahoch ale učia, ako sa správať a interagovať s druhými, čo v ľuďoch vyvoláva istý druh správania a podobne, začína si viac uvedomovať seba vo vzťahoch, dopad svojich prejavov a podobne.
Vašou úlohou teraz je, aby ste mu spolu s ostatnými dospelými pomohli trochu viac si uvedomiť, čo robí a aká to je sila, ktorú používa atď.- a samozrejme deti mu to dajú najavo tiež (prestanú sa s ním hrať, budú od neho bočiť, priamo mu povedia, čo sa im nepáči, sotia ho tiež a podobne). Viac o svojej sile sa môže naučiť napríklad pri spoločných "zápasoch" s vami, pri nejakom športe, kde sa môže dostať do kontaktu s druhým človekom a používa pritom aj svoju silu (aikido...), kolektívne loptové hry a podobne.
Samozrejme, že súčasťou celej situácie by malo byť aj slovné vymedzenie hraníc - toto sa nesmie, ospravedlň sa a nabudúce to urob takto a takto (namiesto obvyklého "a nabudúce to už nerob!").
A ešte na záver: deti sa zvyknú správať trochu sebaistejšie, ak je mama alebo otec v pozadí (aj keď sa tvári, že tam nie je) a to potom môže ovplyvňovať aj mieru toho, čo si dieťa dovolí. (Z toho vyplýva, že by ste ho nemali mať vo svojej triede, keďže učíte na tom mieste.)