ustráchanosť

Dobrý den, mám 5 ročného syna kt. je príliš ustráchaný.Je obdobie kedy to je lepšie, ale vystraší ho nejaka maličkosť- napr. pohne sa šnúra od elektriky a on si už namysli všeličo možné a potom všade chodí za mnou aj na wc, nechce sám ostať v izbe, nechce isť sám na wc,večer sám nezaspí ani ked ležím na vedlajsej posteli-musím byt pri nom, a v noci ked sa zobudi bud musim isť k nemu a počkať kým zaspí alebo ho musíme zobrať k sebe.S cudzími ľudmi vôbec nekomunikuje ani sa nechce pozdravyt.Inak doma je velmi živý aj dosť hlučný lebo má esťe dvoch mladšich súrodencov skoro 3ročného brata a ročnú sestru.Ak je s nimi je trošku smelši aj pri cudzích ludoch ale ked s nim idem sama tak ani hlasku nepovie.Do škôlky chodí na pol dna aj s bratom,s učitelkami rozprava len ak sa ho opytaju ale vraj aj spieva aj do všetkeho sa zapája.Dá sa niečo robiť s tou ustráchanostou? Nebude problém v škole ked nieje samostatný lebo sa boji? ani mladšie deti niesu extroverti ale nieje to až také jak uňho.ked som bola u lekarky musela som zobrať všetkých troch aby jej vobec niečo povedal (trebalo hovorit obrazky na vysetrenie zraku.)Mam dojem že ani psychologičke by nič nepovedal.Je taky strach v tomto veku normálny? mám dojem že unho dosť pracuje fantazia ak sa niecoho zlakne dosť dlho trvá kým ho s toho dostanem a bojím sa aby nemal s toho následky neskôr...

Dobrý večer, prosím, potrebujem nutne poradiť vo veľmi vážnej a chúlostivej otázke....
Mám 6 ročnú dcérku, ktorá je veľmi šikovná a rozumná a potrebujem čo najšetrnejšie zistiť, či náhodou nebola obeťou zneužitia. Dnes som bola totiž doslova šokovaná, keď som celkom náhodne, pri návšteve švagra našla v jeho fotoaparáte pár fotografií mojej dcéry,na ktorých je celkom nahá.
Možno je to z jeho strany celkom nevinné, avšak...K tomuto človeku, napriek pomerne priateľskému vzťahu prechovávam nedôveru, hoci neviem vysvetliť prečo.
Má 39 rokov a za celý čas, čo ho poznám, som nikdy nespozorovala, že by mal čo i len priateľský vzťah s nejakou ženou. Žije sám, čo ospravedlňuje tým, že nemá čas na vzťahy kvôli práci a do istej miery trpí separáciou od spoločnosti jemu blízkych osôb, pretože pracuje v zahraničí. Dochádza domov k rodičom asi dvakrát do mesiaca a väčšinu času trávi doma. Svoje súkromie si prísne stráži.
Pred časom som sa odvážila a napriek tomu, že zo strany manželovej rodiny som riskovala narušenie vzťahov, som sa manžela pýtala, či nie je jeho brat homosexuál. Samozrejme, že manžel odpovedal záporne. Viem, že to bolo odo mňa netaktné, ale po ôsmich rokoch, čo je pre mňa švagor opradený rúškom tajomstva, som potrebovala počuť nejaké vysvetlenie pre jeho, z môjho pohľadu, zvláštne správanie.
Dnes mi nasadil riadneho chrobáka.... Ešte teraz mám pred očami tie fotografie...Fotil ju u jeho rodičov vo vani pri kúpaní. Ležala ale na nafukovačke, ktorú jej v ten deň kúpili starkí. Dcérka sa na nich tvárila prirodzene, takže si myslím, že nebola donútená, ale stále mi to nejde z hlavy. Nechcem niečo zanedbať, ani prehliadnuť. My si dcéru nahú nefotíme, predsa už nie je bábätko, ktoré sa nám pletie pod nohami väčšinou bez plienky. A ona si tiež svoje telo začína uvedomovať. Občas sa hanbí, nesmieme ísť napríklad do kúpeľne, keď sedí na WC, na kúpalisku chce byť bezpodmienečne v plavkách a keď ju chcem prezliecť, tak sa zakrýva, aby ju náhodou niekto cudzí nezahliadol nahú.
Lenže švagor nie je cudzí, má ho rada a dôveruje mu. Ja mám však strach, aby jej naivitu a dôveru nezneužil pre seba....
Prosím, poraďte mi, ako sa jej pýtať, čo s ňou robí, keď tam nie som......