trestanie

dobrž den pani doktorka ,
zaujima ma vas nazor na trestanie deti ako je napriklad. Dnes starsi syn sotil toho mladsieho do krbu bol to dost nebezpecny pad, sotil ho len preto ze mu zavadzal aby sa mu uhol mozno ho ani tak nechcel tak silno ale skoncilo to dost skaredo, mladsi ma na cele obrovsku hrcu, nastastie si nerozbil hlavicku, hned som mu na to utekala dat studeny obklad bola som hrozne nastvana, lebo uz x krat som ho upzornila ze ho nema tak silno sacat. NO ked sme sa vratili do izby s obkladom na cele starsi uz bol schovaty pod gaucom a bal sa ze dostane po zadku. Nikdy ho niako fyzicky netrestam ale teraz to bolo na poriadnu na zadok. No napocitala som do desat , a poslala som ho do izby nech porozmysla co spravila a ked sa bude chciet prist ospravednit bracekovi nech pride ze ho cakame, odisiel na chodbu nahnevany na chodbu sadol si tam do kuta a kukal sa na mna bolo mi ho aj luto mozno som bola aj tvrda ale musela som si stat za svojim, podotykam ma skoro 4 roky) no a asi po 10 minutkach prisiel za nami do obyvacky a pekne pohladkal braceka a povedal mu prepac nechcel som ti to spravit. Potom som mu povedala dobre tera z sa mozes s nami hrat, ale slub mi ze to viac nespravis. Pani doktorka postupovala som spravne, nemozem mu niako psychicky ublizit nechcem z neho vychovavat niakeho utiahnuteho chlapciatko ale zas chcem aby si uvedomoval nasledky svojho konania, bolo na nom vidiet ze mu je to luto aj sa vypytoval aku ma hrcu na cele bracek. Myslite ze to bol spravny trest

Dobrý deň, pani doktorka!
Radi by sme sa na Vás obrátili s prosbou o radu.
Máme 13-mesačnú dcérku, s ktorou sme sa nedávno (pred mesiacom) presťahovali do bytu vo väčšom meste. Všetko bolo v poriadku, vyzeralo to tak, že zmena prostredia jej vôbec neprekáža, naopak, teší sa z nových vecí. Prednedávnom však začali trochu problémy so zaspávaním, ale len večer. Režim má viac-menej pravidelný; kým ju umyjeme, nakŕmime a uložíme do postele, je veľmi mrzutá, reaguje na každý podnet neprimerane plačom a vreskom. Keď je už v postieľke, začne skákať, vytešovať sa a dožadovať sa pozornosti, hrania sa. Nepomôže ani vysvetlenie, že už musí ísť spinkať, ani obľúbený plyšák, ani opätovné uloženie, uspávanie, ani snaha o jej "vyčerpanie". Dokonca ani zvýšenie hlasu, keď už situácia prekračuje mieru. Jediné, čo v posledných dňoch účinkuje, je nahnevaný výprask po zadku. Nasleduje srdcervúci plač a po chvíli sa malá upokojí a zaspí. My sme však spolu s manželom nervózni, je nám to veľmi ľúto a bojíme sa, či to nezanechá nejaké následky na jej vzťahu k nám, na jej psychike. Ako to môže malá Vikina vnímať, nie je ešte priskoro na výchovné "pozadku"? Existuje nejaký iný spôsob, ako vyriešiť zaspávanie bez výprasku, ľútostivého plaču, výčitiek a zlého pocitu na oboch stranách? Doteraz sme s Vikininým správaním nemali žiadne väčšie problémy, je milá, spoločenská, vie sa zahrať aj poslúchať, rýchlo sa učí. Doteraz, keď sme ju uložili spinkať (kdekoľvek), behom chvíľky bez problémov zaspinkala.
Mohli by ste nám, prosím Vás, napísať Váš názor na našu situáciu a tiež, od akého veku má zmysel (dieťa ho správne pochopí) fyzický trest vo forme napr. výchovného capnutia po zadku? (Každopádne, snažíme sa mu predchádzať.)
Ďakujeme Vám za Vašu odpoveď vopred!
S pozdravom,
Marika a Dano