zaspavanie

moj 7mesacny syn nevie sam zaspat. nidky sam od seba nezaspal, len plakal. som ho doteraz uspavala nosenim na rukach, v kociku vrieskal a hadzal sa tam, som sa bala ze si tam ublizi. teraz som sa rozhodla naucit ho to, len neviem ako. som ho po nakrmeni z prsnika nechala lezat v naruci, ale neustale plakal. mam ho takto nechavat vyplakat sa bez mojej aktivity smerujucej k uspavaniu? nespoji si moju naruc s niecim neprijemnym a nestratim jeho doveru? lebo ked som ho len tak nechala lezat na posteli zacal nastyroch chodit a buchat do ohradky, tiez sa mi to zda nebezpecne, tak preto ho mam v naruci, ale zase chcem aby naruci doveroval...neviem ako postupovat, som uz unavena. bojim sa aj jeho citovej deprivacie po nechani ho vyplakat sa.

Dobry den p. doktorka,

moja dcerka ma 3r.8m, od septembra 2010 chodi do skolky, dalo by sa povedat ze bez problemov, malo to taky klasicky priebeh. Prve dva tyzdne bez problemov uplne, potom zacala rano plakavat, vodieva ju manzel, to trvalo tak tyzden a potom uz bez problemov. Aj po vianocnych sviatkoch ci kiahnach isla v klude do skolky. Vzdy som ju vyzdvihla usmiatu, ucitelky ju chvalia, ze je bezproblemove samostatne dievca. Je to nase prve dieta zatial jedine, mame obaja s manzelom velku rodinu, je od malinka velmi zvyknuta na spolocnost, nie je v nicom obzvlast nadana. Mozno iba v tom, ze je nesmierne vnimava, cisto a vela rozprava, je rada stredobodom pozornosti, asi 3 mesiace pretrvava "lakomost" hlavne o tom rozprava ze nikomu nic nepozicia a hracky su iba jej...ale ked je u nas niekto ci dieta ci dospely nakoniec ustupi a pozicia, ide snad iba o uputanie pozornosti takymto sposobom, neriesim to nijako specialne, iba jej vludne vysvetlim, ze take spravanie nie je pekne, precitam/vymyslim/poviem pribeh o detoch ktore sa nechceli podelit o hracky, veci....zda sa mi ze rada vypocuje ale zatial ziadny velky progres, je to dost jej oblubena tema ze nepozicia, ALE toto som popisala len na ilustraciu. Hlavny problem, ktory ma zacal cim dalej tym viac a viac trapit a tak trochu suvisi mozno aj s tym "egoistyckym pristupom" ak sa to vobec da tak nazvat je, ze zacala velmi zle vecer zaspavat a rano odmieta ist do skolky, uz po ceste zo skolky sa ma doslova 100x spyta ci zajtra ide do skolky a ci si pre nu pridem a ci si pre vsetky deti pride niekto, vecer sa toto cele stupnuje,bola zvyknuta zaspavat okolo 8,30 teraz zaspi okolo10,30 aj to splacom narekom a slzami a recami ako jej nikto nepomoze a ona sa nevie v skole "vyznat" toto mi povedala napriklad vcera, ze tam je vela deti a preto sa jej tam nepaci. Spociatku som sa vzdy snazila od toho odputat pozornost akoze to jemne bagatelizovat pred nou, ale pri tom som nenapadnymi otazkami sondovala preco??? alebo coho sa tak boji ODRAZU po 9 mesiacoch chodenia do skolky uz 14 dni prezivame zacyklene otazky typu ci ide, a ci si pre nu pridem do skolky??? Nikdy sa nestalo, ze by som po nu neprisla, mame vo zvyku ze 80% chodievam ja a 20% jedna druha tretia moja neter, alebo synovec su to studenti, prip. babka, tatino...., nikdy nebola na mna obzvlast viazana o skolke rozpravala viac ako ine deti, tesila sa na divadielka, kuzelnika, sportove dni...na vsetko. Odrazu BUM. Stale sa uistuje ci ju lubim, hovori mi ako ona lubi mna, no a do toho tie otazky na skolku. Nic som v mojom spravani nezmenila, nemali sme ziadnu vaznu udalost, s manzelom mame dobry stale rovnaky vztah. Cele to zacalo presne v den, ked som si pre nu prisla na MDD prvy krat do skolky skor, prvy krat tam nespinkala. Nijako to nekomentovala ani nic, ale je to presne od toho dna. To popoludnie nebolo nicim specialne, doma som ju dala spat a potom sme mali naplanovanu navstevu s detmi a pripravene rozne hry. Pre moju dcerku to nebol nicim vynimocny den, lebo sa takto bezne stretavame a mavame orientovane dni na deti, len v tento den sme tam isli skor a mala som volno z prace. Moze byt toto spustac jej spravania? Je to velmi stresujuce najma pre nu a nas oboch rodicov, z casti si niekedy myslim ze to na nas hra"vydiera" nas, ale ja sa pred nou tvarim stale neustupne mame nastolene pravidla, a do skolky riadne chodi.Zda sa mi neuveritelne, zeby dieta "hralo" takuto hru uz dva tyzdne a vidi ze do skolky chodi pravidelne a ze si pre nu pravidelne v ten isty cas. Pytala som sa ucitelky ci na nej nebada nejaku zmenu a ucitelka mi potvrdila, ze sa zmenila ze je utiahnutejsia a panovacna ked sa ma podelit o hracku. To predtym v skolke nebolo. Dufam, ze vsetko chce len cas, a ze tieto kazdodenne zacyklene otazky, place, tazke zaspavanie a ranne vzdorovanie sa pominu. Viete mi poradit prosim Vas? Velmi pekne dakujem.

Dobry den, chcem sa poradit dcerka zacala chodit do skolky je tam teraz asi 13den z toho asi 6den co tam spala aj ....
rano bez problemov ide do skolky vodi ju ocino manzel a neplace vobec a ani v skolke....ale ucitelka mi teraz v stredu vravela ze si vsimli ze onanuje a nikdy doma to nerobila...
dnes volal manzel s takou hlavnou a ta povedala ze dcerka sa utiehne aj cez den a ze onanuje a ze aj pred spanim....a ze robi problem jej tam zaspat...kym zaspi trva jej to velmi dlho....
Pritom doma nic take nerobila a ani nerobi a ked ju davam na obed spat zaspi za chvilku a tiez neonanuje ani nic take ziadne suchanie nic....spieva si alebo sa tuli tvaricku ku plysaku alebo vankusiku....dali sme jej do skolky vankusik tak potom ako zaspava ale tazko trva jej to hodinu proste asi si nezvykla....este
podla mna je to aj preto ze ucitelky sa jej nevenuju tak ako by mali maju 17deti a su tam na ne tri ucitelky cize maju cas sa venovat a kedze dcerka bola jedina co prisla nova tak ten cas jej mohli viac venovat kedze tam nemali nove dieta vsetky uz su zabehnute...a starsie ....a este z tych 17deti su len dve dievcatka moja dcerka a este jedno a ostatok su chlapci...

dcerka mala 12juna 3roky do skolky chodi od 16juna
dufam ze jej ten pobyt neublizi v skolke....bojim sa o nu lebo nedava najavo ziadne reakcie....
mozem sa spytat nemohla vidiet to onanovanie u nejakeho dietata v skolke...????
a vravi ze ju bije chlapcek tak som povedala ze nech to povie ucitelke...
neviem co je na tom pravdy....ze ci ju fakt buchne po chrbte alebo je to taky vymysel dcerky...

Poviem Vam ze sa bojim aby jej to neublizilo...ten pobyt v skolke...lebo asi fakt je to reakcia na skolku inak nedava reakciu napovrch ziadne emocie...
mozno este to ze je taka spurnejsia proste ked jej nie co nedovolim tak ma bije po ruke zahana sa po mne....ale inak nehovori o skolke nic zle....a ani neplace len prvy den plakala....trosku vraveli ucitelky potom uz neplakala vobec
vie ze po nu prideme vzdy ju uistime....

ROzmyslam o tom aj s manzelom ze ak buduci tyzden to stale bude robit tak ju stiahneme tak ze bude tam len doobeda naobeduje sa a pojde domkov spinkat....
alebo ako mame postupovat......dajte nejaku radu ....lebo sa bojim o nu aby to nemalo na nu nejaky vplyv na jej malu dusicku a telicko....
Dakujem

Dobry deň,
máme 18mesačnú dcérku, s ktorou sme boli dnes popoludni na prechadzke a velmi sa zlakla vlastneho tiena. Hranie, kupanie, zaspavanie, vsetko bolo potom v uplnom poriadku, ale ked mala prejst po rozsvietenom byte (kde zas bola konfrontovana s tienmi), tak strasne plakala. Pri tancovani s tatkom sa cely cas divala na svoj tien na jeho tricku :), ale neplakala. no na zem stúpit odmieta. neplace ani z tiena, ktory je na stene - hrali sme si s nim "babkove divadlo" o psickovi a macicke. vecer pred spanim sa zvykneme rozpravat (vzhladom na vek rozpravam viac ja a ona odpoveda :) ) o tom, aky sme mali den, spievame si a tak sme sa dnes vecer pred spanim rozpravali o tom, ze sa bojime tienov, lebo su nove, ale ze sa postupne s nimi budeme kamaratit, co ju opat rozplakalo. ako by sme mali postupovat? bude sa to postupne zmiernovat tak, ako sa bude s tienmi oboznamovat? existuju nejake hry, ktore by jej toto zoznamovanie sa mohli ulahcit a ulahcili jej pochopit, ze tiene jej neublizia? dakujem

dobry den,
navstivila som s dcerkou (2,5 r.) ZS pre nadane deti na Teplickej ulici v Bratislave, kde poskytuju poradnu pre nadane deti v predskolskom veku. Bolo nam potvrdene, ze dcera je mimioriadne nadana. Moj problem spociva v tom, ze v septembri by mala dcera nastupit do skolky, to bude mat uz 3 roky, a ja by som mala porodit v tej dobe babatko. Dcerka je totiz na mne uplne zavisla, s otcom akceptuje len hranie a kupanie, ostatne veci od jedenia, obliekania, cikania, vychadzok von, navsteva lekara, no prosto vsetko musim robit ja, no a hlavne zaspavanie je nas problem. Zaspi vylucne iba v mojom objati, nastastie v svojej izbe a v posteli, no ale v noci ma aj trikrat vola k sebe, ma zly spanok. Je velmi citliva, nemozem na nu ani zvysit hlas, ani ju nijako vyhresit, ci dat jej vychovne po ruke, ked urobi nieco zle.Ma hned zachvat zlosti, jaci, place, nevie prestat, lapa po dychu. S detmi sa vobec nehra, iba s dievcatkami, ktore pozna z domu. Bolo nam povedane na Teplickej, ze este asi nie je pripravena na kolektiv v skolke, ale ak trvame na jej umiestneni v predskolskom zariadeni, odporucili sukromnu skolku kde je menej deti, a mozu sa jej tam viac venovat a zaroven aj rozvijat jej mimoriadny intelekt. Aky je vas nazor? Ide o to, ze moj manzel tazko znasa fakt, ze by isla do sukromnej skolky, chce aby bola ako ine "normalne" deti, no ja ako matka citim, ze by to bolo pre nu medzi 2otimi detmi traumatizujuce, ak uz teraz ma problem na tanecenej , kde je v kruzku 7 deti akceptovat ich, konecne si zvykla po pol roku, ale i tak sa s nimi nehra ani nebavi, iba so mnou. Potrebovala by som nazor aj dalsieho odbornika, aby som presvedcila manzela a jeho rodinu, ze je to spravne rozhodnutie, do skolky ju musim dat, nakolko s malym babatkom mi to velmi pomoze, planujem len pol dna, aby dcerka nemala pocit, ze som ju odlozila.
dakujem velmi pekne za vas nazor
Anna

Dobrý deň pani Kašáková, mám problém ktorý sa týka môjho takmer 3,5 ročného syna ( 3 mal v októbri) v decembri sa nám narodila dcérka, malý všetko nesie statočne, trošku žiarli ale myslím, že v medziach normy. Pomáha mi s malou, sám od seba jej beží dať dudku, keď sa rozplače, podáva mi plienky a podobne. Náš problém sa začal pred dvomi týždňami, keď sa sám od seba rozhodol, že je veľký "chap" a zahodil dudku ktorú mal na zaspávanie. A odvtedy je z neho iné dieťa, je nekľudný, v noci sa budí s plačom a vymýšľa, že chce piť, a cikať, a spadla mu perina a stále dookola, cez deň ho uspať je horor. Snažím sa ho o to viac láskať, držím ho za ruku pri zaspávaní (často na úkor malej, ktorá vedľa v izbe plače...), vyobjímam ho, vybozkávam a ani to nepomáha. Po zlom už to nefunguje absolútne...Problém je v tom, že mi v noci budí malú. Niekedy mám pocit, že to robí úmyselne. Je to kvôli dudke, alebo žiarli? Chcem to vyriešiť, len sa mi zdá, že malý už tú situáciu trošku začína zneužívať...Ďakujem a prajem pekná deň