odúčanie od plienok
, Autor: Registrovaný používateľ
Dobrý deň,
mám doma 25-mesačného, veľmi šikovného, živého a energického synčeka, všetko sa rýchlo učí, čisto a veľa rozpráva, dokonca hovorí R a pozná farby. Pohybovo je tiež vyspelý a vlastne sním nemáme nejaké "naozajstné" problémy. Moja otázka sa však týka odúčania od plienok, pretože je to oblasť, ked mi každá žena radí niečo úplne diametrálne odlišné - nechať na nočníku vysedávať, kým sa nevyciká, nenechať na nočníku, dlhšie ako 10 minút, vôbec nedávať na nočník, ale len na WC, vôbec neodúčať, príde to samo.... Ja som pravdupovediac ani nemala v úmysle začínať s odúčaním už teraz, ale synček má nastúpiť od septembra v škôlke a tam sa to vyžaduje. takže veľa času nám neostáva. začala som preto asi pred 4 - 5 dňami tým, že som mu doma vôbec nedávala plienku, ale len slipky a pančušky, aby cítil, že je mokrý, keď sa pociká a dúfala som, že sa začne tým zaoberať a vypýta sa. Plienku dostal iba na spanie a von. No pocikali a pokakali sme všetky slipy, pančuchy, ponožky a tepláky, na nočníčku presedeli hodiny, pekne tam sedká, čítame si a hráme sa, ale nevyciká a nevykaká sa tam ani za nič, počká s tým až kým mu dám slipy alebo plienku a tam to potom skončí. Za pocikanie a pokakanie, ho nehreším, už vôbec nebijem, ale ho vždy prezlečiem, znova vysvetlím, že mi treba povedať, ke´d cíti, že ide cikať a že nabudúce už určite ako pekný chlapček pôjde na nočníček. No nič. Až to včera začalo mať také čudné výsledky, že namiesto pýtania sa na nočník začal mať zo mňa strach, schová sa pod stôl, za dvere, zavrie sa do kúpeľne a ja už viem, že sa pocikal. Uteká predo mnou a v očkách má strach. Keď ho chytím, tak sa pritúli ku mne najsilnejšie ako vie a so slzičkami v očkách kričí "Mamička, Leonko nechcel, dobrá mamička, poľúbime si!" Nikdy nebýval taký a ja mám strach, aby som mu tým odúčaním nespôsobila nejakú traumu. Poraďte mi, prosím, či mám pokračovať, ako na to a čo mám vlastne robiť? Veľmi mi záleží na tom, aby sa cítil najmä milovaný, pochopený, v bezpečí, ale zároveň nechcem hne´d pri prvom neúspechu cúvnuť a vzdať to. Je to len prechodbá kríza a treba vytrvať, keď už som začala alebo je to znak, že ešte nie je pripravený?
Už dopredu ďakujem za Vašu radu a želám všetko dobré,
Viki