strach z cudzich ludi

Dobry den!Mam rocne dievcatka-dvojvajecne dvojcata a dost velky problem so stretnavanim cudzich ludi a dokonca uz aj ludi ,ktorych poznaju.Ide o to -ked chodime na prechadzky , na navstevy atd.dvojicky mi neuveritelne a v kuse placu az kym nezostaneme sami.Zacalo sa to okolo 8mesiaca.Dovtedy ich mohol pestovat a prihovarat sa hocikto.Teraz primu len mna,otca,deda,babku a krsnu-tych ludi co su s nimi v kontakte stale a ostatnych vobec.Vidim to ako dost velky problem ,pretoze s nimi nemozme nikam chodit a ked aj ideme nemaju oni a ani my z vyletov nic len plac a nervy.Chodim s nimi casto na prechadzky ,2 az 3-krat do dna.Ale v poslednom case je to hroza. Prechadzky vyzeraju u nas asi takto-velmi sa von tesia,sedkaju v kociku tichucko pokial niikoho nestretneme,ked ho zbadaju zacne sa koncert az pokial ten clovek neodide.Uz neviem co mame robit.Znami mi hovaria ,ze ich to prejde ,ale mne sa to zda cim dalej tym horsie!!!

Dobrý deň, chcem sa opýtať, ked môj 3-ročný syn netvorí slová, nepýta sa na nočník, veľmi kričí, ked niečo nedosiahne,má strach z cudzích ľudí..., dá sa to pripísať následkom očkovania? Pretože už sme s ním absolvovali X-vyšetrení(ORL, neurol.,psych.,)a nikde sa iná príčina nenašla. A syn sa narodil úplne zdravý(jeho psych. vývoj sa zastavil v období 12-16 mesiacov, ked absolvoval 3 očkovania(hexa, priorix, prevenar).Máme ešte 3-mes.dcérku,ktorú majú teraz očkovať,viete si predstaviť náš obrovský strach?Nepozorujete vo vašej praxi viac takýchto prípadov? Tu čítam, že nejaké problémy so správaním exsistujú.Aké kroky máme ešte podniknúť?Dakujem za odpoved.

Dobry den,

mam 9-mesacneho syna, psychomotoricky pekne napreduje. Vacsina deti v jeho veku z nasho okolia je vsak na rozdiel od neho teraz bojazliva, prezivaju obdobie separacnej uzkosti. U mojho synceka toto obdobie bolo pomerne kratke (trvalo asi tri tyzdne pocas osmeho mesiaca zivota) a aj nevyrazne (aj pocas tohto obdobia nemal problem byt s cudzimi ludmi, ani ked ho mali na rukach, plakal a hladal ma pohladom jedine, ked som v tom case odisla z jeho dohladu). Teraz ked stretneme cudzich ludi, strasne sa tesi, taha sa k nim na ruky (napr. k predavackam v obchode, u lekara, ku kazdej navsteve), vzdy ked je u nas nejaka navsteva ma velmi dobru naladu a predvadza sa. Som s nim na materskej, sme spolu takmer 24 hodin denne od jeho narodenia, asi styri mesiace spaval s nami v posteli. Zaujima ma, ze ci tato jeho veselost a smelost je v jeho povahe (manzel je velmi spolocensky a priatelsky, ja som vacsi introvert), alebo ci je to v jeho veku bezne a on si este neuvedomuje strach z cudzich ludi?

Dakujem.