Juvenilná artridíta: Ako s ňou žiť?

Reuma môže trápiť aj najmenšie deti

Štatisticky sa reuma u nás vyskytuje u 1 až 2 z tisíc detí. Prvé prejavy sú zvyčajne vo veku do 5 rokov, ale reuma môže prepuknúť v ktoromkoľvek veku. Hoci existuje účinná liečba, niektoré deti majú následky po celý život...

Viac na túto tému nám prezradila pediatrická reumatologička MUDr. Elena Košková z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. „Juvenilná idiopatická artritída (JIA) je najčastejšia chronická choroba kĺbov, ktorá sa môže začať už v útlom detskom veku.

Napriek tomu, že presnú príčinu jej vzniku zatiaľ nepoznáme, predpokladá sa, že pri jej spustení hrá úlohu viacero faktorov. Môže to byť infekcia niektorými vírusmi alebo baktériami, či genetická predispozícia, ktorá ovplyvňuje imunitný systém.“ 

 Typy

• oligoartikulárna – „typické pre ňu je to, že od začiatku choroby zápal nepostihne viac ako 4 kĺby. Z hľadiska prognózy je najlepšia, rizikom je však zápal očí – uveitída. Tento zápal je o to zákernejší, že navonok nemusí mať  príznaky, niekedy  môže predchádzať zápalu kĺbov.“ 

• polyartikulárna – „vzniká, ak je artritídou postihnutých viac ako 5 kĺbov. Častejšia je u dievčat v prepubertálnom a pubertálnom veku.

Starší chlapci zase trpia skôr zápalmi šliach piat, priehlavkov a zápalmi kĺbov kolien a členkov, v závažnejších prípadoch aj bedrového kĺbu. Táto forma je úzko spätá s genetickou predispozíciou.

Môže sa vyskytnúť v rodine, kde niekto z príbuzných má chronickú chorobu čriev či chronický zápal očí. Býva viazaná na  prítomnosťou HLA B27 antigénu, ktorý sa vyskytuje u príbuzného, ako aj u dieťaťa s JIA.

Deti v období 2. a 3. roku môžu dostať systémovú formu, ktorá sa prejaví vysokými horúčkami, výsypom prchavých vyrážok. Niekedy môže byť prítomné postihnutie orgánov, hlavne srdca. Diagnostika tejto formy je náročná, nakoľko je potrebné vylúčiť inú príčinu symptómov.“

Mohlo by vás zaujímať: Životne dôležité vitamíny

Príznaky zápalu kĺbov 

Pozorný rodič si môže prvé náznaky ochorenia všimnúť pomerne skoro, hoci spočiatku môžu byť slabo badateľné. MUDr. Košková opisuje, čo by mohlo poukazovať na to, že sa s dieťaťom niečo deje:

„Dieťa nie je v poriadku, ak býva príliš unavené, nevládze dlhšie  chodiť, sťažuje sa na bolesti nožičiek, alebo má ráno problém postaviť sa.

Pre rodičov môže byť mätúce to, že cez deň sa stav obvykle zlepší, dieťa sa rozchodí, ale šetrí si nohu, či ruku, v ktorej môže byť zápal.“

Práve chronický zápal kĺbov je pre JIA typický, pričom najčastejšie bývajú postihnuté kolená, zriedkavejšie členky. Zápal narušuje vývoj a rast kostí, a tak vážne ovplyvňuje zdravie dieťaťa.

Chorobu sprevádzajú nielen dlhodobé bolesti, únava, ale vplyvom horúčky môže byť oslabené srdce, či ďalšie orgány. 

Dôležité vyšetrenia

„Zápal postihnutého kĺbu, najmä u malých detí, sa nemusí vždy rozpoznať, preto je potrebné vyšetrenie u detského reumatológa,“ upozorňuje MUDr. Košková a pokračuje:

„Obvykle základné vyšetrenie krvi urobí už pediater a odošle dieťa k špecialistovi. Objavenie sa vysokých horúčok bez známok infekcie, malátnosť a mrzutosť dieťaťa sú dôvodom hospitalizácie, za účelom nájdenia príčiny tohto stavu.

Preferujeme hospitalizáciu na detskej klinike, kde je možnosť urobiť širokú škálu vyšetrení a čo najrýchlejšie určiť diagnózu.“

Detský reumatológ sleduje efekt liečby a zároveň aj možné vedľajšie účinky podávaných liekov. Komplexnosť liečby však zabezpečuje spoluprácou so špecialistami viacerých odborov, rehabilitačného lekára, ortopéda, oftalmológa, kardiológa či odborníka podľa aktuálnych potrieb pacienta.

Pri podozrení na JIA je obzvlášť nevyhnutné vyšetrenie očí oftalmológom, ktorý môže zistiť  prítomnosť zápalu v oku. Avšak niekedy je problém toto vyšetrenie u detí vykonať, najmä ak sa „bránia“.

Pokojný prístup rodiča je preto veľmi dôležitý. „Ak sa vyšetrenie nepodarí ambulantne zrealizovať, je potrebné odoslať dieťa na očnú kliniku. Zápal oka je závažný mimokĺbový príznak, ktorý, ak sa včas nerozpozná a nelieči, môže viesť k poškodeniu, až k strate zraku.

Môže sa objaviť kedykoľvek počas choroby, pravidelné vyšetrenie štrbinovou lampou každé 3 – 4 mesiace u očného lekára je preto nevyhnutnou súčasťou dlhodobej starostlivosti.“

Prečítajte si aj : Rozcvičte mozog

Liečba dieťaťa s juvenilnou idiopatickou artritídou

Ako u všetkých závažných ochorení, aj táto je komplexná a dlhodobá. Vyžaduje si veľa trpezlivosti zo strany rodičov a veľmi úzku spoluprácu s ošetrujúcim lekárom. MUDr. Košková: „Cieľom je potlačiť zápal a urobiť všetko pre to, aby sa zachovala funkcia zapáleného kĺbu a aby sa zabezpečil normálny rast a vývoj dieťaťa.“

Po diagnostikovaní ochorenia dostáva malý pacient na začiatok lieky, ktoré tlmia bolesť, majú  mierny protizápalový účinok a znižujú teplotu. Okrem toho je nutné na tlmenie zápalu používať aj tzv. kryosáčky.

„Prikladajú sa na zapálené kĺby na 5 – 10 minút (zabalené do uteráčika), dva- až trikrát denne. Aby boli vždy dostatočne „ľadové“, musia byť uložené v mrazničke.“ 

Nevyhnutnou súčasťou liečebného procesu je aj podávanie hormónov, glukokortikoidov, a to v injekčnej, infúznej alebo tabletovej forme. „Toto podanie je typické pre ťažké formy JIA.

Častejšie uprednostňujeme podanie kortikoidu priamo do chorého kĺbu. Včasná liečba klasickými liekmi, ktoré ovplyvňujú imunitný systém, je účinná až u takmer 80 % pacientov, zastaví chorobu, príznaky zápalu ustúpia.“

Mohlo by vás zaujímať: Viete, čo znamená ajurvéda?

Biologická liečba juvenilnej artritídy

Jednou z najnovších možností liečby JIA je tzv. biologická liečba. Je určená pre pacientov, u ktorých sa nepodarilo potlačiť príznaky choroby klasickými spôsobmi. MUDr. Košková približuje, v čom spočíva jej podstata:

„Bráni „zlému“ pôsobeniu zápalových bielkovín, ktoré sa počas chronického zápalu kĺbov v zvýšenej miere tvoria bunkami imunitného systému a zodpovedajú za jeho pretrvávanie.

Liečba sa aplikuje 1 až 2-krát do týždňa podkožne, alebo v infúzii 1-krát za 2, resp. 4 týždne. Na Slovensku je táto liečba dostupná v určených centrách a dostane ju bezplatne každý pacient, ktorý ju potrebuje. Rozhodnutie je na odborníkovi v danom centre.“ 

Rehabilitácia je nevyhnutná 

Po tom, čo rodičia zistia, že ich dieťa trpí JIA, sa život v rodine výrazne zmení. S ochorením sa totiž nespájajú len pravidelné kontroly a podávanie liečiv, ale nevyhnutná je tiež rehabilitácia pod dohľadom skúseného rehabilitačného pracovníka.

„Rehabilitáciou predchádzame skracovaniu šliach a udržujeme dobrú funkciu kĺbov. Je chybou, ak rodičia dieťa „šetria“, či vynechávajú rehabilitácie, pretože bez nich dochádza vplyvom ochorenia okrem vývoja poruchy funkcie kĺbov aj k oslabeniu svalov okolo chorého kĺbu.

Okrem toho, cvičenie s rehabilitačným pracovníkom nestačí. Rodičia musia s dieťaťom cvičiť niekoľkokrát denne aj doma.“

          Mohlo by vás zaujímať: 

Hypermobilný syndróm – príčiny, diagnostika a liečba: na čo si dávať pozor?

A čo škola?

Vďaka možnostiam liečby, ktoré sú v súčasnosti u JIA dostupné, môže väčšina detských pacientov bez výraznejších obmedzení navštevovať školu. Čo by však mali rodičia zabezpečiť?

„Mali by informovať triedneho učiteľa o ochorení, nakoľko dieťa môže častejšie vynechať vyučovanie z dôvodu nevyhnutých kontrol, alebo aj reaktivácie choroby.

Potrebná je aj spolupráca s telocvikárom, ošetrujúci lekár podľa postihnutia kĺbov obvykle vypíše aktivity, ktoré sú a nie sú vhodné.

Riešením je osobitná telesná výchova, ktorá, žiaľ, často býva v školskom rozvrhu zaradená na konci vyučovania, čo je určitým znevýhodnením voči ostatným spolužiakom.

V predškolskom veku môže byť problémom vyššia chorobnosť, nakoľko každý infekt obvykle negatívne ovplyvňuje priebeh reumy. V týchto prípadoch odporúčame posunúť nástup dieťaťa do predškolského zariadenia. Vždy však platí individuálny prístup, ktorý je ovplyvnený aktuálnym stavom.“

Deti s juvenilnou artritídou sú, okrem svojho ochorenia, rovnaké ako všetky ostatné... Nemajú rady obmedzenia, chcú naplno žiť...

Pani doktorka radí rodičom, aby na to nezabúdali a v bežnom živote nebránili svojmu  dieťaťu v aktivitách. „Tieto deti potrebujú mať pohyb a byť v kolektíve rovesníkov. Športy či iné aktivity treba však rozumne usmerňovať a prípadne skonzultovať s lekárom.“