je to normálna fáza vo vývoji dieťaťa a treba ju nechať, nech z toho vyrastie. Pravdepodobne to okukala a telesné tresty určite nie su vhodné, iba by si myslela, že biť sa je úplne normálne a povolené (ked može mamina, možem aj ja).

skor treba predchádzať kritickým situáciám a odviesť jej pozornosť. Teda ešte skor, ako sa začne cápať s nou začni komunikovať - "aha, ide kamarátka, požičiame jej túto hračku, dobre? Budete sa spolu pekne hrať."  Ak sa bíje, kludným hlasom ju upozorni, že sa hráte spolu s dievčatkom a že ak neprestane, pojdete domov. V prípade, že sa napriek tomu bije, preruš hru a chod s nou preč. Ona časom príde na to, že ked sa bije, znamená to, že sa nebude sa môcť hrať.

Uvedom si, že má právo nepožičať hračku, ak nechce. Iné dieťa by sa malo opýtať a poprosiť o hračku

Je vo veku, kedy dieťa ešte partnera na hranie vlastne ani nepotrebuje. Deti v tomto veku si velmi chránia svoje veci a hraju sa vedla seba, nie spolu. Kamaráta na hranie potrebuju až tak od 3 rokov vyššie, dokonca aj neskor. Moje deti to tiež robili, že mali obdobie, ked sa bili o hračky, prestalo to s nástupom do školky.

Poprosím ešte ďalšie názory. Alebo súhlasíte s predchádzajúcim názorom? Autorka témy.

suhlasim s predoslym nazorom, bez vyhrad.

tiez suhlasim, ja som tiez vysvetlovala, ze pozicat je pekne, ale ked dcera nechcela, nechala som to tak alebo ked ine dieta velmi chcelo nasu hracku, povedala som im, nech si ich vymenia.
netrap sa, je to ok

aj ja s príspevkom a radou súhlasím.ja som to tiež tak riešila,ked syn začal byť agresívny,išiel na lavičku si sedieť a mohol len sledovať,ako sa deti hrajú.ked sa upokojil,mohol sa hrať dalej.ak sa to zopakoval napr.tretíkrát išli sme domov.samozrejme pred posledným upozornením som ho upozornila,že ak ho budem musieť ešte raz potrestať,tak to bude tým,že ideme domov.a potom už stačilo len zasiahnuť v prípade,že som videla,že ide do tuhého,som mu oznámila,že ak sa nezačne správať slušne,tak pôjde za trest sedieť na lavičku (sa mi smiali kamošky,či sme na hokeji ;-)  ),sa hned upokojil.a zabralo to.potom už stačilo vždy len slovné upozornenie a prestalo to.a je fakt,že dieťa nemusí požičať každú hračku.aj my sme to riešili tým,že si vymenia.ale nie vždy to zabralo.proste niekedy hračku nepožičia.ale takisto ani vždy hračku nedostane od iného dieťaťa,to sa tiež musí naučiť.postupne to prejde,neboj,chce to len trpezlivosť,vysvetľovanie..................

Ja si myslim, ze vobec nie je tragedia, ked dieta hracku nechce pozicat. Vy poziciavate svoje veci bez rozmyslu kazdemu koho na ulici stretnete? Poziciate im mobil, kabelku, naramok...?
Ja svoje deti respektujem, ak pozicat nechcu, poviem ok, ak nechces, nemusis, ty o tom rozhodujes. No ked potom ani jemu nechcu druhi pozicat, tak pochopi a rozmysli si to. Velmi casto pozicia na vymenu.
Naucme sa respektovat nase deti aj ked su malicke, nech sa ucia vlastnou skusenostou, nie preto, ze my sme to povedali ci prikazali.

taky problem nemame, ale keby bol, asi by som sa spytala odbornika, skus napr. www.detskypsycholog.sk