mne napadá jedna z možností,ak by si nevedel zapamätať číslo,či všetky údaje,nech ich má zapísané na nejakom papieriku,ktorý by mohol byť zaliaty,ale tu je malé riziko,že ho stratí a môže niekto zneužiť.určite takýto papierik nie je zlé mať v školskej taške,teda,ked nastúpi do školy.

a ešte mi napadlo,že ak sa stratí niekde v meste,tak nie je zlé,ak by išiel do nejakého obchodu a tam požiadal o pomoc.je to možno bezpečnejšie,ako osloviť človeka na ulici,predsa len,jeden nikdy neviem,ale to možno zachádzam do extrému...................

hlavne,že ste sa našli a skončilo to dobre,neviem si ani predstaviť,čo si prežívala a poviem úprimne,ani si to nechcem predstaviť

Mám tiež dvoch synov - 7ročného a 7mesačného - s tým starším som si už tiež párkrát zažila podobné situácie, a tak si viem veľmi dobre predstaviť, ako si sa musela včera cítiť. Človeku prebehnú v priebehu sekundy pred očami všetky možnosti - zásadne tie najhoršie scenáre zmiznutia:-( . Staršieho sme tiež od malička učili jeho meno a adresu a to, že ak by sa náhodou stratil, má niekoho poprosiť (v prvom rade nejakého uniformovaného človeka) o pomoc. Je pravda, že v poslednej dobe je až prehnane opatrný, a ako náhle ma stratí zo zorného poľa, tak už po mne vykrikuje...ale inak je OK;-) . Neviem ako to bude v prípade mladšieho syna, ale minule som objavila túto stránku, tak sa chystám zaobstarať mu takýto náramok...pre istotu www.infoband.cz .

Želám pekný deň.

 

áno, ten náramok som už aj ja pozerala a zdá sa mi to skvelý nápad, pretože v dnešnom svete človek nikdy nevie... :tup:
aj mne sa užstalo že starší syn ktorý už nechodí za ruku pri mne sa zatúlal, takže tie pocity veľmi  dobrepoznám a hlavne aj kvôli tomu ten náramok zabezpečím aj mladšej dcérke keď začne sama pobehovať mimo kočíka. ;-)

Dakujem vam vsetkym, ten naramok je super, urcite objedname aj mladsiemu, len nech si vyberu aky. Citim sa ako najneschopnejsia matka na svete:*-( . Aj preto, ze som ho nepoucila, ze sa take nieco moze naozaj stat a co treba robit, takze ponaucenie do buducna uz mame obaja. Stalo sa nam to pred 19 hod vecer, vtedy boli uz vsetky obchody zatvorene a do podnikov by som ho nerada posielala po pomoc. Svoje meno a adresu vie, aj ked v tej chvili mu to nebolo nic platne, lebo ja som bola v meste a doma nikto. Vdaka Bohu sme natrafili na ochotnych a milych ludi, jedna pani mi strazila maleho a dokonca mu aj kupila zmrzlinu, kym som hladala toho strateneho.

Ked som si predstavila, zeby ho ten pan nenasiel, kam by sa pobral...uplne inde, nez som predpokladala. Davajme velky pozor na svoje deti, su to naozaj len okamihy....

Pekny den vsetkym.

nemáš prečo.možno to teraz nadľahčím,ale dobrých ľudí je všade veľa,len mnohí z nás tomu už neveria.ja si dobre pamätám,ako sa môj brat stratil v bulharsku.mal možno4-5 rokov a všetci sme boli zúfalí,hľadaj ho v krajine,kde sa nedorozumieš a netušíš,kde ho môžeš hľadať.aj tu sa našli úžasní ľudia,dvaja mladí chalani,ktorých mám doteraz v pamäti,lebo boli šialene vysoký,vysmiaty a viedli brata smerom k nám.objavili sa zrazu v dave,odovzdali ho,všetci sme ho vystískali a ked sme sa chceli chalanom podakovať,tak ich nebolo :-o :-o :-o :-o  žeby anjeli?

inak,ten náramok je super nápad a veru nad ním uvažujem,aspoň na situácie,ked pôjdeme mimo známeho prostredia.spravila si,čo si mohla,viac sa nedalo.

a ešte k tomuto som chcela,že sa to môže stať,to vieme každý,len nie každý si to pripúšťa,každý si myslí,že jeho to obíde,alebo tajne v to dúfa a tak sa na takúto situáciu radšej ani nepripraví,aby ju nebodaj neprivolal

informácie možete všiť aj do bundičky, svetríka ... v zahraničí je to uplne bežné, že v oblečení su nášivky, kam sa napíšu udaje o dieťati - meno, adresa, telefonny kontakt

a ptom stačí, ak dieťa naučíte, aby štítok ukázalo

Ja som tento rok v lete videla vela turistov s detmi, co mali jednoducho na krku karticku v obale s menom, adresou a tel. cislom. Takze mozno ti staci vyrobit codi taketo na krk a ked idete von, tak to  das synovi na krk ( tak, ako sme my kedysi nosili kluce :-) )

to nie je zlý nápad,len ja viem,že ja som kľúče strácala pravidelne,takže skôr to vyšiť,či vpísať na odev,ked už nie ten náramok ;-) ;-) ;-)

my sme nedavno tiez prezivalo nieco take :(
dcera ma 5 rokov a ked som ju aj pustila von samu, mali sme dohodu, ze kamkolvek sa pohne, pride povedat a potom sa dohodneme. Vacsinou je vonku s rovnako starou kamaratkou zo sidliska. Naraz som videla mamu od tej kamaratky, ze chodi stale dookola - vraj uz viac ako pol hodiny hlada malu. Zacalo mi byt dost zle, lebo nasa tiez nikde nebola. Ja som poobchadzala okolie ale nakoniec som musela ist domov, lebo si pytal starostlivost 2 mesacny syn. Muz sa isiel poobzerat aj autom, ale to boli  zufale stavy, lebo sme ani len netusili, kam sa vybrali. Nahodne volal muz jeho matke, vraj ked pojde vecer so psom, nech sa po nej pozrie. A co nam neoznamila :shock: Ony su uz dobre 2 hodiny u nas a hraju sa. My sme mali take  nervy, akoby telefony neexistovali. Mala dostala vynadane, svokra ani nepipla, ked ju priviedla. Prijala by som aj nejake ospravedlnenie, ale ona vinu necitila. Hrozny strach sme mali a tiez sme mysleli na najhorsie a pritom nebyvame zas v nejakom velkomeste. Nastastie vsetko dobre dopadlo a teraz aj 3x ma mala prizvukovane, ze nam musi dat vediet, kam ide. Troska bola vytrestana, nesmela chodit sama von, teraz to zas skusame, uvidime.

Nam sa tiez stratil synator,boli sme na dovolenke a akurat sme sa zberali na obed,pobiehal po namesti,k fontane a tak.Ja som malej davala pit,ta bola v kociku,len sa obzriem ze ideme a syna nikde.Teda bola som si ista ze siel k fontane ale ked tam nebol bol to sok,vynadala som muzovi ze ho nestriehol malu som dala kamoske co boli s nami na dovolenke/Jani dik/a hodinu sme behali po namesti,muz bol na nervy takze som musela rozmyslat ja,na infe sme dali vyhlasit ze sa stratil,problem bol ze na namesti nebolo rozhlas pocut.Sla som na policiu,tam tragedia policajt madar a teraz vysvetluj co mal oblecene,uz som skoro revala od zialu aj slosti.Nakoniec to dopadlo tak ,ze pan u ktoreho sme byvali volal na policiu ze pocul v rozhlase a Adam si sedel u neho na dvore a hral sa s autom :-o ,podotykam ze z mesta k nemu bolo asi 1km,kolkokrat musel prejst cez cestu ani nechcem mysliet.
Vdaka tomu sme sa dobre pohadali s priatelmi,im sa to samozrejme nemoze stat/to som si aj ja myslela/.Ja by som len tolko dodala ze stat sa moze vsetko a ked sa to stane snazit sa s chladnou hlavou konat.

este som zabudla,syn mal 4,5 roka