Tatranka. prečo sa to potom u nich s  integráciou pokazilo?
A koľko ročníkov bol chlapček integrovaný?

Duska, podrobnosti tohto pripadu neviem, skusim sem nasmerovat jeho maminu, mozno o tom napise viac. Teraz vsak cestuju prec, tak ked sa vratia.

Ale casto sa to zvykne "pokazit" pri prechode na druhy stupen. Pisu o tom maminy, co s tym maju skusenost, pozri si napr. v tejto diskusii:

http://www.downovsyndrom.sk/sds/?q=node/1938

Tatranka, ďakujem Ti.

caute! nezijem sice na slovensku, ale skusenost s integrovanou skolkou mam; moje obidve deti do takej chodili (nachadzala sa blizko bydliska, tak sme to vyuzili) ale nelutujem ani den ! v treide mali deti s autismom, miernym fyz. handicapom a inymi conditions. Moje deti sa raz nespytali preco je toto alebo tamto dieta trosku ine ako oni;jednoducho to brali ako normalnu vec; tesila som sa, ze mozu spoznat deti ktore statocne bojuju; do kolektivu naozaj krasne zapadli; pravda je, ze v treide bolo na 12 deti 5 ucitelov, ale to nemeni fakt, ze take skolky su velmi potrebne , taketo deti potrebuju byt v kolektive a nie separovane od 'normalnych' skol.

Dzana, dakujem za prispevok, zial, na slovensku to este nepochopili, ze separovanie je blbost. A tak nam, rodicom, neostava ine, len lamat lady, pohodlnost a zatvrdnute srdcia tych, ktorych sa to "netyka" a rozhoduju.

tatranka, je to smutne a keby sme mali moc, tak to urcite zmenime, ale na slovensku chyba aj propagacia a informovanost obyvatelstva je minimalna; ludia proste ukazu na postihnute dieta ako na nieco z inej planety; mentalita niektorych ludi sa mi fakt hnusi; diskriminacia akakolvek, ci uz je to rasova alebo nabozenska nema co na svete robit. separovat deti len preto za maju iny pohlad na svet je nefer; odmalicka sa tak v detoch formuje slabe sebavedomie a dojem ze nepatria k majorite ; nad tym by sa kompetentni mali fakt seriozne zamysliet a nieco vymysliet!

Integrácia detí sama o sebe je fajn, avšak z vlastnej skúsenosti viem, že učitelia na bežnej petržalskej škole nezvládajú ani zdravé"deťúrence",ako by potom dopadli tie choré detičky? Boli by učitelia vôbec ochotní vzdať sa prestávok a dávať pozor na deti?

Ahojte, neviem, ci sem este  niekto nazrie, ale dostala som sa sem a neda mi sa tiez nepridat. Myslim, ze tato tema je citliva len pre rodicov postihnutych deti a ucitelov. Ostatnych, ktori nemaju ani tusenie, co zivot s clovekom so specialnymi potrebami obnasa, tych to nezaujima. Maju svoje velke problemy... :cry:
Pred nastupom na matersku som pracovala ako liecebny pedagog v DSS pre metalne postihnutych. Mala som v skupine 10klientov, kazdy s inym postihnutim...Autistov, samozrejem, ze kazdeho s inymi "muchami", "downikov"-dufam, ze sa nikoho nedotknem tymto pomenovanim, DMOckarov... Z kazdeho rozka troska, aj co sa tyka veku, aj postihnutia... Uprimne, narocna robota, ale bavila ma, len keby tie pokroky boli obcas castejsie, pripadne viditelnejsie... Ti, ktorych sa to tyka vedia, co tym myslim. Nase deticky boli spokojne tam, kde boli. Kazdy ma svoj plan vychovy, na kazdeho mam dost casu... Teoreticky... No aby som sa dostala k veci, uz aj tak sa zbytocne rozpisujem, myslim, ze integracia je super, ked berieme do uvahy vsetky tie super veci, co uz boli napisane. Ale je to veeelmi individualne. Kazdy clovek je iny, ale u jendikepovanych to plati niekolkonasobne. Myslim, ze na to, aby to bolo idealne by bolo treba zmenit kompletny system. Napr. V kazdej triede MS minimalne jedno ideta so SP a k nemu asistent, nech deticky vyrastaju spolu. Ale v skole-aj zdrave dieta ma problem obsediet 45 min na zadku, nehovorim o detoch s ADHD a o tych so specialnymi potrebami, s metalnym poskodenim. Aby to bolo idealne a nediskriminacne pre vsetkych, bolo by trba urobit vela. Ale ten napad, co pisala Tatranka, aby boli specialne triedy v ramci skol, to je super, naozaj. Moj nazor je, ze kazdy ucitel by uz pocas studia mal realne absolvovat aj prax v speckach, nie  len na klasickych skolach. Tak by potom boli aspon trosku lepsie pripraveni aj na taketo deti. Ti, ktori maju len mierne postihnutie, byvaju v speckach s variantom A, ti by podla mna mohli byt aj v klasickych triedach s asistentami. Ale ti, u ktorych je to zlozitejsie, myslim, ze tym je NAOZAJ lepsie s detmi s podobnym osudom, maju tam svoje tempo a klud. Ale idealne by boli naozaj tie triedy integrovane do klasickych skol.  Otazka je, co stm mozeme robit my? Zohnat ludi, ktori vedia pisat granty, napisat projekt, prist s hotovou vecou za riaditelom skoly, dotlacit ho k tomu, aby to dotlacil vyssie... Myslim, ze inak to nepojde... Pretoze ludia riesia iba to, co poznaju, to, o com vedia, to, co vedia vyriesit... Takze ak to nevedia oni, musime im povedat, ako na to.... To je asi jediny konstruktivny napad, co mam...

eriluky, dakujem za prispevok. Momentalne to funguje tak, ako si opisala. Musi sa najst aktivny obetavy rodic, ktory to pre svoje dieta vybavi a mozno bude mat stastie. No nastava otazka, ci to za to stoji? Ak to niekto skusil, vie o com hovorim. Ten rodic vacsinou moze zabudnut na svoj zivot, vsetko musi prisposobit svojmu hendikepovanemu dietatu, casto aj na ukor svojich ostatnych deti :idea:
Pretoze ako tak sledujem zivoty integrovanych deti, je to beh na dlhe trate. Vsetky tie dosiahnute uspechy su vydrete a casto je za tym doslova obeta rodica :s

V beznych skolach nie su podmienky na integraciu, to tu uz bolo velakrat spomenute, takze najvacsia cast driny je na rodicovi a na domacom doucovani.

Na druhej strane, deti s DS, ktore poznam najlepsie z tych hendikepovanych, tak pisem prevazne o nich, tie maju uzasnu schopnost napodobnovat. Netreba im dvakrat ukazat a hned sa spravaju ako ich "vzor". Casto pocuvam pripady, ked prechod do spec. triedy, ci spec. skoly znamenal krok spat, dieta sa nechalo strhnut tazsimi pripadmi postihnutia....a uz ho nemalo co tahat, ako to bolo v pripade zdraveho kolektivu.

Je to obrovska dilema v sucasnych podmienkach, ci integracia ci spec. skola. :*-(

tatranka súhlasím s tebou, že deti s DS by mali byt integrované, ťahá ich to dopredu. ja som učila autistov, u tých si to naozaj neviem predstaviť. Mali sme v triede 5 detí - autistov a velakrát sa vyrušovali a rozčulovali jeden druhého, takže práve preto, že majú tie svoje rituály a stereotypy, neviem si predstaviť že by boli integrované v obyčajnej škole.

a k tej pedagogickej praxi počas VŠ: mám takú skúsenosť že veľakrát si ju študenti ani neodkrútia celú na ZŠ alebo SŠ. učitela na tychto školách nelubia ak sa im niekto kafre do vyučovacieho procesu, takže zapíšu všetko, učit ist netreba. a tiež si neviem predstaviť, aby mi niekto prišiel praxovať do triedy k autistom, práve preto, čo som pisala, že majú svoj pevný režim a každé narušenie u nich može vyvolať deštrukčné alebo samodeštrukčné konania! zažila som to keď som nastúpila - bola som pre nich cudzí rušivý element, ušiel sa mi hneď prvý den v práci buchnát do boku, druhý ma poriadne oštekal aby som vedela, že je to jeho teritórium.

Ahojte. Prosim vas viete mi niekto poradiť? Píšem diplomovku na tému : Pripravenosť učitelov ZŠ na integráciu , inklúziu mentálne postih.žiakov. Naozaj vôbec k tomu neviem nájsť vhodnú literatúru. Vaše príspevky si všetky prečitam . Potrebujem tu názor nejakého učitela ZŚ. Aj ked ja osobne si myslím, že učitelia ZŠ nie su dostatočne pripravený na takýchto žiakov. No neviem možno sa mýlim. Veľmi pekne ďakujem. Denisa


ak by mi naozaj niekto vedel poradiť hoc len s literaturou budem vďačná. môj mail. deny.spisakova@centrum.sk

Pekný podvečer prajem. Mám tri deti vo veku 12, 9 a 8 rokov. Najstarší syn mal už od 1.ročníka na ZŠ problémy (písanie, čítanie, komunikácia - podozrenie na autizmus). na prvom stupni mal štastie na výborného pedagóga, ktorý mu vo všetkom pomáhal...a nemyslím si, že na úkor iných detí v triede...V piatom ročníku to bol hotový horor...Našťastie v súčasnej dobe, keď je šiestak, sme sa konečne dopracovali (po mnohých vyšetreniach) k diagnózam skrížená lateralita a dysgrafia. Tieto problémy nie sú natoľko vážne, že by mal byť integrovaný. Ale pravdepodobne má problém aj s perspektívnym videním. Odstránenie tohto problému je v kompetencii očného lekára, kde sme objednaní na apríl...tak uvidíme, či sa školské problémy budú dať vysvetliť práve týmto. Druhorodená (dcéra) je hyperaktívna, pričom paradoxne v škole s týmto nemá vôbec žiadne problémy...hyperaktivita sa u nej prejavuje hlavne doma a najčastejšie večer pred spaním...Je mrzutá, podrážeená, málo spí a máva časté záchvaty zlosti (niekedy aj s fyzickými atakmi na súrodencov, resp. rodičov, alebo tých, ktorí sú "práve po ruke"). Hyperaktivita u nej zatiaľ nie je potvrdená žiadnym vyšetrením (navštívili sme psychológa a čakáme na výsledky z psychologického vyšetrenia z centra špeciálno-pedagogického poradenstva). Najmladšia dcéra bude v dohľadnej dobe integrovaná v bežnej triede ZŠ. Nemá žiadnu "vážnu" diagnózu (DS, autizmus a pod.), má "len" diagnostikovanú dyslexiu a dysortografiu. Aby sme sa dopracovali až sem, prešli sme neuveriteľný kus cesty. Od neustáleho upodozrievania triednej učiteľky, že dcére umelo vytváram nejaký problém, cez zlé známky a poznámky o slabej príprave (aj napriek tomu, že sme sa doma zo všetkých síl snažili prípravu "odmakať" ako najlepšie sa dalo) až po ignorovanie správy z pedagogicko-psychologickej poradne. Môžem len napísať,kto nezažil nepchopí!!! A aj vzhľadom na to, že viem aká náročná je príprava do školy pri takomto dieťati, obdivujem všetky mamičky, ktoré bojujú za právo svojich detí vzdelávať sa, napredovať a rásť. Pretože mne niekedy celý systém pripadá ako boj s veternými mlynmi...a to sme len na začiatku. Chcem veriť a dúfam, že integrácia môjmu najmladšiemu dieťaťu pomôže...Tak ako pomohla mnohým iným pred nami a pomôže mnohým iným po nás:)