Ja sa hlásim, že u nás v ZA sa od septembra zriaďuje na jednej zo škôl špeciálna trieda, kde bude učiť špeciálny pedagóg a všetky výchovy budú mať s ostatnými deťmi. Dúfam, že im to bude fungovať a bude to fungovať aj vo vyšších a rodičia nebudú musieť vysvetľovať svojim deťom v piatej triede, že už sú natoľko vzdelaný, že už sú pripravený pre špeciálnu školu,(nemám nič proti špeciálným školám, veď aj môj syn ju navštevuje) ako sa to deje v niektorých prípadoch pri integrácii.

Takže sa to určite dá a mne sa to veľmi páči, lebo sama neviem ako rozhodneme aj my, keĎ bude mať náš syn nastúpiť do školy. Lebo aj keĎ to škola umožní a moje dieťa integrujú do bežnej triedy a učiteľ nebude mať čas sa mu viac venovať, tak veľká čas vzdelávania ostane na doma. Takže takáto forma mne osobne sa veľmi páči a veľmi im držím päste.

Bubu, ja som v texte napísala, že formou SMS, no myslela som SS - teda súkromnej správy. :wink:  No nie je to životne dôležité - len som zvedavá.:ups:

Píšem až teraz - no nemala som zapnutú e-mailovú notifikáciu (myslela som, že to automaticky nabehne po pridaní prípevku, no asi to tak nie je) - tak som nevedela, že sem niekto niečo nové napísal.

zatiaľ som nečítala všetko,čo tu bolo napísané,dostanem sa k tomu,len chcem povedať,žekaždá škola by mala prijímať aj deti,ktoré sú postihnuté.a že potrebujú špeciálny prístup,stačí malá výpomoc a je to vyriešené.deti sa naučia,že toto patrí k životu a budú to brať ako samozrejmosť,ke´d stretnú takého človeka na ulici,ale záleží na nás, rodičoch,ako ich budeme vychovávať a kam ich budeme viesť ;-)

Ahojte kočky . zaujala ma táto téma, lebo som o nej veľa rozmýšľala.
Chcem napísať len svoje postrehy, lebo názor na  tému integrácia aj keď som si myslela, že ho mám vyhranený a správny som vplyvom nových skúseností a informácii musela pozmeniť.
Vždy som si myslela, bola som o tom presvedčená, že integrácia je vždy len dobrá a prospešná vec. Keď som o tom čítala a videla veľa príspevkov, dokumentov, páčilo sa mi ako zdravé deti pomáhajú deťom so špeciálnymi potrebami a ako sa deti so špeciálnymi potrebami môžu napĺňať a nájsť si svoje miesto v o svete, ktorý je tu pre všetkých.
Ale...
Prečo musí mať všetko ale...
Nuž potom som sa stala študentkou psychopédie- špeciálnej pedagogiky pre mentálne postihnutých a slovo integrácia nám rozložili doslova na atómy a skloňovali zo všetkých strán a vo mne sa začalo niečo lámať.
Teda- vysvetlím to,- keď sme chceli vedieť názor našich pedagógov, boli opatrní vo vyjadrení, že integrácia je super vec pre každého- nerozumela som v čom je problém.
A potom sme mali povinnú týždennú exkurziu po rôznych ústavoch a mnohých špeciálnych školách v mnohých mestách a takisto sme sa pýtali a čo nás zaujímalo no často práve integrácia.
A tu sa to začalo:
Všetci- komplexne všetci riaditelia, učitelia boli proti integrácii mentálne postihnutých detí.
A začali nám to pomaličky vysvetľovať.
Ak si rodičia priali po nultom ročníku dať svoje dieťa do prvého ročníka do bežnej školy mohli tak urobiť ale.
Dieťa, ktoré bolo v tom nultom ročníku špeciálnej školy šikovné, rado sa učilo, škola mu poskytovala radosť pretože v škole pociťovalo príjemné emócie, úspech, nezosmiešňovanie, špeciálne pedagogické edukačné metódy, špeciálny prístup, individuálny prístup, tempom, každé dieťa malo individuálny plán učenia a ten sa pri neúspechu prehodnocoval a nanovo zostavil, len aby sa prispôsobilo dieťaťu- teda to dieťa, zvyknuté na svoj kľud a pokoj a relax- áno doslovný relax v škole, kde mu dávajú pocit, že je úspešné, - to dieťa sa odrazu ocitne zas v inom prostredí, kde sa nie vždy stretne so špeciálnym prístupom- teda buď je toho na dieťa priveľa, nestíha, zažije aj neúspech, aj výsmech, lebo deti sú napriek vysvetleniu aj kruté, alebo druhý extrém, dieťaťu sa dáva málo práce, stagnuje a nakoniec to končí tak, že dieťa sa vracia do druhého ročníka špeciálnej školy, teda tam, kde začali. Lenže a tu sa vo mne nalomila radostná myšlienka integrácie- to dieťa je ďaleko pozadu za deťmi, ktoré zostali v špeciálnej škole a v očiach, vo svojom vnútri už nemá ten pocit radosti a úspechu zo školy.
Kočky zlaté- všade nám rozprávali presne toto isté.
Ale teraz píšem len o integrácii mentálne postihnutých detí.
Ja osobne ako mamka by som cielene dala svoje zdravá deti do triedy, kde by bolo integrované dieťa so zrakovým, a sluchovým, pohybovým handicapom, samozrejme aj keby tam boli deti s mentálnym postihom, ale keby som bola mamkou dieťaťa s mentálnym postihnutím, tak by som ak by som, integráciu zvažovala len do triedy, aj bežnej, ale musel by tam byť špeciálny pedagóg.
Intgrácia v škôlke je a tomu verím celou svojou bytosťou vynikajúca vec so školou si už žiaľ vôbec nie som istá.
Len jedno mi je jasné, integrácia, či neintegrácia, treba veľmi porozmýšľať, čo a koľko môjmu dieťaťu dá, alebo vezme.

Duška - veľmi zrozumiteľne a jasne napísané.;-)

Tá posledná veta je veľmi pravdivá. Prvoradé by malo byť zamyslenie sa nad tým, čo bude najlepšie pre konkrétne dieťatko. No niekedy takéto zamyslenie nestačí a je potrebné to skúsiť, ale aj takáto skúška by mala byť len po zvážení všetkých ZA a PROTI - aby sa dieťatku pomohlo, nie ublížilo.:wink:

Tiež nie som za integráciu "za každú cenu", no na druhej strane neviem pochopiť rodiča, ktorý nechce svoje hendikepované dieťatko umiestniť do špeciálnej školy, škôlky, ktorá by mu, myslím si, pomohla, len kvôli vlastnej - nazvime to - ješitnosti, neschopnosti priznať si "moje dieťa je iné". :s  Počula som o viacerých prípadoch, kedy rodičia takto (možno nevedomky) ublížili vlastnému dieťatku - lebo do špeciálnej školy ho dať nechceli a v klasickej neprospievalo a trápilo sa.:(

Prispevok bol vymazany

Aj ja súhlasím, že integrácia pre veľké množstvo detí nie je možná a najlepšie je pre nich umiestniť ich v špeciálných školách, lebo taká u nás obyčaj a načo to v bežných základných školách meniť. Takto je to zabehnuté, osvedčené a pre spoločnosť prijateľné, bodka.

Prispevok bol vymazany

Sandra, takmer presne napisane. My sme v rovnakej situacii, najblizsia vhodna specialna skola je od nas 60 km! Dieta by kazdy den stravilo 2 hodiny cestovanim, no uznajte, 7 rocne dieta! Nehovoriac o tom, ze by bolo vytrhnute z domaceho prostredia, takze nie, mamicky, ziadna jesitnost. Ja som si plne vedoma odlisnosti nasho syna a nerobim z neho to cim nie je. Ale radsej menej vedomosti a socialne zazemie, ako maximum vedomosti a socialna izolacia! Lenze samozrejme...ked bude pristup na beznej ZS taky ako je zvykom, nedosiahneme ani tu socialnu zaclenenost o ktoru nam v prvom rade ide. Je mi to luto, ze sa na nas tak kasle...na nase deti. Mam sa aj s rodinou prestahovat do BA? Fakt je len taketo riesenie aby som svojmu dietatu neublizovala nemoznostou adekvatneho vzdelavania?
Nie je to trosku pritiahnute za vlasy? Nemozu (ani nechcu) zit vsetci v bratislave. Uz to konecne pochopme.

ahoj tatranka. Ja ťa načisto chápem. Nikdy by som ako matka nechcela, aby moje dieťa takto dochádzalo , toľko km každý deň do školy. Všetko o čom som písala bolo myslené tak, že napr. rodičia v Košiciach majú na výber, buď integrácia, buď špeciálna škola, alebo a to je podľa mňa výborné- máme to  aj na Dankovej škole- špeciálnu triedu v bežnej škole, majú tam špeciálneho pedagóga a pritom počas prestávok, obeda a krásnych aktivít školy sú všetky detičky spolu. Skús sa poinformovať, či nemáte bližšie takú školu, a ak nemáte, tak prajem veľa síl, aby vo Vašom prípade, keďže lepšia možnosť sa pre Vás momentálne nečrtá, vyšla integrácia. Iste budete mať asistenta a keď narazíte na dobrú triednu učiteľku, môžete jej veľmi pomôcť dobrou komunikáciou, aj Vy ju veľa naučíte, aby to zvládla. Ale ľahké to nebude. Poznám osobne Dankovu učiteľku, v triede mali jedno dievčatko s dysgrafiou a už to bol obrovský problém a bola , je to ozaj vynikajúca učiteľka aj odborne aj ľudsky.

Prispevok bol vymazany

Prepáčte možno sa mýlim, ale podľa môjho treba vymeniť riaditeľov - dôchodcov, lebo niektorí starší učitelia sú na nezaplatenie. Mne to stále vychádza tak, že riaditelia z dákej povinnosti voči zriaďovateľom aj integráciu na škole "povolia", ale za peniaze ktoré na tieto deti dostanú zalátajú dáku finančnú dieru, a aby vykázali činnosť, dajú spracovať učiteľom plán, samozrejme zadarmo a vo voľnom čase, čím vlastne odradia učiteľov od integrácie, ktroá im priniesla iba kopec starostí a tá prvotná eufória rýchlo pominula, takže tí sú potom samozrejme proti akejkoľvek integrácii.
Myslím si, že ale čím ďalej tým viac je treba s tým niečo robiť, lebo detí so špeciálnymi potrebami sa rodí viac, je to možno prostredím, možno spôsobom života, stresom..., ale už len keĎ si vezmeme koľko detí sa predčasne narodí s nizskou pôrodnou hmotnosťou a koľkým z týchto detí lekári dajú šancu žiť a veľakrát je to práve dieťa so špeciálnymi potrebami. Skutočne sa rodia po celom Slovensku a nielen vo veľkých mestách, kde sú špeciálne školy. Vezmime si koľko "práce" urobia rodičia, kým dieťa ide do školy a keĎ už je v tej škole a rodičia potrebujú zarábať na zvýšené výdavky pre tieto dietky, musia ešte tráviť veľa času vozením dieťaťa do vzdialených zariadení, ale spoločnosť sa ohrádza, že máme zriadené internátne školy, takže deti ktoré potrebujú veľa rodinného zázemia nakoniec ho majú mať najmenej?

Juliska, ja si myslim presne to iste, problem je LEN a LEN v LUDOCH. Preco nemoze byt na kazdej skole specialny pedagog? Preco sa nepresunu ti zo specialnych skol do beznych? Naco mat dve budovy namiesto jednej?
Je to totalne na figu, a presne ako bolo spomenute, dnes sa vas to mozno netyka, ale zajtra sa moze...(konstatujem, nikomu to samozrejme neprajem).

Radsej budu ti co su pri koryte presviedcat novu generaciu pedagogov, ze integracia je zla, presne ako to opisala Duska. Som z toho totalne zarazena, ze sa vsetci riaditelia vyjadrili PROTI integracii... :shock:
Je mi luto, ze este aj tam funguje vymyvanie mozgov (prepac Duska, to nebolo myslene osobne, skratka ta presvedcia, ze je to tak najlepsie).

Pritom poznam osobne deti, ktore su integrovane a neviem si ich inak ani predstavit, su prirodzenou sucastou kolektivu a su tam stastne (lebo mali stastie na ludi a taktiez rodicia to nevzdali pri prvom odmietnuti).

Ahoj tatranka. Aj ja som si po tých exkurziách, keď nám stále a všade hovorili to isté úprimne myslela, že možno tú integráciu špeciálni pedagógovia nechcú preto, lebo sa boja, že prídu o prácu, lebo nebudú mať dosť detí. Ver, že keby som bola normálny učiteľ, nemám minimálny, žiaden problém s tým, že by som mala v triede dieťa so špeciálnymi potrebami. Viem, že by som pre neho urobila maximum.
Stále mám pred očami Gizku a ona chodila do  bežnej školy. A zvládla to. Ja študujem len krátko, nemám osobné skúsenosti, nemyslím si, že by som sa dala ovplyvniť len názormi vyučujúcich, či riaditeľov, Ty máš kontakty s rodinami, ktoré majú dieťa so špeciálnymi potrebami, aké majú skúsenosti?
Na Dankovej škole majú len jednu triedu a to sú už myslím piataci, je ich tam osem.
 Keby si si mohla vybrať medzi dvoma možnosťami a to špeciálna škola v Tvojom bydlisku, alebo integrácia- čo by si si vybrala a prečo, poteším sa keď mi na túto otázku odpíšeš.

Mňa táto téma naozaj zaujíma,
A počuli ste niečo o inklúzii, je to krásna vec, ale neviem, či to niekedy ožije aj na Slovensku. V zahraničí je to bežné, len neviem, či to správne slovami vysvetlím. Je to splynutie, úplne včlenenie do kolektívu, lebo každé dieťa má právo na prijatie.
Tatranka ako si to myslela s tým, že by sa špeciálny pedagógovia presunuli do bežných škôl, tak, že by bolo viac tých špeciálnych škôl v bežných školách, teda v každej škole by sa otvorila aj špeciálna trieda? Alebo by špeciálny pedagóg učil aj zdravé deti- na to by nemal vzdelanie.
Bola si sa pozrieť na prácu učiteľa v špeciálnej škole? Ja som si tam pripadala ako v rozprávke, ani som nedýchala a tie deti boli šťastné, ľúbili učiteľku, vedeli krásne písať, niektoré krajšie ako môj Danko a boli na nich láskaví, ale i prísni.