Mám celiakiu a chcem dieťa

MUDr. Marek Brenišin | 8. Aug 2020
tehotenstvo a celiakia

Aký má vplyv na tehotenstvo, ak je gravidnej žene diagnostikovaná celiakia?

V súčasnosti už pojem celiakia nie je verejnosti až taký neznámy. Je to ochorenie, ktoré si vyžaduje zásadnú zmenu v stravovaní – celiatici nemôžu konzumovať potraviny obsahujúce lepok (glutén). 

Už samotný nadpis napovedá, že pod pojem celiakia sa často nesprávne zaraďujú aj ochorenia, ktoré vznikajú na mierne odlišnom podklade. Preto je dôležité rozlišovať medzi celiakiou (alergiou na lepok) a intoleranciou lepku.

Celiakia

Celiakia je špecifické autoimunitné ochorenie, keď organizmus vytvára protilátky proti bielkovine v lepku zvanej gliadín. Zároveň ale imunitný systém začne napádať aj enzýmy na sliznici čreva, či niektoré proteíny v črevnej stene. Výsledkom je stav, keď pacientovo trávenie nefunguje tak, ako by malo, z čreva sa vstrebáva menej živín, naopak, pacienti často trpia bolesťami brucha, či opakujúcimi sa hnačkami.

Intolerancia lepku sa oproti tomu líši chýbaním imunitnej reakcie pacientovho organizmu. Symptómy a príznaky zvyknú bývať podobné, ale vyšetreniami sa nepreukážu špecifické zmeny typické pre celiakiu.

Celiakia sa obvykle prejavuje iba u 10 % percent pacientov. Zvyšné prípady prebiehajú bez príznakov. Pomerne často sa prechodne vyskytuje aj intolerancia laktózy, preto sa na začiatku liečby vylučujú zo stravy aj mlieko a mliečne výrobky, aby došlo k čo najrýchlejšiemu zotaveniu sliznice čreva.

Diagnostika a liečba celiakie

Z času na čas brucho pohnevá každého. Ak ale existuje podozrenie na celiakiu, pacienti by mali vyhľadať svojho lekára, ktorý odporučí vyšetrenie u gastroenterológa. Následne sa odoberie krv na určenie protilátok, ktoré sa typicky vyskytujú u celiatikov. Ich sledovanie sa neskôr využíva aj pri sledovaní priebehu liečby pacienta.

Endoskopické vyšetrenie zasa odhalí stav sliznice tráviaceho systému a môže sa použiť na vykonanie biopsie najmä z tenkého čreva, ktoré býva chorobou najviac zasiahnuté.

V prípade pochybností je biopsia najprínosnejším vyšetrením. Môže navyše odhaliť:

  • tichú formu celiakie – keď pacient nemá príznaky, ale črevo je zasiahnuté ochorením;
  • rovnako môže odlíšiť aj latentnú formu – črevo je v poriadku, ale protilátky sú zvýšené;
  • alebo  potenciálnu formu – pozitívne protilátky, lymfocyty v črevnej stene, ale pacient je bez príznakov – veľmi často sa diagnostikuje u príbuzných celiatika.

Žiaľ, jedinou možnou liečbou celiakie v súčasnosti je doživotné vysadenie potravín obsahujúcich lepok. Zahŕňa to najmä obilniny (napr. pšenica, raž, jačmeň) a výrobky z nich. Po nasadení diéty sa zvykne stav upraviť a príznaky veľmi často vymiznú. Je ale potrebné upozorniť, že zlepšenie síce nastáva v priebehu pár dní, ale sliznica čreva potrebuje na kompletné zahojenie približne šesť mesiacov.

U rôznych ľudí prebieha celiakia s odlišnou závažnosťou, väčšina z nich je nakoniec schopná tolerovať menšie dávky lepku. Vždy je ale potrená opatrnosť a v prípade ťažkostí treba okamžite vyhľadať lekára.

Môžem otehotnieť s celiakiou?

Šanca na otehotnenie je u žien s celiakiou približne rovnaká ako u zdravých žien. Podľa talianskeho kolektívu Di Simoneovej, Grattu a Scambiu (2019) sa ale u týchto pacientiek môžu vyskytovať poruchy cyklu, ktoré môžu sťažiť určenie tzv. plodných dní.

V prípade problémov by mala žena vyhľadať svojho lekára, po úprave cyklu sa zvyčajne týmto párom podarí splodiť bábätko. Všeobecne sa ale neodporúča plánovanie dieťatka príliš odkladať. U žien s celiakiou totiž nastupuje menopauza skôr, takže honba za kariérou sa nemusí vyplatiť.

Skryté nebezpečenstvo ale môže číhať počas tehotenstva. Keďže celiakia predstavuje chybnú reakciu imunitného systému, ktorá napáda aj vlastné telo, môže dôjsť k produkcii tzv. antifosfolipidových protilátok. Vďaka nim dochádza k častejšej aktivácii zrážania krvi v tele pacientky, a to môže ohroziť aj priebeh rozvoja placenty. Kutteh a kol. (2019) odhadujú, že až 50 % nevysvetlených potratov môže ísť na vrub týchto protilátok a čiastočne aj skryto prebiehajúcej celiakie.

tehotenstvo a celiakia

Dobrou správou ale je, že hoci musí byť takáto žena sledovaná častejšie, samotné ochorenie nemá vplyv na vývoj bábätka. Jediné, čo plod môže zdediť, je predispozícia na celiakiu, ktorá sa ale nikdy nemusí rozvinúť.

Veľká metaanalýza pod vedením Elliotovej a kol. (2019) uviedla, že tieto tehotenstvá sú rizikovejšie, ale, naopak, môžu vyťažiť z častejšieho sledovania a včasného riešenia prípadných hroziacich komplikácií. Častejšie sa ale objavujú ranné nevoľnosti, ktoré môžu vyžadovať až krátkodobý pobyt v nemocnici. 

Tehotným sa neodporúča samovoľne upravovať stravu. V rámci snahy pomôcť si totiž môžu vylúčiť aj potrebné látky pre seba i rastúci plod. Každá takáto zmena by mala byť starostlivo odkonzultovaná s gynekológom, gastroenterológom dohliadajúcim na priebeh liečby. 

Celiakia ako životný štýl?

V súčasnosti prevláda mýtus, že celiatická diéta je v skutočnosti zdravšia ako bežná strava. Tí, ktorí ju dodržujú, sa podľa vlastných slov cítia lepšie, zmiernili sa im chronické ochorenia ap. Preto v súčasnosti na toto stravovanie prechádzajú i ľudia, ktorí týmto ochorením netrpia.

Stretol som sa aj s tvrdeniami, že strava bez lepku je účinná proti ranným nevoľnostiam. Rád by som upozornil, že to, čo jednej tehotnej žene pomôže, môže ďalším uškodiť. V prípade závažných ťažkostí sa odporúča navštíviť lekára, ktorý odporučí príslušné opatrenia. Až v prípade naozaj odôvodneného podozrenia sa vykonáva testovanie na celiakiu.

Celiatická diéta rovnako neobstojí ani z hľadiska chudnutia. Ide totiž o vylúčenie určitej zložky zo stravy, nie o obmedzenie kalórií. Mnohé ženy sa tak snažia po pôrode zbaviť prebytočných kíl. Ak ale žena dojčí, opäť by mala starostlivo zvažovať akékoľvek zmeny stravovania, aby následne v jej mlieku nechýbali dôležité živiny pre bábätko.

Chyby v stravovaní môžu viesť veľmi rýchlo k znovuobjaveniu sa ťažkostí. Neodporúča sa ich podceňovať ani z dlhodobého hľadiska. U nedisciplinovaných pacientov a pacientiek sa vo zvýšenej miere vyskytuje rakovina čreva a lymfómy.

Kedy začať s lepkom u detí?

Pohľad na stravovanie našich najmenších ratolestí prekonal pomerne dramatické zmeny. Kedysi sa zavádzanie lepku nesledovalo, neskôr sa objavili trendy dávať ho do stravy až po 1.  roku života dieťatka.

V súčasnosti sa popisuje u dieťatka tzv. imunotolerančné okno. Trvá približne od 4. do 8.  mesiaca života a počas neho je najnižšia šanca, že cudziu látku alebo potravinu telo odmietne, prípadne voči nej vznikne alergická reakcia. Dokonca aj u detí s predispozíciou na celiakiu môže správne zaradenie lepku viesť k tomu, že sa ochorenie nikdy nemusí prejaviť.

Celiakia
Prečítajte si tiež:

Celiakia

Máme dobrú správu aj pre mamičky, ktoré chcú dojčiť. Ak chcete poskytnúť svojim ratolestiam čo najlepšiu ochranu, odporúča sa dojčiť aspoň šesť mesiacov. V prípade nemožnosti sa zvyknú odporúčať hypoalergénne mlieka s čiastočne alebo úplne štiepenými bielkovinami.

Celiakia nie je síce vyliečiteľná, ale ide o zvládnuteľné ochorenie. Pri správnej diéte, liečbe a spolupráci s príslušnými lekármi môžu títo ľudia prežiť život v rovnakej kvalite ako zdraví a ženy s celiakiou môžu mať zdravé dieťatko. Navyše, dojčením môžu uňho  výrazne znížiť šancu výskytu tohto ochorenia v budúcnosti.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: