ŽIVOT AKO ŠPERK: Petra Toth o tvorbe, láske aj o vyhorení
Čím je krajší a vzácnejší, tým viac lásky a driny doňho musíte vložiť. Šperkárka a dvojnásobná mama PETRA TOTH o tom vie všetko.
Od malička vedela, že šperky sú jej život. Inšpiruje ju slovenská výšivka, folklór a jej dve dcéry. MILEVA a SARRA – tak sa volajú jej dve dievčatká a rovnako pomenovala svoje kolekcie šperkov.
Najznámejšia slovenská šperkárka Petra Toth (32) je prototypom supermamy, ktorá všetko, čoho sa chytí, robí naplno.
Deň (NE) obyčajnej mamy: Mária Podhradská alias SPIEVANKA
Petra Toth: Šperky sú jej osudom
Šperky sú tvojim osudom. Dá sa povedať, že si sa pre ne narodila. A je to z tvojej tvorby cítiť. Spomínaš si na ten magický moment, keď si mala šesť rokov a držala si v rukách svoj prvý vlastnoručne vyrobený šperk?
Keď tak nad tým premýšľam moje detstvo nebolo úplne ideálne, preto som si ho asi chcela prikrášliť. Uzavrieť sa do vlastného sveta. Vyrastala som na sídlisku v Petržalke medzi panelmi, v tej dobe to bolo divoké miesto a ja som sa častokrát bála chodiť sama von hrávať. Výroba šperkov bola mojim útočiskom. Prvú sponu do vlasov, ktorú som vyrobila, som darovala mojej kamarátke zo škôlky. Má ju dodnes.
Svoju vlastnú značku si si začala budovať naozaj ako veľmi mladá. Aká bola tvoja cesta, kým sa ti to podarilo zrealizovať?
Po skončení gymnázia som sa koncentrovala, len na to, že chcem študovať šperk na VŠVU. Intenzívne som sa pripravovala, denne som chodila na kurzy kreslenia a modelovania ku vyštudovaným umelcom a naozaj som si veľmi verila, že sa na tú školu dostanem. O to väčšie sklamanie prišlo, keď som sa nedostala ani do druhého kola. Úplne sa mi zrútil svet.
Začala som študovať filozofiu na UK, ale po prvom roku som si povedala, že nebudem strácať čas štúdiom len preto, že „treba mať vysokú školu“ a začala som sa naplno profesionálne venovať budovania vlastnej značky. Všetku techniku som sa učila postupne a umeleckým poradcom mi bol v tej dobe aj môj dnes už exmanžel, ktorý vyštudoval VŠVU - odbor grafika.
Pri svojej tvorbe sa inšpiruješ slovenským folklórom, predovšetkým výšivkou. Prečo práve výšivka? Čím si ťa získala?
Posledné dve kolekcie boli inšpirované Čatajskou výšivkou. Kolekcia Mileva čerpala z výšivky, ktorá sa vyšívala na obrusy a kolekcia Sarra bola inšpirovaná výšivkou z rukávcov. Obe výšivky boli tak neskutočne prepracované a dokonalo vyšívané, že dnes je problém výšivku zimitovať aj strojovo, nieto ručne. Páčil sa mi na nej 3D efekt, ktorý docielili obšitím vystrihnutého kartóna. Najnovšia kolekcia šperkov „Vtáča“, ktorú uvádzame tento mesiac, čerpala inšpiráciu z nástenných malieb.
Všimla som si, že okrem nádherných šperkov a oblečenia si vytvorila aj dva parfumy. Ako sa vytvára taký parfum? To musí byť fascinujúce.
Vytvorenie parfumu je neuveriteľne krásny proces. Presne si pamätám, ako som sedela v čarovnej miestnosti preplnenej drobnými fľaštičkami vôní a postupne privoniavala. Musím sa priznať, nebola to láska na prvý nádych.
Chcelo to čas a umenie majstra parfumov, pána Haváča, aby jednotlivé tóny zložil do akordov, vytvárajúcich dokonalý súlad vôní, lahodiaci nosu, srdcu a duši. Skladbu parfumu tvoria tri časti – „hlava“, ktorej vôňa sa uvoľňuje prvé minúty po nanesení, na ňu nadväzuje „srdce“-substancie rozvíjajúce sa niekoľko najbližších hodín. Záverom tejto symfónie je „základ“ vône. Ten nás svojou prítomnosťou sprevádza nasledujúce dni.
Mám dni, keď nechcem robiť nič
Nemáš niekedy dni, kedy si povieš: „A neskúsim aj nejaký iný „job“?
Skôr mám také dni, že už nechcem robiť nič. Profesionálne sa venujem šperkom a značke takmer 15 rokov a tým nemyslím 15 rokov od pondelka do piatku, 8 hodín denne. Je to skutočne 15 rokov, 5400 dní neustáleho premýšľania nad tým, ako čo vytvorím, odprezentujem, absolútnej zodpovednosti a potreby sa neustále zlepšovať a prekonávať.
Nedávno sa ma niekto spýtal, či poznám syndróm vyhorenia. Áno, zažila som ho dva krát veľmi intenzívne, a dokonca, raz ma to držalo vyše pol roka. Nevedela som v sebe nájsť motiváciu pokračovať. Teraz, keď mám deti, si to nemôžem dovoliť, pretože som zodpovedná aj za ne a miestami je to neskutočne vyčerpávajúce. Pri obidvoch dcérach, som prakticky pár hodín po pôrode už pracovala.
Skutočne mávam momenty, kedy padám od vyčerpania, ale nemôžem si oddýchnuť, pretože moje deti potrebujú mamu a ja nie som z tých, ktoré by si najali opatrovateľku, alebo nechali dieťa starým rodičom a venovali sa práci.
Deň (NE)obyčajnej mamy: KATKA KOŠČOVÁ
Si krásna žena a často svoje modely fotíš aj sama na sebe. Netúžila si niekedy byť modelkou?
Ako malé dieťa som fotila pravidelne detskú módu do časopisu Deti a móda a odvtedy mám averziu voči objektívu. Nemám v sebe ten potrebný kus exhibicionizmu, ktorý majú modelky. A skutočne ich obdivujem, že vedia robiť takúto prácu. Na mne fotíme moje veci, pretože si myslím, že tým, že nie som modelka, sa so mnou môžu ženy lepšie stotožniť. Ale všetci fotografi majú so mnou trápenie, pretože vidno, že pri tom trpím.
Predpokladám, že všetko, čo vytvoríš, miluješ. Ale predsa mi nedá nespýtať sa - máš medzi svojimi dielami nejakú srdcovku?
Moja srdcovka, je vždy tá posledná kolekcia. Mne sa totiž všetko veľmi rýchlo „okuká“ a potom sa nudím. A tým, že som prehnaný puntičkár, s odstupom času vidím nedostatky na dizajnoch zo starších kolekcií. Každá nová vždy odzrkadľuje moje súčasné nastavenie. Skrývam do nej mnoho z mojej osobnej vnútornej symboliky, ktorú vidím len ja. Preto keď sa spätne pozriem na svoje dizajny, viem presne povedať, čo som v tej dobe zažívala.
Mala som folklórnu kolekciu Slovenská Epopej, ktorá vznikala v dobe kedy som mala obdobie vyhorenia a vznikala naozaj ťažko. Jej základným prvkom je vtáčik v zlatej klietke alebo vtáčik uzavretý a točiaci sa v kruhu. Má síce pri sebe kvety, ale tie nemôžu rásť, pretože sú kruhu.
Kolekcie šperkov nesú mená mojich dcér
Svoje kolekcie šperkov si nazvala Mileva a Sarra. Sú od seba odlišné, tak ako tvoje dcérky, po ktorých dostali mená?
Pri kolekcii Mileva som si intuitívne vybrala výšivkový vzor červeného srdca, je to pre prvorodičky prirodzené, že sa v tehotenstve veľmi tešia na svoje dieťa a sú „zaľúbené“ ešte pred jeho narodením. Vtedy som zároveň veľmi intenzívne študovala aj slovanskú symboliku, preto som do dizajnov zakomponovala aj jej symboly.
A naozaj, tá temperamentná ohnivo červená farba odráža tak trochu povahu Milevy. Je to nezmar a už teraz sa veľmi teším, keď príde do puberty. :D Kolekcia Sarra je honosnejšia a umiernenejšia, spracovala som v nej tému kvetov, oslavy nových začiatkov. Pretože Sarra bola pre mňa naozaj nový začiatok v osobnom živote. Aj preto som sa potrebovala dizajnovo trochu „očistiť“ a výsledkom je krásna strieborná kolekcia s jemnými farebnými akcentami.
Aké sú tvoje dievčatá?
V prvom rade majú dvoch rôznych otcov a obe sa na nich veľmi podobajú. Čiže sú rozdielne úplne vo všetkom, či už povahovo a vo výzore a veľkosti ani nehovorím. Mileva je náročné a zároveň veľmi dobré dieťa, má svoju hlavu, predstavu, vkus, názor a Sarra bude myslím pokojnejšia, ale len do momentu, kým ju niečo nenahnevá. Bude to sranda sledovať ich vývin.
Mileva je veľmi netradičné a krásne meno. Na facebooku si spomínala, že manželka Alberta Einsteina bola Mileva a je pre teba veľkou inšpiráciou. Pomenovala si ju po nej?
Áno, už od detstva, keď som počula príbeh Milevy Maric, som si hovorila, že keď budem mať dcéru, bude to Mileva. Obdivujem ženy, ktoré sa dokážu presadiť aj v nepriaznivých podmienkach. Jej osud síce neskončil rozprávkovo, ale nikto jej nezoberie, že bola prvou ženou na svete, ktorá študovala fyziku a celý finančný obnos za zisk z Nobelovej ceny, ktorú získal Einstein, išiel práve jej. Rozhodne mala obrovský podiel na teórii relativity, aj keď bola „len“ ženou po boku slávneho muža.
Spomínala si, že so svojimi dcérami zažívaš mnoho úsmevných situácií. Čím ťa naposledy „prekvapili“?
Naposledy mi Mileva jasne povedala, že som nemohla vyhrať kráľovnú Plesu v opere, pretože Alexandra (dcéra Borisla Kollára) mala krásne šaty ako Elsa a ja som vyzerala ako zlá kráľovná zo Snehulienky. Čiže nie je o čom, deti povedia ako to je a žiadne argumenty neprejdú.
Ako prijala Mileva príchod Sarry? To nebýva vždy jednoduché...
Úžasne, ja som ju na to dlho pripravovala, mala som vo svojom okolí príklady žiarlivostných súrodeneckých scén, takže sme urobili všetko preto, aby sa Mileva necítila v žiadnom prípade odstrčená. Ešte pred pôrodom som dala jej postieľku do spálne a až do minulého týždňa sme všetci štyria spali v spálni spoločne.
Rovnako sa vždy snažím, keď príde zo škôlky, venovať aspoň hodinu, dve len jej. Kreslíme si, maľujeme, hráme sa na divadlo, tancujeme. Čiže doteraz nemala ani jeden moment, kedy by na Sarru žiarlila, Veľmi ju ľúbi a keď plače, tak ma ženie, aby som ju išla nadojčiť alebo prebaliť.
Moje dcéry majú rozdielnych otcov
Pred pár rokmi sa vaše cesty s otcom Milevy rozišli a ty si s ňou ostala sama. Ako sa ti podarilo cez toto ťažké obdobie preniesť?
S mojim bývalým manželom sme boli spolu 12 rokov, 24 hodín denne. Je pochopiteľné, že rozchod bol pre mňa najväčším životným sklamaním. Žili sme jeden pre druhého a jeho strata z môjho života bola pre mňa nepredstaviteľná. Ale, život prináša aj takéto situácie a musela som sa rozhodnúť medzi zotrvaním v náročnom vzťahu, plnom výčitiek a hádok, alebo návratom do Bratislavy, kde som musela začať úplne odznova.
Ako dieťa som vyrastala v prostredí plnom hádok mojich rodičov a povedala som si, že to isté Mileve nikdy nemôžem spraviť, radšej budeme sami dve. Rozhodnutie bolo náročné a ešte dnes sa častokrát zamýšľam, čo sa vlastne stalo, prečo sa to stalo, prečo a kedy sme sa obaja tak zmenili. Ale snažím sa to brať ako fakt a dnes, keď mám pri sebe môjho súčasného manžela viem, že všetko je tak, ako má byť.
Kde si stretla svojho súčasného manžela, Martina?
Stretli sme sa na plavbe na lodi po Grécku, ktorú organizoval náš spoločný kamarát. Išla som tam sama, pretože som prežívala otrasné obdobie a potrebovala som vypnúť, na chvíľu sa zastaviť a oddýchnuť si. Nemala som najmenší záujem si hľadať partnera a bola som veľmi uzavretá. Trvalo mu mesiace, kým dosiahol, aby som ho pustila do môjho života. Svadbu sme mali mesiac pred pôrodom Sarry, minulý rok.
Aká si mama a aký je Martin otec?
Ja som milujúca a prísna zároveň, snažím sa byť dôsledná, ale Mileva si je tak istá mojou láskou, že na mňa častokrát úplne kašle. Martin je milujúci a hravý. Každý z nás dáva deťom to, čo ten druhý nevie. Môj spôsob výchovy je odlišný od toho, čo vidím vôkol seba. Napríklad na ihrisku stále počujem „nerob to, nechoď tam, neolizuj to, nebehaj!“...To som ja nikdy nerobila.
My, keď sme na ihrisku, snažím sa deti skôr podporovať, socializovať a chváliť. Na druhej strane, keď je naozaj situácia za hranicami, tak upozorním maximálne 2-krát a hračky alebo tablet idú do koša. Čiže cukor a bič.
Tvrdíš, že práca a materstvo sa nedá nikdy úplne skĺbiť, že vždy jedna sféra „trpí“. Ale asi každý v tvojom okolí ti povie, že rozhodne nie si priemerná šperkárka.
To znamená, že som podpriemerná matka? Haha. Nedá sa to skĺbiť, stále mám pocit, že niečo plátam. Ale pri mne trpím asi najmä ja, idem cez svoju energetickú rezervu, a to nie je dobre. Ale viem, že keď bude Sarra väčšia, bude to ľahšie. Snažím sa prísť na systém v chaose, v ktorom žijem a veľmi mi pomáhajú v práci moje kolegyne a v domácnosti môj manžel.
Kedy si naozaj šťastná?
Sú to také 10-sekundové až minútové momenty, keď sme napríklad niekde v prírode, kde je pokoj a krásne, keď sa Mileve alebo Sarre niečo výnimočné podarí, keď prvý krát vidím novú kolekciu, kampaň, video. Sú to krátke momenty, ale naozaj sa pre ne oplatí žiť.
