Pediater radí: Bez bacilov nie je imunita

Katarína Alberty | 9. január 2020
Pediater radí: Bez bacilov nie je imunita

Detská imunita je ako žiak pripravený učiť sa. Otázka je, akú školu jej doprajeme. V čase, keď dnešný spôsob života v znečistenej klíme, no zároveň v príliš sterilných domácnostiach a strese, robí imunite detí medvediu službu a oslabuje ju, sa v dôsledku kampaní proti očkovanou znižuje ešte aj takzvaná kolektívna imunita. Prečo je podľa pediatra prof. MUDr. Svetozára Dluholuckého, CSc. taká dôležitá?

Kolektívna imunita

DluholuckýNa naše otázky odpovedá pediater prof. MUDr. Svetozár Dluholucký.

Prečo záleží aj na kolektívnej imunite? V čom vlastne spočíva?

Kolektívna imunita je imunita populácie, ide o taký stav jej odolnosti, ktorá bráni šíreniu infekcie a vzniku epidémií.

Čím viac ľudí v celkovej populácii je zaočkovaných proti niektorému pôvodcovi choroby, tým sa zvyšuje šanca na obmedzenie šírenia ochorenia. 

Čiže ak v populácii budete mať istú očkovanosť, tak aj tých pár percent neočkovaných je v akomsi  ochrannom puzdre vytvorenom očkovanými jedincami. A na to, aby ste boli takto chránený bez očkovania, je pri niektorých ochoreniach, ako napríklad osýpkach, potrebné, aby zaočkovaných bolo až 98 % ostatných.

Čiže medzi sto jedincami môžu byť dvaja, ktorí chorobu neprekonali alebo proti nej nedostali vakcínu, a sú tou masou aj tak chránení. 

Vy hovoríte o 98-percentnej potrebe zaočkovanosti. Čísla o dostatočnosti kolektívnej imunity v populácii sa však rôznia, pričom niektorí uvádzajú, že na to, aby bola dostatočná, stačí aj 95 očkovaných zo 100 ľudí. Z čoho vychádzajú tieto odlišnosti? 

Rozdielne percentá sa uvádzajú v súvislosti s rozdielnymi ochoreniami a vychádzajú z indexu infekcionity tej ktorej diagnózy. Je to percento populácie, ktorú musíte mať zaočkovanú, aby tam niekto nepriniesol infekciu. Pri detských infekciách až stopercentnú nákazlivosť majú už spomínané osýpky, ale vysoká je aj v prípade čierneho kašľa, ovčích kiahní či mumpsu. Pri osýpkach sa dá povedať, že prakticky u každého, kto ich neprekonal  alebo nebol voči nim očkovaný, je takmer stopercentná pravdepodobnosť, že ich dostane, keď sa s nákazou stretne.

U väčšiny ostatných  infekčných ochorení, proti ktorým sa očkuje, je to nad deväťdesiat percent. Ale sú aj choroby, ako napríklad hemofilová nákaza, kde aj  kolektívna imunita  na úrovni pod deväťdesiat percent stačí, aby zabránila jej šíreniu.  

Ohrozujú pokles kolektívnej imunity aj zaočkované deti? 

Nie. Kolektívna imunita je skôr o ochrane tých, ktorí očkovaní byť nemôžu. Keď si zoberieme predvlaňajšiu  epidémiu osýpok, ktorá vypukla na východe Slovenska, nerozšírila sa a zostala lokalizovaná len medzi nezaočkovanými. Ak ste zaočkovaný, nič vám nehrozí.

Prečo vlastne nemôže byť zaočkovaný každý?

Aj keď jestvuje minimálne množstvo kontraindikácií očkovania, je isté percento detí najmä s poruchami imunity, ktoré nemôžu byť očkované živou vakcínou, akou je napríklad MMR. Dôvody na neočkovanie neživou vakcínou – hexavakcínou  či vakcínou proti pneumokokom však podstate nejestvujú.

Očkovanie má stále svoj význam

Choroby, proti ktorým sa nimi očkuje, sa tu však  už takmer nevyskytujú. Tým argumentujú rodičia, ktorí očkovanie odmietajú ako zbytočné, keďže  ich deti už neohrozujú... Je to naozaj tak?

Vakcinácia je v podstate obeť svojho úspechu. Kým  sa neočkovalo, tieto choroby aj u nás mali za následok tisíce chorých a desiatky mŕtvych. V danej situácii ľudia  prijali očkovanie ako riešenie, ako spôsob ochrany pred tým, čo sami zažili, a on začal fungovať. Očkovaním počet ochorení na tieto choroby začal klesať, až sme sa v Československu dostali k bodu, že napríklad osýpky sme eliminovali úplne. A to viedlo k tomu, že sa niektorí začali pýtať – na čo očkovať proti chorobám, ktoré tu nie sú?

Máte na to odpoveď?  

Nedávno vyšla v Kanade zaujímavá epidemiologická práca, ktorá popisovala konkrétny prípad študenta s nákazou osýpok. Podarilo sa zistiť, že bol dokázateľne v kontakte s touto chorobou, no vykašľal sa na to a ešte v inkubačnej dobe so spolužiakmi odletel na výlet do Thajska. Už na palube lietadla sa nákaza rozvinula, dostal vysoké horúčky, ale pokračoval v ceste a ochorenie prechodil, a až po návrate domov ho podchytili ako chorého.

Tá práca následne opisovala postup pri izolovaní tejto infekcie, aby sa nešírila ďalej. Vyhľadanie pasažierov lietadiel, ktorými cestoval a hotelových hostí, s ktorými bol v kontakte, a ich vyšetrenie stálo  viac ako štyri milióny dolárov. A to bol len jeden nezodpovedný študent.   

V dnešnom globalizovanom svete, keď  sú vo vzduchu v jednom momente tisíce lietadiel a ľudia cestujú po celom svete, sa však toto  deje neustále, a tak je riziko prenosu infekčných ochorení, aj tých, ktoré u nás už vymizli, opäť kedykoľvek možné. A jediná ochrana proti tomu, aby sa znova šírili, je aktívna imunizácia populácie. Koniec koncov, mnohí antivakcinátori stíchli po tom, čo sa osýpky vyskytli u nás znova a  šírili sa práve kvôli nedostatočnej zaočkovanosti na východnom Slovensku.

Povinné očkovanie
Prečítajte si tiež:

Povinné očkovanie

Očkovanosť ale klesá nielen vo vylúčených komunitách na východe, ale podľa aktuálnych informácií aj vo veľkých mestách, predovšetkým v Bratislave. Čo to môže spôsobiť? 

To je pravda. Očkovanosť v niektorých oblastiach Bratislavského, Trenčianskeho a Banskobystrického kraja je dnes už po úrovňou deväťdesiatich percent. V podstate to môžeme prirovnať k situ, na ktorom rednú oká. Zväčšujú sa diery, a tým cez ne môže prepadnúť viac infekčných nákaz.

Nezaočkovaná matka ohrozuje aj svoje bábätko  

Dnešná generácia rodičov sa narodila v podstate do situácie, keď tieto choroby vďaka očkovaniu vymizli. Čo však čaká tú ďalšiu, keď začnú privádzať na svet potomstvo neočkované deti? 

Nezaočkovaná matka neprenesie na svojich potomkov protilátky proti týmto ochoreniam, a tak existuje  možnosť, že aj dieťa pod šesť mesiacov, ktoré je inak chránené matkinou imunitou, môže danú infekciu dostať.

Hneď po narodení sa novorodenec totiž dokáže brániť proti rôznym bakteriálnym infekciám bez toho, aby sa s nimi predtým stretol, práve vďaka tomu, že protilátky získal cez placentu od matky. 

Pýtam sa preto, že v súvislosti s imunitou sa hovorí veľa o dedičnosti. Znamená to, že čo dieťa nedostane od rodičov, už nemá šancu získať? 

Naopak, imunita je ako žiak, ktorý nevie písať, čítať, počítať a všetko sa to musí naučiť. A učí sa to každým stretnutím s baktériami a vírusmi, na ktoré jeho telo zareaguje a tú reakciu si zapamätá. Preto sú deti do piatich rokov častejšie choré, ich imunitný systém sa totiž stretáva s novými patogénmi, ktoré sa snaží naučiť zlikvidovať.

Neexistuje, aby sa imunita nebola schopná učiť. Aby jej bolo niečo v nejakých percentách dané, s čím už nič neurobí. Samozrejme, musí dostať príležitosť stretávať sa s bežnými okolitými patogénmi. Je napríklad dokázané, že deti vychovávané na farmách medzi zvieratami a najrôznejšími peľmi majú omnoho lepšiu imunitu ako deti vyrastajúce v mestách, ktoré sa s tým nestretnú a ktoré sú mnohokrát chránené doslova pre každou baktériou. Bez bacilov však niet imunity.

bez bacilov niet imunity

Rodíme sa medzi stolicou a močom

Čerstvej mamičke však príde prirodzené krehkého novorodenca pred všetkým nebezpečným chrániť. A baktérie a vírusy okolo jej bezpečné rozhodne nepripadajú...

Viete, čo hovorí latinské príslovie? Inter faeces et urinas nascimus, teda rodíme sa medzi stolicou a močom. Už pri príchode dieťaťa na svet kolonizujú pokožku novorodenca tisíce baktérií matky pochádzajúce z jej  orálneho, črevného, placentárneho, vaginálneho  a cervikálneho mikrobiómu. Dokonalosť ľudského organizmu je v tom, že v materskom mlieku mu následne dodá protilátky proti tým baktériám, ktorými ho „nakazila“. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: