Nelly Portella: Roztancujte všetky detičky
„Som presvedčená o tom, že tancovať môže každé dieťa, ktoré tanec baví.“
Nely Portella je zakladateľkou tanečnej školy La Portella, ktorá je známa na Slovensku a žne úspech aj na medzinárodnej úrovni. Je maminkou troch detí a špeciálne pre nás prezradila, ako to celé dokáže skĺbiť. Lebo kde je vôľa, tam je cesta. A Nely je toho príkladom.
Ste veľkou inšpiráciou pre mnohých, pretože ste nasledovali svoj sen a vaša tanečná škola má úspech aj na medzinárodnej úrovni. Čo bolo vašou najväčšou inšpiráciou pri jej zakladaní?
Veľmi pekne ďakujem, to ma nesmierne teší. Byť pre niekoho inšpiráciou je pre mňa veľká česť. Deti mám neskutočne rada, vždy som s nimi túžila pracovať a život mi to krásne zladil. Inšpirujú ma predovšetkým práve deti, trendy a vlastný um. Keď sa obzriem spätne do minulosti, pri otvorení školy sme mali 20 detí a ja som už vtedy mala jasnú predstavu, kam to má smerovať. Chcem, aby škola mala vysokú ľudskú i profesionálnu úroveň. Najväčšou inšpiráciou bola samotná chuť, odhodlanosť a vízia. Tým, že som predtým učila v iných školách, videla som, čo funguje, naopak, kde sú medzery, čo by som urobila inak a ako by to bolo, keby som mala vlastnú školu ja. A tak sme krok po kroku k tomu viedli všetky tie nesmierne dôležité „maličkosti”.
Fotografka Lenka Galla: Život je o vzácnych okamihoch
Nerozmýšľali ste sa však venovať dospelým?
Všetko išlo akosi prirodzene a postupne. Tancovala som celý život, vystupovala a súťažila. Začala som s výučbou dospelých, ale nenapĺňalo ma to. Prichádzali a odchádzali. Tu som ale spoznala rodičov, ktorí mali deti. A tam nastal prvý podnet. V roku 2009 som absolvovala cestu do Peru a zhodou okolností som sa stretla s jedným uznávaným šamanom.
Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, povedal mi, že nevie, čo robím, ale vidí okolo mňa veľmi dobrú auru a neskutočne veľa detí, ktoré stále prichádzajú ku mne a obklopujú ma. Nič iné mi v tom okamihu nenapadlo ako vízia samej seba, ako stojím na tanečnej sále a sú tam deti. To bol posledný popud a mala som v tom jasno. „Budem učiť, ale deti.” Postupne som viedla kroky k tomu, aby sa otvorili hodiny pre deti. A ony prichádzali a, našťastie, prichádzajú stále.
Dá sa skĺbiť vedenie úspešnej tanečnej školy s výchovou troch detí?
Dlhé roky pracujem na tom, aby ma obklopovali ľudia, ktorí stíhajú moje tempo a idú so mnou vpred. Nie vždy to je ľahké, a niekedy sa musíme rozlúčiť, ale verím v tento kolobeh. Sme skvelý tím kvalitných ľudí, nielen po profesionálnej stránke. Tak nejako to mám nastavené a vďaka tomu stíhame. Hovorím „my”, lebo už dlhší čas to nie je len o mne a mojej tanečnej skole, ale o „nás” a „našej” škole. Vďaka úžasným trénerkám a ľuďom, ktorí sú so mnou, stíham aj rodinu aj prácu.
Moje deti sú vždy súčasťou všetkého. Sú zapájané do akcií či tanečných hodín, nakoľko je to súčasť našich životov. Vedia, ako čo funguje, idú naším tempom. Od narodenia sú s nami všade, či na sále, sprievodných akciách. Rodinu máme ďaleko, jedna je v Peru, druhá v Žiline, a preto sme silná päťka tu a teraz a za každých okolností.
Vaša najmenšia dcérka má 6 mesiacov. Ako zvládate celý kolobeh mamičkovských povinností s tými pracovnými?
Je to o dennom načasovaní. Krízové situácie mám naozaj v malíčku. Zvykla som si aj na to, že darmo veci plánujem, keď mi aj tak nový deň prinesie veci, ktoré vôbec v pláne neboli. Veľakrát musím improvizovať a musím neskromne priznať, že mi to fakt ide. Iné veci zase potrebujú dokonalý plán a dlhodobú prípravu a vtedy trošku trpím, lebo som nesmierne nedočkavá. Ale výsledok potom vždy stojí za to. Veľká časť práce prebieha za počítačom.
Pracujem, keď je Olívia v škole, Sandro v škôlke, Gloria spinká, alebo bdie, pričom ja telefonujem s rodičmi a druhou rukou jej hrkám hrkálkou. Samozrejme, je to náročné a veľmi. Tým, že pracujeme s ľuďmi, ktorí fungujú ako zohratý tím, škola má dobré meno a ľudia nás poznajú, je to každým dňom ľahšie. Tá cesta, aby sme dospeli k tomu, bola nesmierne ťažká, ale nič nie je len tak. Niekedy riešim veci ešte v noci, dobieham zameškané, ale inokedy idem ako „superwoman” a už o 11.00 mám hotovo a neviem čo ďalej.
Bolo to váš životný sen? Čo vás najviac inšpiruje a posúva vpred pri jej vedení?
Možno to bude znieť neuveriteľne, ale nebol. Ten bol mať rodinu a tri deti. Tanečná škola bola prirodzeným výsledkom, ktorý vznikol spojením dvoch vášní, lásky k tancu a lásky k deťom. Ale najviac ma vpred určite posúva môj manžel. Je hudobník a pre našu tanečnú školu obetoval veľa. Je prakticky jej súčasťou už od začiatku a bez pevnosti nášho zväzku, sily ísť vpred, ktorú mi dodáva, a podpory v dobrých aj v horších časoch, by sme neboli tam, kde sme dnes. Navyše, vždy prinesie na vec iný pohľad. On pracuje na budúcnosti a ja na prítomnosti, a tým sa dokonale dopĺňame a navzájom sa posúvame.
Andrea Kiráľová Somorovská: Synov som dojčila deväť rokov
A čo vaše deti? Venuje sa aj staršia dcérka tancu?
Olívia sa venuje tancu od 2 rokov, kedy hopkala na sále spolu s veľkými tanečnicami. Často len pozerala a zrazu sa postavila a vedela kroky choreografie. Tancuje dodnes, má 9 rokov a je neskutočne talentovaná. A to nehovorím len preto, že som jej mama. Sme na ňu nesmierne pyšní. Odmalička sa pohybovala v kruhu tanečníkov a rôznych ľudí, často starších, už veľakrát bola postavená pred rôzne situácie a veríme, že je to to najlepšie, čo môžeme pre ňu urobiť.
Vidíte, keď majú deti nadanie pre tanec vštepené od narodenia, alebo je to niečo, čo sa dá naučiť?
Samozrejme, sú určité náznaky, ktoré napovedajú, že pre niektoré deti je pohyb prirodzenejší ako pre iné, ale rozhodne (a to radíme vždy, keď sa nás na to rodičia pýtajú) treba dať tomu čas. Každé dieťa má svoje tempo prispôsobenia sa, či už na nové prostredie, na ľudí, na priebeh hodiny a to vôbec nemusí definovať to, či má na tanec nadanie alebo nie. Všetko sa ukáže až časom, ale skutočne veríme, že tancovať môže každé dieťa, ktoré tanec baví. To je základ. Bez toho by ani najviac nadané dieťa nenapredovalo tak ako iné, pre ktoré je tanec potešením.
U nás deti začínajú od 3 rokov, v tomto veku je dôležité, aby nadobudli na krúžku základné návyky hravou formou a hlavne veľa tancovali. Nadanie a samotný výkon nie je ešte v tejto fáze priorita. Získavajú hlavne lásku k tancu, pohybu a priateľstvá. Na tom ďalej môžu budovať svoj tanečný talent a rozvíjať ho aj na profesionálnej úrovni.
Existujú ešte stále rodové stereotypy, že tanec je skôr pre dievčatá, alebo máte v tanečnom súbore aj chlapcov?
Je pravda, že v našej tanečnej škole prevláda zastúpenie dievčat, ale postupne sa k nám prihlasuje aj čoraz viac chlapcov, čomu sa veľmi tešíme. Každý z nich spestrí kolektív a pridá mu inú dynamiku. Sme radi, že sa to postupne k ľuďom dostáva a začínajú už viac vnímať, že tanec nie je len pre dievčatá. Veď chlapec, ktorý vie tancovať má neskutočnú výhodu oproti ostatným, aj vo vyššom veku. Tanec je dobrý aj na socializáciu, chlapci a dievčatá sa viac spoznávajú, ako spolu fungovať, navzájom sa rešpektovať, ťahať za jeden koniec. Môžeme to len a len odporučiť.
Čo chystáte tento rok, aké máte plány?
Nábor do tanečnej školy La Portella prebieha počas celého roka. V apríli ideme na súťaž do Barcelony, potom nás čakajú súťaže aj na Slovensku. V júni záverečné gala predstavenie a počas leta tábory na viacerých miestach v Bratislave. Od septembra otvárame tanečnú škôlku pre deti od 3-5rokov. Je toho dosť a verím, že všetko sa nám spoločne podarí.
Fotogaléria