Lekárka Kristína Visolajská: Netvárim sa, že všetko zvládnem sama...
Viete si predstaviť mať päť detí, vlastnú pediatrickú ambulanciu, muža lekára, psa, ktorý potrebuje výbeh a popritom všetkom si nájsť čas na seba? Kristína Visolajská (44 r.) patrí nepochybne medzi inšpiratívne ženy.
Má vlastnú detskú ambulanciu v Nitre, vo voľnom čase sa venuje popularizácii medicíny, behá, študuje a hrá na klavíri. Je príkladom pre svoje deti, ktoré v akčnosti vôbec nezaostávajú.
Aká je Kristína Visolajská lekárka, mama a manželka?
Tým, že som bola na materskej dovolenke 10 rokov, môžem povedať, že zatiaľ som nevyhorela a práca ma stále veľmi baví. Tiež je pozitívne, že v ambulancii sa v danom čase venujem len jednému dieťaťu a ešte mi pri tom pomáha rodič drobca, kdežto doma sa so mnou rozpráva občas všetkých päť detí naraz a niečo odo mňa chcú. Preto si často hovorím, že do práce si idem oddýchnuť.
Aj keď sa väčšinu dňa venujem deťom v práci alebo doma, s manželom máme rituál ísť každý deň von sami dvaja so psom. Rozprávame sa alebo spolu beháme. Je to pre mňa najkrajšia časť dňa, keď už máme povinnosti splnené a užívame si krásnu slovenskú prírodu na vidieku.
S manželom ste obaja lekári. Ako vyzerá život v lekárskej rodine?
Ja som veľmi rada, že manžel je tiež pediater a k tomu má ešte ďalšiu atestáciu z detskej gastroenterológie. Som typ, ktorý sa rád učí stále niečo nové, preto sa ho veľa pýtam a konzultujem vážnejšie prípady. Na druhej strane, keď si naštudujem novú štúdiu alebo medzinárodné odporúčanie, hneď mu ich tlmočím, aby sa v krátkosti aj on dozvedel novinky a nemusel si ich prácne hľadať. Myslím, že je to skvelé pre oboch a vždy sa máme o čom rozprávať.
Čo je pre vás najväčšia výzva v skĺbení života mamy a lekárky?
Najväčšia výzva je nezblázniť sa a nájsť vo všetkom rovnováhu. Dá sa to jedine tak, že nerobím veci dokonale a stále hľadám kompromis. Tiež musím robiť veľa vecí naraz. Napríklad naraz varím, periem, učím sa s deťmi a odpovedám na otázky a tiež som sa naučila ľudí poprosiť o pomoc. Netvárim sa, že všetko zvládnem sama, práve naopak, zistila som, že najefektívnejšie sa robí v tíme. Preto si veľa pomáhame so susedmi a v rámci rodiny. Raz odnesie viacero detí z našej ulice na krúžok alebo do školy jeden sused, inokedy ja a nabudúce zas dedko.
Okrem práce, starostlivosti o domácnosť, manažovanie krúžkov detí a pod. stíhate publikovať. Odkiaľ beriete energiu na toľko rôznorodých aktivít?
Na materskej som bola 10 rokov a potom som pracovala dlhšie len na čiastočný úväzok. Preto som potrebovala sa intelektuálne realizovať a som typ, ktorý stále niečo vymýšľa a rieši. Začala som písať články na témy, ktoré vždy aktuálne žijem a to ma napĺňa. Keďže som sa počas štúdia venovala aj výskumu, počas pandémie som sa začala venovať aj téme covidu a spolu s manželom a kolegami sme sa snažili zrozumiteľne ľuďom vysvetľovať racionálne fakty ohľadom pandémie. Pandémia bola spoločensky náročné obdobie, ale z hľadiska odbornosti pre mňa extrémne zaujímavé.
Chceli by ste, aby deti profesijne kráčali vo vašich šľapajach?
Moja aj manželova rodina sme z veľkej časti lekárska a deti prirodzene vyrastajú v témach medicíny. Som zvedavá, čo ich bude baviť, snažím sa im predstaviť rôzne možnosti nielen štúdia, ale aj umenia a športu. Preto som zvedavá, čo si vyberú. Vždy im však hovorím, že nech si už vyberú čokoľvek, všetci napokon strávime veľkú časť života starostlivosťou o potomkov a v kuchyni. Že sa toho netreba báť a je to dôležitá a krásna časť našich životov.
Máte pocit, že ako lekárka sa menej „stresujete“ pri detských virózach a chorobách?
Určite áno. Zväčša ma rozhádže až teplota, ktorá trvá viac ako 5 dní. Dávam si však pozor na správne dávkovanie liekov. Keď boli deti menšie, pri chorobách som si vždy vyrobila tabuľku na štvorčekový papier, kde som zapisovala, komu som podala aký liek od teploty a kedy, aby som to nedoplietla. Pri zvracaní sa vždy zíde viac vedier v dome, netreba sa spoliehať na jedno. Celkovo som v praxi zistila, že mnohé voľnopredajné lieky vôbec nefungujú a v zásade si človek vystačí s liekmi od teploty, kvapkami do nosa, liekmi na hnačku a nejakým dezinfekčným prostriedkom a náplasťami. Tiež sú obrovská pomoc stripy na rezné rany, aby sme nemuseli deťom šiť kožu.
Na trávenie voľného času detí sú rôzne názory. Niektorí tvrdia, že je dobré, aby sa rozvíjali v každej oblasti, mali impulzy a neskôr si vyberú, čomu sa chcú venovať. Iní im zase chcú dopriať detstvo a netlačia až tak na krúžky. Ako to vnímate?
Ja som skôr krúžkový typ, deťom sa snažím ponúknuť rôzne športy aj umenie. Snažím sa však väčšinu zvládnuť v rámci našej dediny, teda sa môžu presúvať na krúžky od istého veku sami. Netlačím ich do výkonov, pretekov a súťaží, ale skôr aby mali z objavovania možností úprimnú radosť. Dôležitá je aj pomoc v domácnosti, kde ich zapájam od útleho veku, aby sa každý vedel postarať sám o seba. Veľký pozor treba dávať na voľný čas detí doma v prostredí médií. Tu dôrazne odporúčam úplne vypnúť médiá, ideálne celú wifi až do večera, lebo deti si veľmi ľahko nájdu cestu, ako sa zašiť s mobilom alebo tabletom. Tiež úplne stačí jeden televízor pre celú rodinu, ktorý sa zapne až večer.
Podporujete vaše deti v rozvíjaní ich talentov. Nechali ste výber krúžkov na ne?
Najstaršia 14-ročná dcéra sa intenzívne venuje umeniu – spieva a hrá na rôzne hudobné nástroje, dvakrát týždenne pláva. Druhá dcéra má viacero talentov, darí sa jej v športe (atletika, plávanie, futbal, kone) a popri tom sólovo spieva a tancuje vo folklórnom súbore. S ňou práve diskutujem, že si už musí vybrať, lebo takýto široký záber sa nedá ťahať dlhodobo. Traja synovia sa klasicky venujú hlavne futbalu, čiastočne aj plávaniu a chodia na výtvarný krúžok. Najmenší 8-ročný nás milo prekvapil, prihlásil sa aj do folklórneho súboru, kde tancuje a spieva a veľmi ho to baví. Všetky deti tiež dobre lyžujú, lebo sama veľmi rada lyžujem, tak mi nezostalo nič iné, len ich naučiť rýchlo a dobre lyžovať, aby som sa mohla venovať svojej záľube.
Napriek širokému záberu je dôležité si aj z krúžkov časom vybrať svoje zameranie, lebo neskôr sa treba už viac venovať štúdiu. Verím, že si napokon sám každý vyberie to, čo ho najviac baví.
Spisovateľka Gabriela Futová: Deťom som vždy čítala knihy pred spaním
Mnoho žien dáva samých seba na posledné miesto. Snažia sa v práci, riešia deti, manžela a na seba akoby zabúdajú. Ako sa darí vám nájsť si čas sama na seba?
S pribúdajúcim vekom si musím nachádzať na seba viac času. Je nutné už chodiť ku kaderníčke aj na kozmetiku, či sa mi to páči alebo nie, lebo predsa – aspoň vlasy treba nafarbiť. Veľmi rada sa hýbem a športujeme s manželom. V poslednom čase som sa vrátila ku hraniu na klavíri, čo ma veľmi baví a hrám aj v skupine.
Máme za sebou obdobie pandémie. Váš manžel bol členom krízového štábu. Vidíte stopy covidu na zdraví u detí?
Našťastie, toto obdobie sme prežili bez zásadnej ujmy, aj na psychike. Máme päť detí narodených za 6 rokov, teda majú si čo povedať a vedia sa zahrať. Skôr by som povedala, že toto obdobie bolo náročné pre mňa. V máji 2020 som si robila atestáciu a zároveň deti nechodili do školy a museli si vypracovávať zadania doma. Dodnes sa čudujem, že som to obdobie vôbec prežila.
Ste detská lekárka. Ak sa na to pozriete zo strany lekára, aké najčastejšie chyby robíme my rodičia pri starostlivosti o deti?
Za najväčšiu chybu považujem, že si rodičia málo veria a nenasledujú svoju intuíciu. Predsa, ja v ambulancii vidím dieťa 10 minút a každá mama si najlepšie pozná svoje dieťa. Keď mama vidí, že dieťa má soplík a teplotu, ale inak sa má dobre a behá, tak sa naozaj nemusí báť. Tiež by bolo fajn si uvedomiť, že veľkú väčšinu bežných detských chorôb fakticky nevieme liečiť, deťom dokážeme len dočasne uľaviť od teploty alebo soplíka. Niekedy si pripadám len ako štatista a rodičov podporujem, aby boli trpezliví. Je to zaujímavé, lebo súčasné poznatky v medicíne sú úžasné, dnes dokážeme vyliečiť alebo úspešne zoperovať závažné ochorenia u detí, ale nevieme si dať rady s obyčajným soplíkom či iným bežným infektom.
Aké tri rady by ste dali každému rodičovi ako matka a ako detská lekárka?
- Nebojte sa. Časté (bežné) infekcie patria k detstvu a nevieme im zabrániť.
- Drvivá väčšina detí sa v zdraví dožije dospelosti a stres nestojí za to.
- Tešte sa z vašich detí, za chvíľu odrastú.