Plač, plač a plač. Prečo, nevedel nik
Niektoré bábätká majú štart do života ľahší a niektoré ťažší. Ten druhý prípad sa týka aj malej 15-mesačnej Elky. Jej mama Martina priznáva: „Donedávna sme sa veľmi trápili. Problémy sa začali, už keď mala dva týždne...“
Plač, plač a plač. Prečo – nevedel nik...
„Spomínam si na to, ako by to bolo dnes.“
Malá strašne plakávala, o dlhšom dennom spánku sme mohli akurát tak snívať. Uspávala som ju na fitlopte a keď sa mi ju podarilo uspať na 30 minút 2 – 3-krát denne, bol to úspech. Ja som skákala na lopte a ona spala. Občas sa to podarilo aj pri natriasaní v kočíku.
Papanie? Prisávala sa pekne, mlieka som mala dosť a, našťastie, priberala pekne. Ale napriek tomu stále veľmi plakávala. Často sa stalo, že pri kakaní nás čakal najprv 15-minútový plač a potom sa tak pokakala, že bola špinavá až po lopatky. Toto bolo viackrát denne, aj napriek tomu, že sme užívali špeciálne kvapky proti kolikám, ktoré obsahovali enzým laktáza. Okrem nich sme vyskúšali aj ostatné druhy, ktoré boli dostupné v lekárňach. Kvapky trochu pomohli, ale to, že malá pri vyprázdňovaní strašne plače, neustupovalo. Často som bola zúfalá...
Najväčší strach, ktorý v živote človek zažije, je strach o vlastné dieťa...
Sú to koliky, alebo zuby? Prečo toľko plače?
„Na konci 6. mesiaca sme kvapky vysadili a začali sa ťažké noci.“
Všade som čítala, že približne po šiestom mesiaci by koliky mali ustať. Nebol to však asi náš prípad. To, že malá nespala cez deň, sme si zvykli, ale že už nespala ani v noci, len plakala, vysiľovalo ju i nás. Upokojil ju len prsník, ale nepapala, iba si vždy trošku cucla. Postupne sa to zhoršovalo a niekedy bola v noci hore každých 10 – 20 minút.
„Všetci ma presviedčali, že sú to zuby...“
Skúšala som jej podať liek proti bolesti, vyskúšali sme homeopatiká na zuby. Ale ani to nepomáhalo, plakala stále. Bola som presvedčená o tom, že ju bolí bruško a nebudú to už ani koliky.
S prikrmovaním sme začali po ukončenom 6. mesiaci. Elka začala pekne papať, ale po troch týždňoch dostala šiestu chorobu a papať odmietala. Myslela som si, že keď vyzdravie, zlepší sa to a začne opäť pekne jesť. Ale mýlila som sa. Odmietala všetko. Zeleninu, ovocie, kaše. Len oblizla a nechcela. Dokonca sa stalo, že keď niečo chcela ochutnať a dala som jej to, tak ju naplo a okamžite zvracala. Aj hodinu ju potom napínalo na vracanie.
„Ďalej som nečakala a šli sme k lekárke.“
Tá jej odobrala krv, pričom sa zistilo, že Elka má málo železa. Dostali sme kvapky a, čuduj sa svete, po troškách začala zasa papať. Už celkom pekne jedla, keď si raz vypýtala mozzarelu. Tú už podľa tabuliek mohla, tak sme jej malý kúsoček dali. Ale... Do 10 minút celá očervenela, opuchla a začala strašne zvracať. Okamžite som jej podala antihistaminikum.
Vyšli sme na vzduch a približne do dvoch hodín to ustúpilo. Dávala som obrovský pozor na to, čo jej dávať jesť. Podobná situácia sa zopakovala ešte asi dvakrát, keď jedla mliečne výrobky a neskôr aj šunku.
„Žiadala som testy u imunológa.“
Boli sme – všetko mala negatívne. Čakala som, že sa záhada vyrieši, ale nevyriešila. Napriek tomu, že už celkom pekne papala, stále mala riedke stolice a neustále prekakané plienky. Mala som pocit, akoby sa v nej žiadna strava neudržala. Všetci naokolo stále tvrdili, že jej idú zuby. Tie to však neboli, jej ústa boli stále prázdne.
Známa nám odporučila navštíviť homeopata. Tak sme si povedali, že to vyskúšame, veď nikto nám nevie pomôcť. Urobil jej rozbor slín a diagnóza znela – histamínová intolerancia. Na základe tohto zistenia som dcérku okamžite odstavila, aj keď som si nevedela predstaviť, z čoho bude existovať. Umelé mlieko nemohla, aspoň že po troške jedla zeleninku, mäsko. Tekutiny, našťastie, neodmietala.
Histamínová intolerancia!
„Asi za týždeň sa fantasticky rozpapala, upokojila a začala spinkať. Mali sme doma iné dieťa.“
S jedným trojminútovým zobudením spávala zrazu celú noc. A cez deň spávala aj po tri-štyri hodiny. Občas sa prebudila, ale keď videla, že som pri nej, spokojne zaspala ďalej. Dávala som veľký pozor na výber potravín, pričom som vylučovala tie, ktoré osoby s histamínovou intoleranciou nemôžu. Od homeopata sme dostali prírodný sirup na detox, prírodné výživové doplnky na zahojenie čriev a dva druhy Bachových esencií na upokojenie.
Očami mamy: Zdravé dieťa je dar. Nie, KAŽDÉ DIEŤA JE DAR
„Samozrejme, že sme si chceli overiť, či nám diagnózu potvrdí aj lekár.“
Imunologička dcérke spravila testy na histamín. A – boli negatívne. Čo teraz? Lekárka nás však upokojila, že testovať také malé dieťa sa pri tejto diagnóze nedá, výsledky veľmi kolíšu a aj keď vyšli negatívne, ešte to nemusí znamenať, že histamínovú intoleranciu nemá. Navyše, ak jej diéta pomohla...
A potvrdzuje sa mi to, lebo keď sme jej dali trošku vajíčka, tak to dopadlo tak, že jej nepomohli ani antihistaminiká a museli sme volať záchranku, lebo sa začala dusiť, opuchla, triasla sa, mala horúčku. Neprajem to zažiť žiadnemu rodičovi... Lekárka jej okamžite podala kortikoid vo forme čapíka a to dcérke pomohlo. Reakciu, ale miernejšiu, mala aj na červený melón, a tiež na paradajku – toto je pritom iba vzorka toho, čo histaminici zvyčajne nemôžu.
„Teraz je Elka stabilizovaná.“
Dokonca, aj nejaké zúbky jej už konečne vykukli, takže máme horšie noci, ale to sa nedá porovnať s tým strašným plačom, ktorý sme zažívali predtým. Teraz je spokojná, aj keď je akčnejšia ako iné deti. Od konca 9. mesiaca chodí. Jedálniček má veľmi obmedzený. Imunologička nám odporučila držať sa jedného švajčiarskeho zoznamu potravín, ktorý som si našla na internete.
Problém u histaminikov je ten, že každý človek reaguje inak, niekto viac, niekto menej a niekto vôbec. Preto si píšem dopodrobna, čo Elka cez deň zje, aj s časmi o koľkej.
Elkin jedálniček pri antihistamínovej diéte
Základom je mäso – králičie, morčacie, kuracie, hovädzie, bravčové – všetko dusené. Mäso je v podstate jediná potravina, čo ju dokáže zasýtiť na dlhšie, čiže obed aj večera je hlavne mäso s prílohou – môže ryžu, zemiaky aj celozrnné cestoviny. Našli sme už chlieb aj pečivo, ktoré jej chutí a nemá z neho boľavé bruško.
„Ďalšia dôležitá vec je, že musí vždy papať v intervale 1,5 až 2 hodín. Veľmi rýchlo jej spaľuje.“
A všetko, čo spapá, nesmie byť staršie ako 24 hodín, maximum je 48 hodín. Takže všetko čerstvé. Veľmi jej škodia všetky é-čka, čiže napríklad šunku jej varíme doma z čerstvého mäsa. Ovocie a zeleninu papá podľa toho, čo už máme vyskúšané.
A keď si prosí niečo, čo nemôže? Snažíme sa jej vysvetliť, že ju bude bolieť bruško. Veľa sa o tom rozprávame. Sestra má malého synčeka, o 6 mesiacov staršieho, a keď sme spolu, papajú len to, čo môže Elka. Keď niekam ideme, balíme si jedlo so sebou. Nedávam jej nič, čo som nepripravila ja, lebo nik iný nedokáže domyslieť, čo všetko ona nemôže.
Postupne sa snažíme pridávať nejaké nové potraviny, napríklad teraz skúšame ovčí jogurt. Ale každá potravina je na veľmi dlhé skúmanie. Jeden deň jej malý kúsoček len natriem na pokožku, či zareaguje, druhý deň okolo úst, potom jedlo ochutnáva pár dní len v množstve na špičku jazyka. A možno o týždeň sa dostaneme na celú lyžičku...
„Jej zdravotný stav sa postupne zlepšuje.“
Kým bola dojčená a bolelo ju bruško, stále mala soplíky a teploty – podľa všetkých zo zúbkov... Odkedy je na diéte, žiadne soplíky nemala. Dokonca jej zmizli z kože aj také malé výrastky a má krásnu, hladkú, bábätkovskú pokožku. Už sme zistili, že reakciu môže mať aj na zubnú pastu, takže používame len jednu značku.
Na opakované testy u imunologičky sme zatiaľ neboli, pretože sú vhodné až vo veku dvoch alebo troch rokov. Ja však dúfam, že dovtedy sa s histamínovou intoleranciou popasujeme a budeme na tom dobre.
Martina
Máte aj svoj príbeh? Chcete sa vyrozprávať, poradiť, či inšpirovať ostatné ženy? Napíšte nám. story@orbisin.sk
Mama bojuje: Čaká moju dcérku pekný život?