Na vlastnej koži: Vo ôsmom mesiaci tehotenstva som sa nakazila koronavírusom
Deficit kyslíka, resp. pocit zadýchania ešte pretrváva, no, vzhľadom k tomu, že mi chýbajú dva týždne do absolútneho finále, to je asi normálne.
Posledné dni určite vo viacerých z nás zarezonoval príbeh mladej mamičky, ktorá podľahla tomuto vírusu. Aj vo mne to vyvolalo obavy a strach, hoci sme už s manželom päť týždňov po prekonaní ochorenia. Aj napriek ľahkému priebehu mám stále silný rešpekt a potrebu chrániť nielen seba, svoju rodinu, ale aj okolitý svet. Napriek tomu, že každý týždeň človek absolvuje "povinné" testovanie s negatívnym výsledkom, nemôže a nevie si byť istý tým, že to do najbližšieho testovania pretrvá.
Buďte opatrné, mamičky
Rada by som sa s Vami, milé budúce maminky, podelila o moju skúsenosť s COVID-19 (ext. zdroj COVID-19). Ako väčšina z Vás, aj ja som sa snažila všetkými možnými spôsobmi vyhnúť tejto nákaze – pracovala som z domu, rodinu a priateľov som vídala cez videohovor, prechádzky so synom sme obmedzili na miesta s minimálnym pohybom ľudí. Jedinú „kultúru“ a kontakt s okolitým svetom som mala pri nákupe potravín v obchode alebo na kontrole u lekárky.
Pravdepodobne sme sa nakazili počas vianočných sviatkov, kedy sme sa stretli s mojou a manželovou najbližšou rodinou – rodičia a súrodenci ( 8 ľudí, z toho švagrovci už mali COVID-19 za sebou cca 2 mesiace) Deň po návšteve svokrovcov nám zavolala svokra, že svokor má mierne zvýšenú teplotu (37,3) a necíti sa dobre.
Keďže sú už vo vyššom veku a svokra je onkologický pacient, nenechali nič na náhodu a objednali sa na PCR test(absolvovali ho 3 dni pred nami, keďže boli sviatky a odberné miesta mali tiež svoje limity). Ich výsledky nás trochu zarazili – svokor negatívny, svokra pozitívna.
V pediatrii sa objavilo nové závažné ochorenie – PIMS spojený s Covid-19
COVID-19: Nakazili sme sa počas sviatkov
U manžela to tiež začalo naozaj nevinne - mal mierne zvýšenú teplotu, pocit únavy a prechladnutia. Neprikladali sme tomu nejakú veľkú váhu, pretože posledné 4 roky je jeho koniec kalendárneho roku v tomto duchu - väčšinu roku je na cestách, je šofér z povolania, takže si chorobu zvykne odkrútiť v pohodlí domova. Veď predsa iné ochorenia nevymizli úplne, vraveli sme si.
Ja som bola v úplnom poriadku, tešila som sa na najbližšiu poradňu – 4.januára, ktorú som už, žiaľ, neabsolvovala. Deň pred ňou som sa zobudila s pocitom prechladnutia, únavy a bolesťou hlavy. Pre istotu som zavolala lekárke a presunula svoj termín na koniec týždňa. Počas dňa manžel stratil čuch, u mňa sa to prejavilo o pár dní neskôr – stratila som čuch aj chuť. Pomaly, ale isto sme si začali uvedomovať, že je tu možnosť, že jeho a aj moje prechladnutie nebude to klasické, ale "covidové".
Ešte v teň deň som sa objednala na PCR test, manžel išiel na antigénový test – oba naše testy boli pozitívne. Prvé, čo sa vynorilo v mojej hlave, bol strach – strach o seba, no oveľa väčší strach o naše bábätko. Bola som na začiatku 32.týždňa. Ihneď som volala lekárke, konzultovala som ktoré vitamíny doplniť, čo sledovať, čomu sa vyhýbať, nasledoval Internet, výskumy, štúdie, skúsenosti iných tehotných žien. Znervózňovalo ma zistenie, že je stále tak málo informácii, čo sa týka tehotných žien.
Mala som síce mierne príznaky, ale veľký strach
Snažila som sa nemyslieť na komplikácie, ale svoju pozornosť som plne zamerala na to, ako z toho čo najrýchlejšie „von“. Keďže máme trojročného syna, veľa času sme trávili hraním, kreslením, skladaním a vymýšľaním hier - 10 dní v karanténe v paneláku je naozaj dosť veľká výzva aj pre toho najkreatívnejšieho rodiča. Počas dňa sme sa striedali – keď jeden z nás cítil únavu, išiel si ľahnúť/ oddýchnuť.
Ja som od začiatku tehotenstva užívala vitamíny pre tehotné, po konzultácii s lekárkou som pridala ešte vitamín C,D a zinok. O 4-5 dní od prepuknutia choroby, som za začala cítiť opäť lepšie. Potreba spánku stále pretrvávala, no nádcha, bolesť hrdla a hlavy úplne odzneli.
Čuch a chuť sa vrátili až takmer po týždni. Môžem povedať, že do „normálneho“ stavu pred chorobou som sa dostala až o dva týždne. Deficit kyslíka, resp. pocit zadýchania ešte pretrváva, no, vzhľadom k tomu, že mi chýbajú dva týždne do absolútneho finále, to je asi normálne. Samozrejme, hneď po uplynutí karantény moje kroky smerovali ku gynekologičke - potreba vedieť, čo sa deje v bruchu bola silná.
Dobojujem to do úspešného konca
Aj keď bábätko intenzívne kopalo, ohlasovalo sa, pochybnosti a napätie pretrvávali. Absolvovala som odber krvi, sono vyšetrenie a kontrolu srdiečka. Všetko bolo v poriadku. V tom okamihu opadol stres, povzbudivé slová mojej lekárky mi dodali novú energiu plne sa sústrediť na ďalšie týždne a dobojovať až do úspešného konca.
COVID-19 a tehotné: MUDr. Peter Kaščák: Pôrod doma nie je riešením
Všetkým budúcim maminkám želám čo najviac zdravia. Dávajte na seba pozor, a ak sa náhodou stretnete aj vy s týmto vírusom, neobviňujte sa, nepodľahnite zlým myšlienkam, ale plne sa sústreďte na to, ako ho čo najrýchlejšie prekonať/poraziť.
Držím Vám palce, nech aj vo Vašom prípade, ak sa už nakazíte, prebehne choroba bez väčších komplikácii.