Na vlastnej koži: Mám za muža Róma
Aké je to žiť v manželstve, na ktoré väčšina ľudí povie iba: „ona je biela a on čierny“? Soňa a jej manžel pútajú pozornosť všade, kde sa objavia. Ani predsudky okolia ich neodradili veriť svojej láske a ísť spoločnou cestou životom.
Zoznámili sme sa ako mnoho iných párov, na diskotéke
Okamžite sme si padli do očí. Keď som ho zbadala... Krásny, tmavý, veľké pery, biele zuby, moderný a usmiaty, slušný 26-ročný muž – Cigán. V ten večer sme sa vôbec nerozprávali, stačilo, že sme sa videli. Mali sme šťastie. Moja známa bola jeho študentkou. Stačilo mi jeho meno, sociálna sieť urobila všetko za mňa...
Áno, priznávam, stále si nemyslím, že tento spôsob je najlepšou voľbou pri zoznamovaní sa, nám to však vyšlo. Muselo, boli sme si proste súdení. Náš vzťah naberal na obrátkach, veľmi sme si rozumeli, mali sme spoločné záujmy, čo je však ešte dôležitejšie, vôbec sme nevnímali ten pomerne veľký kontrast medzi nami.
On tmavé čierne vlasy, ja blondína... ako jin a jang
Vnímajú to však skôr ľudia okolo nás, niekedy sme dokonca až atrakciou, pri ktorej sa akoby zastaví každý ľudský pohľad. Niektorí ľudia sú veľmi protivní, odsudzujú skôr, než spoznajú, stačí im vidieť farbu a majú vytvorený „obraz“. No nájde sa aj veľa milých ľudí, ktorí na nás na ulici pozrú a milo sa usmejú. Človek už rozozná milý úsmev a úsmev výsmešný...
Niektorí sú dokonca takí, že pozrú na mňa, povrchne na muža a ešte aj na našu dcéru Soničku, akú farbu pleti má naše dieťa (smiech). Nevadí nám to. Berieme to skôr pozitívne, určite nás obdivujú, hovoríme si...
Vydala som sa za Róma
Otehotnela som, nemali sme nad čím rozmýšľať. Zistila som to v apríli, v júni už bola svadba. Od dobrej zábavy nás neodradilo ani úmorné teplo. Doteraz na ten deň spomíname s radosťou. Hneď po svadbe sme sa nasťahovali k svokrovcom. Nebol to pre mňa žiadny šok, chodila som k nim už predtým. Žijú vo veľkom rodinnom dome. Vedeli sme však, že nemôžeme bývať vo viacgeneračnej domácnosti. Okrem radostí prináša vždy aj nezhody, ktorým sme sa chceli vyhnúť.
Tak, ako každá mladá rodina, chceli sme mať vlastný názor na výchovu dieťaťa, na starostlivosť o domácnosť a iné bežné veci. Do roka sme sa preto nasťahovali do nového domu a gazdujeme si sami.
Rodičia sú pre nás oporou
Finančne sme neboli na tom tak, aby sme si mohli postaviť rodinný dom okamžite. Veľmi nám pomohli a doteraz pomáhajú rodičia. Sú pre nás oporou vo všetkom. Veď ako mladí ľudia s dieťatkom na ceste sme nemali na výber. O hypotéke sme dlho nerozmýšľali. V týchto podmienkach to bola jediná voľba, i keď so záväzkom na ďalších tridsať rokov. Bývame však vo svojom, to je dôležitejšie.
Narodila sa nám dcérka. Iba pri pohľade na ňu, ako rastie, si uvedomujeme, ako ten čas letí, že sme zase o takmer tri roky starší.
Dcérka je poklad. Sme nesmierne šťastní, že ju máme
To, čo však nebudeme môcť v živote ovplyvniť je, ako sa k nej bude spoločnosť správať. Je totižto dcérou Róma. Aj napriek tomu, že vzdelaného, pochádzajúceho zo strednej vrstvy, ale aj tak Róma.
Nevnímam to a nevidím dôvod na to, aby som to vnímala. Nikdy som totižto ľudí nerozdeľovala. Sú ľudia slušní, ktorí vedia byť aj neslušní a sú aj dobrí, ktorí vedia byť zlí.
Mama bojuje: Čaká moju dcérku pekný život?
S dcérkou po rómsky nerozprávame
Bohužiaľ, vieme z tejto reči iba veľmi málo. Manžel po rómsky takmer nehovorí. Jeho starí rodičia sa medzi sebou v rómčine rozprávali. Z každodennosti života sa však tento element vytratil, svokrovci a ich rodina rómsky rozprávajú len málo. Skôr možno po rómsky spievajú. Sonička má tieto pesničky tiež veľmi rada, rada tancuje, spieva.
Vedieme ju k tomu, aby bola slušná, úctivá a čím bude staršia, tak zodpovedná k veciam a udalostiam, s ktorými sa stretne. Z rozprávania manžela však viem, aké to majú a mali Rómovia ťažké. V škole, v zamestnaní, kdekoľvek je alebo bol, musel iným dokazovať, že je na tom správnom mieste. Mnohokrát o dvoj, či trojnásobok viac ako ostatní. Ako sám však hovorí, vôbec mu to nevadí.
Nie preto, lebo si zvykol, pretože na to sa zvyknúť nedá, ale preto, lebo práve o tie násobky je silnejší, trpezlivejší a skúsenejší. Pre mnohých ľudí na Slovensku je vzdelaný a slušný Róm skutočne utópiou. Nedokážem posúdiť, aký je pomer medzi slušnými a neslušnými, vzdelanými a nevzdelanými.
„Manžel je však dôkazom, že ak dostane človek šancu na dôstojný život, ak má možnosť vzdelávať sa, pracovať, tak je úplne jedno, akej farby pleti je, resp. ku ktorému etniku patrí.“
Môj manžel je slušný a vzdelaný muž
Učí na vysokej škole, má dva doktoráty, vyzná sa v lokálnej politike, realizuje výskumy, píše rôzne odborné články a knihy. Venuje sa náročným spoločenským témam, zaoberá sa problematikou násilia páchaného na ženách. Pri tejto téme je napríklad veľmi dobre vidieť, že násilie skutočne nerozlišuje medzi farbou pleti. Z jeho rozprávania o tragických osudoch mnohých slovenských žien som skutočne rada, že som práve s ním.
Mnohým ľuďom ani nenapadne, že manžel je Róm
Zaraďujú ho k Brazílčanom, Španielom... Mnohokrát oslovia manžela v anglickom jazyku. Či pri platení v kaviarni, v reštaurácii sa mu prihovoria v cudzom jazyku.
Vtipnú príhodu máme aj z obchodného domu v našom meste. Predavač požiadal pani pred nami, aby podala ďalej tabuľku, že zatvára pokladňu. A tak pani oslovila môjho muža čakajúceho za ňou v znení: „Mmm, hm, hhhh mmm...“ Pritom použila oči, hlavu, ruky. Aby sa pochopili. Manžel tabuľku s úsmevom položil, ona mu poďakovala so „slovami“ uhm, uhm a kývnutím hlavy.
Manžel sa na ňu usmial a hovorí: „Nie je za čo a rozumiem aj po slovensky.“ Predavač sa začal tak smiať a pani, už v smiechu, sa začala manželovi ospravedlňovať s tým, že si myslela, že je Španiel. Našťastie, manžel je už na to zvyknutý.
Rozumní ľudia neriešia Róm/Neróm, riešia charakter a správanie
Takisto, ako je medzi „bielymi“ zlo a dobro, takisto je to aj medzi „čiernymi“. Mnohé ženy sa radšej budú držať chlapa, ktorý ich mláti a ponižuje, ako by sa mali ukázať s Cigánom. Mnohé matky zakazujú svojim dcéram Cigánov, radšej nech má pijana, tyrana, nezamestnaného. Ale hlavne, že je „biely“...
My si berieme „z obidvoch svetov“ iba to pozitívne. Napríklad také oslavy – sú „bohaté“. Stretneme sa celá rodina. Stoly sú plné dobrôt, zo všetkého je vždy veľa. Väčšinou robíme rodinné zábavy, napríklad keď niekto oslavuje okrúhle narodeniny. Rómska hudba musí byť, tú obľubujú snáď všetci, nielen Rómovia. Niekto si môže predstavovať, že rómska oslava, zábava je o farebných, kvetinových či vybíjaných sukniach, či košeliach. Je to skôr stereotypná predstava ako realita.
Dcérka mala doteraz dve oslavy narodenín. Zišli sme sa celá rodina. Súrodenci, švagrovci, starí rodičia. Klasická detská oslava s jedlom, veľkou detskou tortou, detským prestieraním s výzdobou. Žiadny gýč. Potrpíme si na zladenie farieb – výzdoba, oblečenie, torta.
Naše „zmiešané“ manželstvo je skutočne iné, ako tie ostatné
Je nevšedné v tom, že prepája dve kultúry, akoby dva svety. Potvrdzujem tak tézu, že život nie je čiernobiely, ale farebný. To, že žijem s Rómom, vnímam skôr ako výhodu. Nazrela som do rómskej kuchyne a spoznala som rómsku kultúru. Nebolo to ťažké rozhodnutie, žiť s Rómom. Viem však, že sa nebudeme stretávať len s pozitívnymi reakciami. Spája nás však niečo veľmi dôležité – láska a dôvera na celý život.
Čo sa týka rodiny... Moji rodičia neboli nikdy proti, nikdy mi nezakazovali... A teraz? Moja celá rodina + jeho celá rodina = jedna rodina.
Šťastná rodina nie je ničím iným než predčasným nebom
Tohto hesla sa držíme a sme presvedčení, že partnerstvo a manželstvo nebolo a nikdy nebude pre nás iba obyčajným klišé. Je to zväzok lásky, starostlivosti, zodpovednosti, kompromisov a dôvery. Hoci v „čierno-bielom prevedení“...
Soňa
