Moje prvé verzus druhé tehotenstvo...
Som už sama sebou a vlastnými skúsenosťami poučená, že desať dojčenských fliaš, pätnásť cumlíkov s rôznym prietokom, teplomer do vody, nožničky na detské nechtíky, detský kolotoč nad postieľku, milión plyšákov a plno ďalších vecí sú pre nás nikdy nevyužívané zbytočnosti.
Prvým, a snáď i najväčším rozdielom medzi oboma „bruškateniami“ je fakt, že to druhé trvalo, na rozdiel od prvého, len tri mesiace.
Pri prvom bábätku som očami posúvala každý deň v kalendári, pozorovala každý príznak, či je v súlade s normami alebo nie, sledovala a poctivo merala prírastky na váhe – obvode bruška, bokov, stehien (a neraz si veru i poriadne poplakala). Mesiace sa vliekli, čas šiel raz tak pomaly ako v skutočnosti. Ale nakoniec sme sa synka predsa len dočkali.
Predsavzatie budúcej matky alebo 12 vecí, ktoré urobím druhýkrát inak
Som tehotná. Fakt?
Pri druhom bábätku – či mi veríte alebo nie, fakt, že som tehotná, som si naplno uvedomila až v čase, keď ma náš malý interný človiečik začal častovať kopančekmi hodnými Mareka Hamšíka. Predošlých šesť mesiacov som registrovala len cez akýsi časový opar – odrazu buch, bruško ako balón – a ja som zistila, že som SKUTOČNE opäť tehotná.
A i tieto tri mesiace ubehli rýchlejšie ako voda v našom potoku pri lese. Náš externý človiečik si posledné mesiace užíval svojho súrodenca spolu so mnou – venoval sa mu naplno. Ak mi náhodou bruško samé od seba nenadskakovalo, zvyčajne ma prinútil sadnúť si a už húdol tým svojím hláskom smerom k doluznačky uloženému internému súrodencovi: „Hauó, nešpi, bábätko, vštávaj!“ Ešte ho i rúčkou povzbudzoval, aby ma drobec opäť fajnovo pokopkal (a popri tom sa smial z orieška, ako on nazýval môj vystúpený pupok. )
Pri prvom tehotenstve som okrem práce až do pôrodu pravidelne dvakrát týždenne plávala, chodila som na hodiny Pilatesu, absolvovala som predpôrodnú prípravu v nemocnici, kde som sa chystala rodiť, pre istotu som si informácie zopakovala i na hodinách platenej prípravy na pôrod v istom nemenovanom centre, a stíhala som i tehotenské cvičenie, ktoré ma malo fyzicky pripraviť na pôrod. Pred druhým pôrodom.... no skúste trikrát hádať.
Ani sama pre seba nepriznávam, že ma všetky, ale komplet všetky tehotenské a predpôrodné aktivity obišli. Jednoducho som na ne nemala ani čas, ani priestor. Synátor je zatiaľ doma, do škôlky sa nechystáme, starí rodičia stále pracujú (a ako jedným očkom sledujem zmeny v dôchodkovom systéme, začínam mať pocit, že budú pracovať ešte i v čase, keď moje deti budú mať deti), manžel pracuje viac-menej nepredvídateľne – no mala som podľa vás šancu?
Normálne mám obavy, či budem vedieť na pôrodnej sále predýchavať kontrakcie, zdá sa mi, že som všetko zabudla.
TOTO urobím inak alebo Druhé tehotenstvo ma už neprekvapí
Osobitnou kapitolou sú tehotenské chute
„Klasika“ v podobe kyslých uhoriek či tresky ma nikdy nechytila. Moje prvé tehotenstvo bolo poznamenané kilami čokolády a tonami Nutelly. Pri druhom som sa stala vychýreným labužníkom. Do svojich osídiel ma dokonale chytila sójová omáčka. Nie hocijaká, preferujem istú značku, poctivo dlho fermentovanú, zo skutočných sójových bôbov, vyváženú, chutnú, priam úžasnú....mňam, ešte i teraz sa mi sliny zbiehajú.
Vedela by som jej vypiť na litre, chápem pocity alkoholika pri otvorení fľaše. Na uzde ma drží len fakt o jej relatívnej škodlivosti pre mňa i bábätko (a modlím sa, aby tento článok nečítala moja gynekologička ). Druhým nebom na zemi je pre mňa paradajkové pesto. A ani teraz ma však neobišla chuť na zubnú kefku. Vedela by som ju hrýzť a ožužlávať celé hodiny. Najlepšia je v kombinácii so zubnou pastou Poľana (pamätníci rokov dávnejších si ju iste pamätajú, našťastie je v ponuke i dnes, ako dezert jednoznačne odporúčam ).
Dúfam, že sa nedivíte a nedvíhate obočie. Veď je to rovnaká posadnutosť ako napríklad chuť na kriedu či omietku v prípade tehotenských chutí ďalších členov našej rozvetvenej rodiny. Prosím, nehovorte mi, že to nepoznáte – či už ide o kefky, kriedy, omietku, hlinu, Indulonu, zrnká kávy alebo iné obdobné lakocinky. Skutočne by som sa rada cítila ako normálna tehotná žena, ako každá iná.
Čo sa týka tehotenských outfitov... Kapitola sama osebe
Do konca siedmeho mesiaca som pochodovala v netehotenských klasických rifliach, iba veľmi zblízka by ste si mohli všimnúť, že zips je rozčapený a len zaistený gumičkou, poctivo som sa maskovala dlhými voľnými tričkami. A pravdupovediac väčšinu času som strávila v teplákoch so synkom na ihrisku.
Od ôsmeho mesiaca som už „vďaka“ viacerým zdravotným problémom dostala nálepku „Riziková – Pozor! Nechytať! Neprenášať! Nerozčuľovať“ (stala som sa takrečeno majetkom nehnuteľným) a priklincovali ma k štyrom stenám nášho bytu až do momentu, kým neprišiel môj čas. Materská móda šla tentoraz celkom bokom. Aký rozdiel oproti prvému tehotenstvu! Vtedy som sa v tehotenských módnych kreáciách vyžívala od začiatku až do konca. Popravde si však povedzme – kde by som teraz využila svoje elegantné nohavice, sukničky či blúzičky? Vari len nie na ihrisku medzi upieskovanými šarvancami, či v ZOO pri stáde divých kôz?!
Starostlivosť o moje nádherné tehotenské krivky sa oproti prvému očakávaniu zredukovala minimálne o 80 %. Nielen o už spomínané športové aktivity, ale i o natieranie a krémovanie a masírovanie. Po skúsenostiach z prvého tehotenstva som už poučená, že ani hektolitre krémov (samozrejme, podporovaných megakampaňami o ich účinnosti v boji proti striám) nepomôžu, že sú v skutočnosti na dve veci... .
Strie sú vám osudom a génmi buď dané, alebo nie. Ja som nanešťastie ten prvý prípad. Preto som si už ťažkú hlavu nerobila a natierala sa len raz denne, a i to len vtedy, ak som nezabudla, poprípade stihla v kolotoči milióna iných povinností. Neriešila som ani svoju (tuleniu) váhu, veď zaťažovať si hlavu budúcou realitou je absolútne zbytočné a stresujúce – schudnúť budem musieť tak či tak, či už kilo menej alebo viac (paradoxne, čím menej som bod VÁHA riešila, tým menej som žrala, psychika je skutočne nastavená spôsobom, že zakázané ovocie najviac chutí).
Tehotná po druhýkrát: V čom je druhé tehotenstvo iné?
Výbavička pre naše druhé drobátko je ďalším bodom na pretras
Kým pri čakaní prvého synka som blahorečila všetkým svätým, že mám internet nielen doma, ale i v práci, a (ne)rušene som sa hodiny, dni, ba čo dni, priam mesiace venovala a vyžívala v hľadaní a skupovaní tých najsprávnejších vecí , pri druhom bábätku som nabrala opačný trend – čas, ktorý mi bol umožnený stráviť na internete, som v hojnej miere venovala rozpredávaniu vecí tých najsprávnejších a najkrajších...
Lebo skutočnosť je taká, že polovicu oblečenia sme ani nestihli vynosiť, a viem, že by sme to nestihli ani teraz. Okrem toho som už sama sebou a vlastnými skúsenosťami poučená, že desať dojčenských fliaš na tekutiny s rôznym objemom, pätnásť cumlíkov s rôznym prietokom, teplomer do vody, nožničky na detské nechtíky, detský kolotoč nad postieľku, milión plyšákov (hoci mimoriadne jemných a vraj nealergizujúcich) a plno ďalších vecí sú pre nás nikdy nevyužívané zbytočnosti.
Ešte presnejšie – luxus. Lebo náš byt nanešťastie nemá danosti z Harryho Pottera a zatiaľ sa nevie prispôsobiť rastúcemu množstvu predmetov a ľudí, ktorí ho obývajú.
Ako som sa zaprisahávala, internetové fóra na tému tehotenstvo a pôrod som po celý čas obchádzala. Ale musím byť úprimná – ani nie cielene, skôr z časových dôvodov. Skúste si popri dieťati, čiastočnej práci, množstve domácich povinností (ale našťastie i koníčkov) vysedávať na internete a čítať si, ktorá nás ťažšie a dlhšie rodila, a akí na ňu boli všetci dookola zlí. A myslím, že som nebola o nič ukrátená, iba spokojná, že ma predpôrodné stresy zo skutočného stavu nášho zdravotníctva, zdravotníckych zariadení i samotných lekárov obišli.
Kapitolky na porovnávanie oboch tehotenstiev mi ešte iste napadnú viaceré, a už teraz som zvedavá, ako budem (ak nám pánbožko dá) o pár rokov porovnávať prvé dve tehotenstvá s tým ďalším .