Mám len jedno dieťa a ľutujem, že som sa tak rozhodla
V týchto časoch si to uvedomujem viac.
Keď som otehotnela, mala som 35 rokov a žili sme si svoj vysnívaný život. Jedno dieťa nám úplne stačilo, syn bol pomerne náročný, málo spával, veľa plakal a obaja sme boli rozbehnutí vo svojich kariérach. Ale boli sme veľmi radi, že ho máme a dali sme mu všetko, od super izbičky, cez dovolenky, užívali sme si aj finančnú slobodu, ktorú sme vďaka práci mali. Bol plánovaný a tak sme si ho hýčkali.
Skutočný príbeh: Môj Jahmari je zázrak
Na druhé dieťa som nepomyslela
Na druhé dieťa som nepomyslela. Vyhovovalo mi, že syna nám postrážili svokrovci, keď sme chceli byť sami, alebo dokonca cestovať. Tie dva roky, počas ktorých nám dal zabrať, sme akoby nechceli opäť zažiť. Zvykli sme si na svoj pohodlný život, aj keď to znie sebecky. Dieťa sme odkladali, už keď sme sa zobrali a často sme sa aj bavili o tom, že jedno nám stačí.
Posledná šanca na dieťa? Zmarená
Keď mal malý 5 rokov, povedali sme si, že je to posledná šanca, dať mu súrodenca. Ja 40 na krku, ale to dnes nie je problém. Myslela som si to, lebo som nikdy nemala problémy po ženskej stránke.
Tak sme sa pustili do snaženia o bábätko. Pocit to bol dobrý, tešili sme sa, že nás čaká niečo nové a zároveň sa obávali, čo to urobí s našimi životmi. Po pol roku som počas bežnej preventívnej prehliadky zistila, že mám cystu na vaječníku. Lieky, neskôr operácia a zostala som len s jedným vaječníkom. Šanca na otehotnenie sa výrazne znížila, mala som po operácii problémy s cyklom, hormóny vykazovali stav predčasnej menopauzy. Po roku od operácie sme snaženie vzdali. Do IVF v tomto veku už nejdeme a ani mi nebolo odporúčané lekárkou.
Medzi nami mamami: Jedináčik? Prečo?!
Tak dlho sme druhé dieťa odkladali a už to nie je možné. Môj syn zostane jedináčik, aj keď som verila, že to tak nebude. Uvedomujem si, ako veľmi je sám najmä teraz, v týchto časoch, keď musí byť doma, bez spolužiakov, kamarátov. S bratrancami, ktorí žijú v Čechách a má s nimi dobrý vzťah, sa nevidel rok. Môj manžel má dve sestry a jedného brata, je s nimi v neustálom kontakte a pomáhajú si navzájom, majú naozaj krásny vzťah. Aj keď, ako často hovorí, keď boli deti, mlátili sa, šklbali a robili si zle. Teraz sú si veľmi blízki.
Deti, ktoré majú súrodencov sa vedia spolu zahrať, podporiť sa, zdôveriť. Mať niekoho najbližšieho. Ja som o týchto veciach začala premýšľať neskoro a dnes si to uvedomujem. Možno by sme druhé dieťa nemali, ani keby sme sa oň pokúšali skôr, ktovie. Dnes to ľutujem.