Žena doma: Účes pani Nicholsonovej

"Tepláková kultúra"

Zasa nosím tepláky. Netlačia na čerstvú jazvu a pribraté stehná. Je to celkom zmena, ale nemienim ich nosiť dlho, len kým sa nevrátim do formy „pred“. Mám druhé bábätko a okrem teplákovej kultúry vo vlasoch aj dredy. Neriešim sa, ale chystám sa riešiť.

Potom. Keď bude mať malá lepšie časy a ja budem mať chvíľku. Som vo zvláštnom pohodlnom stave, ktorého sa mnohé ženy desia. Akože kvázi "nestará sa o seba", ale čo ja viem... Momentálne je to pre mňa ok. Muž sa tiež zatiaľ nesťažuje. Občas sa ponúkne, že mi rozčeše vlasy, ale po chvíli najprv jemného, potom až zúrivého trhania to vzdá.

Zostrih v štýle á la Nicholsonová

Uvažujem o ráznom zostrihu v štýle á la Nicholsonová. Túto myšlienku mi vnukla známa, ktorá sa v kaderníctve stretne s hocičím, ale, vraj, na političku sa chcú strihať dámy až po onom „mediálnom škandále“ čerstvej rodičky.  

Do kresla si sadla asi 50-ročná pani a snaživo vysvetľovala želaný zostrih, až ju napokon osvietilo: „Poznáte tú z parlamentu? No šak tú, čo nechala päťdňové decko doma a išla do roboty, nečítali ste? Také čosi by som chcela.“

Z kresla ešte doznievali dojmy z hrozného činu pani političky (hoci s dobrým účesom). K pani sa pridali ešte tri ďalšie čakajúce na zostrih a priložili pani z parlamentu aj ony. „Bolo mi z toho nanič. Kde sa stratila ženská solidarita, a vôbec, mali by sme ženy, matky, stáť pri sebe, a nie diktovať niekomu, čo má a čo nemá robiť s dieťaťom.

Prečítajte si: Čo by som urobila inak alebo Čím viac detí, tým som múdrejšia

Mala som chuť ju ostrihať na Sulíka,“ hovorí mi známa a ja jej prikyvujem. Lebo päť dní po cisárskom sa navliecť do lodičiek, šiat a ísť s tehotenskými hormónmi a mliekom v prsníkoch medzi svorku v parlamente chce guráž. Ách, Lucia, ani nevieš, ale vlastne vieš, koľko úst a otázok si otvorila, a to je fajn. Preto, ak sa rozhodnem zbaviť sa dredov radikálnou cestou, budem nosiť tvoj účes.

Raz...

To bude deň, keď odložím tepláky a nalakujem si nechty. Inak, najlepšou terapiou pre matku niekoľkotýždňového bábätka je kamoška bez detí. Lebo ona neprinesie plienky ani hrkálku, ale lak na nechty. A nemucká to maličké, ale snaživo mi ho pomáha uspať (púšťa zvuky maternice z youtubu), aby sme mohli dať reč o jej frajerovi.

Dúfam, že bude chodiť častejšie, lebo ona, na rozdiel od iných kamošiek s deťmi, nemá na každé moje ponosovanie svoju historku s dieťaťom, ale obdivuje, ako to zvládame. Inak, ten lak je šialene oranžový, au. Potrebujem naň guráž pani Nicholsonovej. Ale teším sa. A ticho, pokorne, skromne sa každý deň teším aj z mojej druhorodenej a verím, že aj prvorodená si zvykne, že už nie sme traja, ale štyria. Časom. 

Prečítajte si: Materstvo – poslanie, alebo prežitok?