VEĽKÁ NOC vo svete: Netradičné oslavy

VEĽKÁ NOC vo svete: Netradičné oslavy
16.3.2018 v kategórii Mama, autor PaedDr. Dagmar Baluchová, foto: archív rodín

Jedny z najväčších sviatkov v roku majú po celom svete množstvo odtieňov svojho slávenia. Od pôvodných pohanských tradícií a kresťanských zvykov sa v mnohých krajinách prešlo až k (ne)typickej zábave, ako je hľadanie vajíčok v tráve. Čo je dominantné v niektorých krajinách sa pozrieme očami našich čitateliek...

Naša krajina má kresťanské korene, a tak má slávenie Veľkej noci náboženský podtón. Mnohé zvyky, ktoré siahajú niekoľko sto rokov dozadu, pretrvali dodnes. Ako oslavujú a prežívajú veľkonočné sviatky vo svete?


Originálne tradície, ktoré sa na tieto sviatky ujali vo svete, sú pre našinca veľmi zaujímavé a niektoré by možno našli svojich nadšencov aj u nás. Veď posúďte sami! Priblížia nám ich naše čitateľky, žijúce v jednotlivých krajinách.

Veľkonočné čriepky
Prečítajte si tiež:

Veľkonočné čriepky

V Rakúsku schovávajú vajíčka zajačiky

"Ak na Kvetnú nedeľu vstanete doma ako posledný z postele, všetci členovia rodiny vás môžu po celý deň oslovovať „veľkonočný somárik.“ Tento zvyk patrí k typickým v Rakúsku, ďalšie nám opisuje Viviana Lieskovská.

„Na Kvetnú nedeľu sa koná v kostoloch procesia a požehnávanie tzv. Palmbuschen. Sú to malé kytičky, viazané zo 7 materiálov (bahniatka, krušpán, borievka, cezmína, tis, céder a jalovec) a pripevnené na konár. V minulosti ich po slávnostnom  obede farmári zapichli do stredu rolí ako symbol plodnosti a dobrej úrody. Dnes ich je vidieť v záhradách a na balkónoch.“

Na veľkonočnú sobotu je v Rakúsku tradíciou navštíviť svätú omšu, na ktorej sú ľudia v mnohých kútoch krajiny oblečení do miestnych krojov. Požehnávajú sa košíky s jedlom (chlieb, šunka, vajíčka, chren…). Tie sa potom ako zavŕšenie pôstneho obdobia, ktoré sa na Veľkú noc končí, konzumujú v kruhu rodiny.

veľká noc v zahraničí
Hľadanie vajíčok v tráve deťmi je typické pre mnohé krajiny. Možno sa pýtate, prečo ich „schoval“ práve zajac? Viviana vie odpoveď: „Zajac je symbolom plodnosti a života, a keďže sa na jar často zdržiava blízko ľudských príbytkov, práve on prináša deťom dobroty.“

„Kalo Paska!“ (Šťastnú Veľkú noc!)

Ortodoxní veriaci v Grécku oslavujú Pasku podľa svojho kalendára.Začína tradične 40-dňovým pôstom, bez mäsa, vajec a mliečnych výrobkov.

Valéria Bozini už sama zažila, ako na Červený štvrtok (nie Zelený ako u nás) farbia gazdinky vajíčka načerveno – znak Kristovej krvi. „Varí sa aj majirica (polievka z vnútorností), ktorá sa je ako prvé jedlo po pôste, a to hneď po sobotňajšej polnočnej omši, kde po dlhých hodinách modlenia sa o polnoci zhasnú všetky svetlá a kňaz prinesie sviecu s ohňom, zapáleným až v Jeruzaleme.

Ľudia si zapaľujú sviečky cestou von z kostola, čakajúc na polnočné zvonenie a ohňostroje. Vtedy je čas aj na „vaječnú bitku“, keď každý vytiahne z vrecka červené vajce a s oslovením „Kristos Anesti“ sa dajú do ťukania, ktoré vajce je silnejšie a nepukne. To, ktoré vydrží, má priniesť človeku šťastie a zdravie... “

Aj v Grécku sú tieto sviatky rodinné. Bohaté stoly s mäsovými guľkami, tzatziky, šalátmi na tisíc spôsobov, grilovanou jahňacinou a množstvom vína... Gréci si po dlhom pôste doprajú. Valéria sa s manželom Nikom a ich dcérkou Vanessou-Irini snažia aj o slovenské zvyky. „Manžel nás musí aspoň pooblievať, aby sme boli zdravé. A ku gréckym červeným vajíčkam ja pridávam aj tie naše, pekne zdobené...“

Sprievody i Easter egg hunt

Vo väčších mestách USA je tradíciou oslavovať Veľkú noc sprievodmi. Viac nám priblíži Daniela Neyland:

„Jazdci na koňoch pochodujú ulicami, za nimi deti v kostýmoch, často aj so svojimi domácimi miláčikmi (psíkmi, mačkami...). Typickým zvykom je však schovaný košík s cukrovinkami a malými hračkami pre deti, ktorý im nechal veľkonočný zajac. Potom idú na Easter egg hunt, teda hľadať vajíčka v tráve. Nejde o to, kto nazbiera viac, ale aby mali deti zábavu.“

Pre dospelých sú tieto sviatky trochu iného rázu. Závisí to aj od ich vierovyznania. „Tradične však rodičia sprevádzajú deti pri hľadaní vajíčok, pripravujú veľký rodinný obed, pri ktorom nesmie chýbať šunka alebo jahňacie mäso, navštívia kostol. No a po Veľkej noci musia nájsť vajíčka, ktoré deti nenašli, ak si ešte pamätajú, kde ich schovali... “

Daniela s rodinou majú americko-slovenskú Veľkú noc. Ich synček Timmy hľadá košík so sladkosťami ukrytý v dome, potom vajíčka v záhrade. Ráno ich čakajú slovenské tradičné jedlá, no a obed je americko-slovenský, nechýba ani veľkonočný baránok. „Popoludní však Timmy s manželom chodia polievať a šibať dievčatá. Túto tradíciu som do rodiny priniesla a pekne sa ujala.“

Zvony sa vyberú do Ríma

Známa legenda hovorí, že vo Francúzsku od Zeleného štvrtka až do Veľkonočnej nedele nezvonia žiadne zvony v kostoloch preto, že sa vybrali do Ríma, aby ich pápež posvätil, a cestou naspäť prinesú deťom, ktoré cez rok počúvali, čokoládové vajíčka a iné dobroty.

Ďalšie francúzske zvyklosti približuje Zuzana Choroba:

„Spomínané dobroty sa ukrývajú v záhradách a deti ich na Veľkonočnú nedeľu po sviatočnej omši a obede hľadajú. Hoci sa 90 % Francúzov hlási ku katolíckej viere a mnoho ich do kostola cez rok nechodí, na veľkonočnú nedeľu sú kostoly preplnené...“ Aj vo Francúzsku však nadobúda tento sviatok čoraz viac komerčný význam. Čo sa týka menu, Francúzi si pochutia na grilovanom jahniatku, nechýba šunka, vajíčka a veľa, veľa čokoládových sladkostí...

veľká noc v zahraničí

Zuzana s manželom Petrom a dcérkou Lindou však aj ďaleko od domova oslavujú po slovensky... „Manžel si neodpustí oblievačku a šibačku, aby som vraj bola krásna aj ďalší rok. Chodievame na slovenskú omšu, po ktorej máme posedenie s krajanmi pri tradičných slovenských veľkonočných dobrotách z rôznych kútov Slovenska.“

Krajina v Holandsku rozkvitne

Predzvesťou pôstu a Veľkej noci v Holandsku je fašiangový karneval.

Margaréta Hallonová ho zažíva na vlastnej koži... „Obyvatelia miest a dedín sa prezliekajú do masiek a vychádzajú do ulíc oslavovať. Aj v poslednú pôstnu nedeľu vyjdú deti z kostolov na sprievod ulicami a navštevujú najmä domovy dôchodcov. V rukách nosia ‘palmstok’ – kríž vyzdobený stužkami, ovocím a chlebom v tvare kohúta.“

Domovy sú vyzdobené kvetmi. Tulipány, hyacinty, narcisy, rozkvitnuté vetvičky čerešne, jablone, zdobené vajíčkami a inými ozdobami krášlia každú domácnosť. U Margaréty však nechýbajú ručne maľované kraslice zo Slovenska...

„Deti sa veľmi zapájajú do maľovania vajíčok, či už v škôlke, škole, ale i doma. Rodičia ich potom schovávajú v záhrade a na veľkonočnú nedeľu je zábava. Keďže náš synček je ešte malý na hľadanie vajíčok, sviatky budeme sláviť viac po slovensky. Po svätej omši si pochutíme na slovenských dobrotách a čokovajíčkach.“

Holanďania nemajú veľmi tradičné veľkonočné jedlá, ale supermarkety sú preplnené luxusnými špecialitami, ktoré gazdinkám uľahčia prípravu sviatkov.

veľká noc v zahraničí

Najprv Palacinkový deň, potom pôst

Na Veľkú noc si okrem kresťanských tradícií pripomínajú Íri aj Veľkonočné povstanie z r. 1916, ktoré bolo medzníkom v boji za nezávislosť krajiny.

Nadežda Vavrová
nám však opisuje iný deň – tzv. Palacinkový, ktorý Íri oslavujú pred Popolcovou stredou.

„Vtedy je zvykom jesť palacinky pripravené prevažne z vajíčok, cukru, masla, teda potravín, ktoré si ľudia neskôr počas pôstu nedopriali. Palacinkový deň si v Írsku zachoval dodnes veľkú tradíciu.“

veľká noc v zahraničí

Podobne ako na Slovensku, aj v Írsku je symbolom Veľkej noci vajíčko, ale aj jahniatka a jarné kvety. Aj v tejto krajine podľa tradície čokoládové vajíčka prináša veľkonočný zajac a ukrýva ich pre deti v záhrade.

„Naša rodina si zachovala oslavu Veľkej noci a aj prípravu jedál zo Slovenska, avšak upustili sme od oblievačky a pridali sme hľadanie vajíčok. Keďže väčšina škôl má od konca marca až do polovice apríla prázdniny, je toto obdobie pre nás aj časom výletov. Na hradoch a farmách sa organizuje hľadanie vajíčok, súťaže a zábava pre deti.“

Festival bubeníkov i prepustenia väzňa

Po Semana Santa („Svätý týždeň“) slávia aj Španieli Pascua (Veľká noc).

Ako hovorí Monika Kapráliková, ide o sviatok s najväčšou tradíciou v Španielsku.

„Základom sú náboženské oslavy, ktorých najtypickejším prejavom sú procesie. Počas nich sa vo dne i v noci v uliciach miest i dedín mieša spev alebo zvuk bubnov, bohato zdobené náboženské sochy sú nesené za pochodu obyvateľov aj návštevníkov.

V meste Hellín sa koná tzv. Tamborada, kde sa stretne  až  20 000 bubeníkov, ktorí hraním na bubny oslavujú sviatky. Ďalšou zaujímavosťou sú veľkonočné oslavy v Málage, ktorá disponuje privilégiom oslobodiť jedného väzňa, ktorému dáva na záver požehnanie postava Ježiša Krista.

Zvykom bývajú aj koncerty náboženskej hudby alebo náboženské hry predstavujúce umučenie Krista.“ Tieto oslavy každoročne lákajú do Španielska tisíce turistov.  Deti Veľkú noc vnímajú najmä prostredníctvom prázdnin, ktoré majú a množstva sladkostí.

Po 40-dňovom pôste sa španielsky tradičný stôl prehýba pod dobrotami. „Asi najznámejšími sú cukrovinky tzv. torrijas (zvyšky chleba namočené v mlieku a vypražené), guirlache (opražené mandle zaliate karamelom), Mona de Pascua (veľkonočný okrúhly koláč s natvrdo uvarenými a maľovanými vajíčkami).

Krstní rodičia zvyknú darovať tento koláč na Veľkonočnú nedeľu svojim krstňatám. Zo slaných pochúťok nechýbajú veľkonočné klobásky alebo mallorské slané koláče. Na veľkonočnom stole sú tiež strukoviny, zelenina, veľkonočná polievka s treskou. Rodiny sa stretávajú pri obede, pri ktorom nesmie chýbať víno.

Veríme, že sme vás pohľadom na slávenie veľkonočných sviatkov v zahraničí inšpirovali a vy si možno skúsite pripraviť niektoré spomínané tradičné jedlo, alebo si osvojíte zaujímavý zvyk, ktorý sa ujal v niektorej z týchto krajín. Či už budete sláviť sviatky doma, alebo sa vyberiete na návštevu či na výlet, prajeme vám, nech vás počas sviatočných dní neopúšťa radosť, pohoda a úsmev na tvári!

Fotogaléria