Veľkonočné čriepky
Obdobie veľkonočných sviatkov je pre mnohých z nás predovšetkým oslavou jari, návratu slnka a tepla, či prebúdzajúcej sa prírody. Ako pohanské sviatky jari a plodnosti Veľkú noc oslavovali už starí Slovania a Germáni, zvláštnu dôležitosť však majú v kresťanskom kalendári.
Tradícia veľkonočných sviatkov
Etymologický význam veľkonočných sviatkov nachádzame v slovách „Veľká noc“, teda nočná slávnosť, ktorá sa do dnešných dní dochovala u východných cirkví.
Nemecké a anglické pomenovanie veľkonočných sviatkov (Ostern a Easter) odkazuje ku starogermánskej bohyni jari a plodnosti, ktorou je Ostara. Jej náprotivkom bola slovanská Vesna.
Hoci sú veľkonočné sviatky najvýznamnejším sviatkom kresťanskej cirkvi, ktorý je spojený s pamiatkou umučenia a vzkriesenia Krista, oslavovali sa už v dobe predkresťanskej.
Vychádzajú zo židovskej slávnosti nazvanej pesach (čo znamená uchránenie či prijatie) na pamiatku vyslobodenia Izraelitov z egyptského zajatia. Príchod jari slávili v tej dobe už i pohania.
Veľká noc v súčasnosti
Veľkonočná nedeľa teda môže byť kedykoľvek v období medzi 22. marcom až 25. aprílom, tohto roku pripadá na 16. apríl.
Dnes sa ako veľkonočné pečivo pripravujú baránky, mazance, pôstne judáše, rôzne praclíky či figúrky.
Týždeň pred Veľkonočným pondelkom sa nazýva aj veľký či pašijový (pašije = utrpenie) alebo tiež svätý.
Začína na Kvetnú nedeľu, nasleduje Modrý pondelok, Šedivý utorok, Škaredá streda (nazývaná tiež Sadzová či Čierna, v minulosti v tento deň sa totiž z komínov vymetali sadze), Zelený štvrtok (jedli sa len zelené jedlá – špenát, kyslá kapusta, aby bol človek po celý rok zdravý), Veľký piatok (držal sa prísny pôst v znamení ticha, smútku a rozjímania), Biela sobota (upratovalo sa, bielilo a všetko sa pripravovalo na Veľkonočnú nedeľu – sviatočné pokrmy, mazance, veľkonočné baránky, plietli sa korbáče a zdobili sa vajíčka) a Veľkonočná nedeľa (svätili sa veľkonočné pokrmy, chlieb a víno, každá návšteva z nich potom kúsok dostala).
Prečítajte si: Čo sa traduje v týždni pred Veľkonočným pondelkom
Od Zeleného štvrtka po Bielu sobotu „odlietali zvony do Ríma“, t. j. nezvonili. K bohoslužbám sa teda ľudia zvolávali inými nástrojmi: rôznymi rapkáčmi, mlynčekmi, drevenými paličkami a čímkoľvek ďalším, čo vydávalo rámus.
Prečítajte si: Konečne je tu jar! Ponúkame vám skvelé tipy na hry s deťmi.