Vďaka za existenciu jednorazových plienok!

Vďaka za existenciu jednorazových plienok!
25.5.2016 v kategórii Mama, autor Martina Balážová, foto: istockphoto.com

Dnešnú dobu by som označila ako rýchlu, ale zároveň aj dobu ochkania. Koľko sa posťažujeme, ako sa ťažko žije. Určite niečo na tom je, ale poviem vám pravdu, nechcela by som žiť v minulosti. Jedine, ak by som bola bohatou kňažnou...

Keď počúvam rozprávanie starých mám, nechce sa mi veriť, že niečo také sa dá prežiť. Keď si len predstavím, aký stres vo mne vyvolal taký ,,obyčajný“ pôrod. Napriek šťastiu, že dieťatko je zdravé, a hlavne živé, bol sprevádzaný nielen bolesťami, ale aj chladným prístupom lekárov a personálu. Týždne hojenia, bolestí. A to nám naši manželia pomáhajú. Prežili sme, zabudli. Zostala len radosť. Mesiace šetrenia, správna životospráva a manželia na pofukovanie.

Keď si predstavím tie naše staré matere, čo dreli od rána do večera, je mi ťažko. Tehotenstvo nebola výnimka. Porodili na poli a na druhý deň - poď ho do roboty. Ráno vstávali o štvrtej, aby bolo navarené, kým sa pôjde na roľu. Celý deň sa pražiť na slnku a večer sa postarať o dobytok a ďalších osem-deväť detí... Cukor na prídel, na rodinu 1 kg na 3 mesiace. Veru, nemenila by som.  Bez každodennej teplej sprchy si už neviem predstaviť svoj deň. 

Šaty sa prali v ľadovom potoku. Nedajbože ste sa oneskorili a vyvesili prádlo až o desiatej doobeda, už o vás rozprávala celá dedina, aká ste lenivá. Chvalabohu, že dnes to tak nie je. Neviem, čo by povedali o mne, keď niekedy vešiam aj o druhej...

Vlasy sa zmývali raz za mesiac, a to popolom. Raz za týždeň si dopriali kúpeľ. Netešte sa – najskôr sa poumývali deti (tých bolo minimálne 5), od najmenšieho po najstaršie, potom žena a nakoniec chlap. Keď sa voda vylievala, bola teda poriadne hustá... Varilo sa podľa sezóny. Keď bola kapusta v záhrade, tak sa mesiac varila kapustová polievka s kapustovými fliačkami, keď šalát, tak šalátová. My máme problém zjesť rovnaké jedlo na druhý deň. Na Vianoce deti dostali medovník a jablko, tí lepšie situovaní dreveného koníka či handrovú bábiku. Občas by sa to zišlo pripomenúť našim špuntom, keď nás presviedčajú, že bez mobilu nepôjdu ani do školy a ak nedostanú najnovší model barbie, nebudú sa s nami baviť. V šatách po bratovi by sa prepadli od hanby.

Napriek tak ospevovanej súdržnosti, nevrátila by som sa do drevenej chalupy bez elektriny a toalety.  A v žiadnom prípade by som nemenila plienky. Nech si vraví kto čo chce, je to veľká pomoc pre mamičky. Máme viac síl na naše ratolesti a občas si ukradneme čosi aj pre seba.

Môže vás zaujímať:

Očami mamy - Zanášač domáci
Očami mamy – Kedy bude druhé?