Očami mamy – Kedy bude druhé?

Očami mamy – Kedy bude druhé?
22.1.2014 v kategórii Mama, autor Mgr. Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Pred pár rokmi bolo bežnou vecou, že mama po tridsiatke mala už „odrodené“. Dnes je bežnou vecou, že žena po tridsiatke rodinu ešte len chystá. Prvý potomok býva v mladej rodine pečený – varený. Rozmaznávaný starými rodičmi, obletovaný mamou, otcom a celou rodinou. Veď konečne je na svete! To malé stvorenie ešte len začína chodiť a rodičia, ktorí sa konečne naučili fungovať s malým dieťaťom, sú vystavení šteklivej otázke – kedy bude druhé? Mamičky, s ktorými ste ležali v nemocnici a kočíkovali prvorodené ratolesti už kočíkujú druhé a vy stále nič.

Pred pár rokmi bolo bežnou vecou, že mama po tridsiatke mala už „odrodené“. Dnes je bežnou vecou, že žena po tridsiatke rodinu ešte len chystá. Prvý potomok býva v mladej rodine pečený – varený. Rozmaznávaný starými rodičmi, obletovaný mamou, otcom a celou rodinou. Veď konečne je na svete! To malé stvorenie ešte len začína chodiť a rodičia, ktorí sa konečne naučili fungovať s malým dieťaťom, sú vystavení šteklivej otázke – kedy bude druhé? Mamičky, s ktorými ste ležali v nemocnici a kočíkovali prvorodené ratolesti už kočíkujú druhé a vy stále nič.

Nemáte žiadne dieťa? Okolie čaká, vyzvedá, ľutuje, či posudzuje. Máte jedno dieťa? Okolie sa teší s vami, radí ako ho zvládnuť a opäť čaká. Lebo po jednom má prísť druhé. Tak je to zaužívané. Počúvate o tom, ako sa deti budú spolu hrať, ako využijete materskú a nestrávite zbytočne veľa času doma, keď bude medzi potomkami menší vekový rozdiel. Tak rozmýšľate. Sme pripravení zvládnuť ďalšieho malého človeka v domácnosti? Finančne, organizačne, psychicky, zdravotne? Naozaj je tomu nášmu malému jedináčikovi smutno a potešil by sa súrodencovi? Je od nás sebecké, ak si ho ešte chceme vychutnať a venovať sa len jemu? Nájsť v sebe odvahu a na otázku „kedy bude druhé“ odpovedať - zatiaľ stačí jedno?

Nedávno som sa na túto tému rozprávala s kamarátkou, štvornásobnou maminou. Na prvé dieťa čakali šesť rokov. Potom sa vytešovali zo zdravého synčeka. Zvedavé otázky okolia utíchli a dokonca si nikto nedovolil opýtať sa ich, kedy plánujú ďalšie dieťa. Po roku ich ďalšie tehotenstvo prekvapilo a radosť z neho bola veľká. Opäť syn. Po dvoch rokoch dcéra a nedávno syn. Doma majú veselo. Občas ťažko, ale starké sú k dispozícii, tak to zvládajú pri plnom zdraví. A okolie? Nastoľuje ďalšie otázky – opäť dieťa? Ako to zvládnete, v dnešnej dobe štyri deti? Koľko detí je teda tak akurát? Máte jedno, nestačí. Máte dve, to je ideálne. Viac ako dve či tri, to už je priveľa? Poznala som rodinu, ktorá mala osem detí. Keď sme sa rozprávali o tom, ako to zvládajú, slzy do očí ich mamke nevohnalo zúfalstvo z finančnej situácie, ale posudzovanie okolia – načo mala toľko detí? Sú veriacou rodinou, prijali každé, ktoré sa k nim pýtalo. Ľuďom zvonku to príde nezodpovedné. 

Deti sú požehnaním. Jedno, dve, tri, alebo viac. Koľko žien po nich túži a roky čaká, niekedy doslova len na zázrak. Zdravá žena si môže dovoliť plánovať rodinu. Ak sa rozhodne, že zostane pri jednom dieťati, je to jej právo. Pokiaľ je ochotná prijať aj viac detí, je to tiež jej právo. Pri uplatňovaní vlastných práv, nezabúdajme rešpektovať rozhodnutie iných matiek o tom, či a koľko detí chcú priviesť na svet a vychovávať ich.