ČO tie naše deti narozprávali...

Lenka Debnárová | 10. jún 2018

Keď sa deti učia rozprávať a neskôr aj odkomunikovať to, čo vidia a cítia s ich slovnou zásobou, bývajú to poriadne vtipné, ale i horúce momenty pre rodiča.

Tie naše deti! Ich neskutočné brebty, preklepy, skomoleninky. Vždy nám vyvolajú úsmev na tvári. Hlavne tá dôležitosť s akou to hovoria. Keďže sa medzi vami nájdu také maminy, ktoré si slovné skvosty zapisujú, ponúkame pár vtipných poznámok :)

Prečítajte si tiež:

Žena doma: Čo mi z vás, deti, vyrastie?

Deti hovoria veselým jazykom

Eminka, 3 roky:

Keď chce pustiť rozprávku, alebo CD od začiatku, povie: „Posim od zadku.“
Ak chce niekomu zalichotiť, povie: „Akú máš pefeknú ofinu“ prípadne „maš supel fizulu“ (frizúru) to však neznamená, ze to je naozaj :o)

Emuška, 2,5 roka:

„Aha, šelenie!“ (lešenie)
„Maminka, pozelaj, uvidime šunky.“ (srnky)
„Musím si natiahnuť nohy, aby som videla.“

Filipko 4,5 roka:

„Mamina, a čo ju lejene?“ (čo jedia jelene)
„Nie mamina, to neju“ (to nejedia)
„Tam bývajú ľuďovia?“ (tam bývajú ľudia?)
„Aha, lietadlo, aké mladé" (aké malé)
„Mamina, kedy si vymeníš didyky?“ (iste chápete, čo si mám vymeniť...)
„Mamina, vykakal som tri bobeky“
„Ja už spam“ (spím)

Lauruška 3,5 roka:

Cikala s kamarátom, ktorý sa pýta svojej mamky: “Mami, a kto jej zlomil pipíka (zrejeme videl holé dievčatko prvý krát)?"

Kristínka, 5 rokov:

Hudica ja udica.
Čapopis je časopis.
Keď dlhšie sedí v autosedačke, hovorí: „Bolí ma chrbát, asi ma seklo“ (seklo jej tatinka).

Miško, 5 rokov:

„Neleť s tým autom, lebo ma vysypeš a nechytia ma dvere.“

Erik 3 roky:

„Búchajú oblaky“ (hrmí)
Odpoveď na otázku: prečo hrmí? „Je tam plus a mínus“.
„Mamina, daj mi liečiky lebo nedýcham“.