Tá najkrajšia OBETA: Ako som sa zamilovala do svojho syna

Tá najkrajšia OBETA: Ako som sa zamilovala do svojho syna
8.10.2019 v kategórii Mama, autor Alexandra Okálová, foto: istockphoto.com

Bývali časy, a to celkom nedávno, kedy som si sama seba nedokázala predstaviť ako matku. Vždy som si vravela, že skončím v starom vidieckom dome sama so štyridsiatimi mačkami a desiatimi psami. No, to sa s mojou momentálnou situáciou síce vzájomne nevylučuje, ale čuduj sa svete, už som matka.

Ja, ktorá som vždy nenávidela, keď kolegyne dovliekli do práce tie otravné hučiace bytosti, presne vtedy, keď som potrebovala zamakať na nesmierne prínosnom článku pre ľudstvo. A keď som stretla susedu pred domom, po celý čas som sa muckala výlučne s jej smradľavým jazvečíkom, o jej chutné batoľa ani očkom nezavadiac. 

Som mama

Nuž, karta sa obrátila. Je zo mňa mama. Síce po IVF-ku na tretí pokus, občas nemotorná (v pôrodnici, na perinatologickom oddelení, si ma budú asi dlho pamätať, pretože rodičku, ktorá by nevedela prebaliť ani po týždni svoje dieťa, tam asi ešte nemali.

Prisahám, trikrát denne bolo môj syn precikaný až na matrac...), občas kapánek hysterická a prudko nepraktická, pokiaľ ide o nákupy pre dieťa. Vysvetlím neskôr... Ale na druhej strane sa musím aj troška obhájiť. Som neskutočne obetavá. Pretože som svoj bohémsky život „umelkyne“, ktorá chodí spávať so slnečným svitom a budí sa na obed, vymenila za tvrdý režim. Tých osem hodín spánku mi chýba ako soľ a Boh mi je svedkom, že to už nikdy nedospím.

Viem, viem, máte to podobne. Ale pozor, kto ma pozná, vie, že toto je naozaj OBETA! Ale viete čo, príde mi to dnes také prirodzené, že si už vlastne ani neviem poriadne spomenúť na to, aké to bolo, keď som bola bezdetná. 

Strašne som sa doňho zamilovala. Do môjho syna

A tá láska rastie každým dňom, to nie je žiadne klišé, my, matky, vieme. Materstvo je nádherné nielen tými krásnymi chvíľami, ale aj v momentoch, kedy by sa v nás krvi nedorezal, napríklad, keď sa na chvíľu zamyslíme a po precitnutí sa nám naskytne pohľad, ako naše dieťa práve prežúva sklo, ktoré našlo pri pieskovisku alebo ho v poslednej chvíli „bejzbolistickým hmatom“ zachránime pred bezhlavým a o to radostnejším vrhnutím sa pod autobus. Proste, parádička!

zamilovala do syna

Ale verím, že po rokoch sa na tom všetky zasmejeme. Tak, ako by som si priala, aby ste sa smiali, keď budete čítať moje blogy. Akože, nemusíte sa rehotať ako pri Gorduličovi a jeho standupoch, ale ak sa aspoň trocha usmejete a nájdete sa v mojich riadkoch, budem spokojná.

Lebo my, matky, spolu súcitíme, my vieme, o čom hovoríme a musíme sa vzájomne podržať. Pretože, ruku na srdce, či máme jedno, dve, či osem detí, je to drina.

Superženy-supermatky

Pretože byť matkou je tá najzodpovednejšia funkcia! Multifunkcia! Sme manažérky, kuchárky, upratovačky, kultúrne referentky, psychologičky, motivátorky a herečky v jednom. To kto už zvládne? A bez výplaty! A nikto na svete nedokáže pofúkať bobo tak ako maminky. Sme, skrátka, úžasné, dokonca vraj aj ja. Aspoň druhí vravia...