Ste bez energie? Hľadajte problém so štítnou žľazou!

Ste bez energie? Hľadajte problém so štítnou žľazou!
7.3.2017 v kategórii Mama, autor MUDr. Dagmar Prokešová, Endokrinologická ambulancia, Poliklinika Atrium v Bratislave, foto: istockphoto.com

Ste neustále podráždená a všetko vás rozčuľuje? Hneváte sa sama na seba, že ste pomalá, nepozorná, večne unavená, jednoducho bez šťavy? Máte pocit, že vám niekto kradne energiu? Neodôvodnene priberáte alebo chudnete? Posvieťte si na štítnu žľazu! Práve ona môže byť príčinou vašej nepohody. Ochorenia štítnej žľazy postihujú najmä ženy a vyvíjajú sa nepozorovane. Ako ich včas odhalíte?

Štítna žľaza je pre organizmus nesmierne dôležitým orgánom

Štítna žľaza je orgán síce malý rozmermi (váži len 20 – 30 g), ale pre správne fungovanie organizmu veľmi dôležitý. Nie nadarmo sa o nej hovorí, že je továrňou na zdravie. Jej hormóny zasahujú do všetkých procesov v tele a ovplyvňujú chod celého organizmu. 

Vplývajú napr. na látkovú premenu základných živín – bielkovín, tukov a cukrov, na tvorbu tepla a spotrebu kyslíka, ovplyvňujú správnu činnosť zažívacieho aj srdcovo-cievneho a dýchacieho systému, vplývajú na vývin a stav mozgu ako aj psychických funkcií, ale i na stav a fungovanie svalstva, kože, kostí, imunitného systému a tvorbu krvi alebo aj sexuálnych funkcií.

Štítna žľaza je dôležitá i pre vývoj plodu počas tehotenstva

Hormóny štítnej žľazy významne ovplyvňujú vnútromaternicový vývoj plodu aj ďalší vývin organizmu dieťaťa. Ovplyvňujú nielen jeho rast do výšky, ale predovšetkým kvalitatívny rast, keďže pôsobia na diferenciáciu buniek.

Do konca tretieho mesiaca gravidity nemá plod ešte vytvorenú vlastnú štítnu žľazu a je úplne závislý na dodávke jej hormónov od matky. Ak je hormónov nedostatok, ohrozuje to celkový vývoj plodu a bráni najmä maximálnemu rozvoju mozgu, ktorý je na ich nedostatok najcitlivejší, čo má vplyv na zníženie IQ dieťaťa. 

O význame správneho fungovania štítnej žľazy pre zdravie človeka svedčí aj to, že každé narodené dieťa a každá gravidná žena sú skríningovo vyšetrení, či netrpia poruchou štítnej žľazy.

Ako sa prejavujú poruchy štítnej žľazy?

Ľudia s porušenou funkciou štítnej žľazy sú stále unavení, majú zníženú psychickú aj fyzickú výkonnosť, priberajú alebo naopak chudnú bez zmeny v životospráve, mávajú búšenie srdca, tras, zvýšené vypadávanie vlasov a potivosť, alebo je naopak koža veľmi suchá, trpia zápchou či, naopak, hnačkovitými stolicami, sú psychicky labilnejší, nervózni až konfliktní, nesústredení, spánok býva narušený, pri zníženej funkcii sú psychicky spomalení, ospalí.

Ženy môžu mať problémy s menštruačným cyklom, otehotnením, libidom, muži s potenciou. Porucha funkcie štítnej žľazy sa môže prejaviť jej zvýšenou činnosťou – hypertyreózou alebo zníženou činnosťou, teda hypotyreózou. 

Pri zväčšovaní objemu žľazy sa pacienti sťažujú na tlaky a pocit zavadzania a cudzieho telesa v krku, sťažené prehĺtanie a niekedy aj dýchanie.
Prečítajte si: Štítna žľaza - šedá eminencia nášho zdravia

Prečo štítna žľaza štrajkuje častejšie ženám než mužom?

Poruchami štítnej žľazy trpia viac ženy ako muži najmä v strednom a staršom veku. Podstatný je fakt,  že na aktivácii autoimunitných ochorení štítnej žľazy, ktoré tvoria značnú časť jej porúch, sa podieľajú aj pohlavné hormóny estrogény. Napr. samotné tehotenstvo, či už dokončené alebo prerušené, môže u predispononovanej ženy iniciovať poruchu štítnej žľazy. 

Obdobia v živote ženy, kedy sú náchylnejšie na vznik poruchy štítnej žľazy

  • počas tehotenstva
  • v priebehu šestonedelia
  • pri dospievaní (počas puberty a prvej menštruácie)
  • v priebehu menopauzy

Rozpoznať, že so štítnou žľazou nie je niečo v poriadku, nebýva jednoduché. Aké sú prvé príznaky?

Hormóny štítnej žľazy pôsobia na mnohé biologické procesy v tele, z čoho logicky vyplýva, že aj prejavy jej porúch sa budú prejavovať vo všetkých systémoch, u každého človeka však môžu mať špecifický priebeh a intenzitu, niekedy pacient príde s izolovaným jedným problémom, u niektorých sú prejavy početné a pestré.

Najčastejšie sa porucha začne prejavovať nadmernou únavou, zníženou výkonnosťou, zadýchavaním sa, neznášanlivosťou tepla alebo naopak chladu, zmenami hmotnosti – priberaním alebo nápadným chudnutím, búšením srdca, dermatologickými problémami – zvýšenou potivosťou alebo suchosťou až šupinatením kože,  zvýšeným vypadávaním alebo zmenou kvality vlasov, opuchmi, hlavne viečok, tváre a predkolení, psychickou labilitou, podráždenosťou alebo depresívnym ladením, nesústredenosťou, zabúdaním a zdĺhavým myslením, malátnosťou, stálym zachrípnutím a zhrubnutím hlasu.


Zhorší sa kvalita spánku, jedným z prejavov porušenej činnosti štítnej žľazy môže byť zápcha alebo frekventovanejšia redšia stolica. Taktiež sa znižuje celková odolnosť organizmu a častejšie sa dostavujú najmä infekty horných dýchacích ciest, u žien bývajú často poruchy menštruačného cyklu alebo neschopnosť otehotnieť.

Na ochorenie štítnej žľazy je potrebné myslieť aj pri opakovaných spontánnych potratoch. Pacienti môžu sami zbadať zväčšovanie objemu krku alebo hrčku na ňom, vystúpenie očí, neznášajú tlak odevu, napr. roláku alebo šatky na krku.

Pri preventívnych prehliadkach sa može zistiť zvýšená alebo naopak znížená hladina cholesterolu, zvýšený alebo veľmi nízky tlak krvi, srdcové arytmie. Najmä v začiatkoch ochorenia štítnej žľazy pri nešpecifických príznakoch sa na jej postihnutie nemusí myslieť a po príčinách ťažkostí sa pátra najprv v ORL, kardiologických, kožných, gastroenterologických, imunologických alebo aj psychiatrických ambulanciách.

Ako prinútiť štítnu žľazu, aby pracovala tak ako má?  

Liečba porúch štítnej žľazy je prísne individuálna, čo sa týka výberu metódy liečby aj dávkovania liekov. Vo väčšine prípadov je potrebné podávanie medikamentov vo forme tabliet, niekedy sa musí pristúpiť k podávaniu rádiojódu alebo aj operačnému riešeniu.

Pri poruchách funkcie štítnej žľazy buď liekmi nahrádzame chýbajúce hormóny štítnej žľazy,  alebo naopak, pri zvýšenej funkcii štítnu žľazu „pritlmujeme“, takže napokon navodíme v organizme situáciu, akoby mal človek zdravú, normálne fungujúcu štítnu žľazu.

Liečba býva dlhodobá, niekedy aj celoživotná – napr. pri vrodenej zníženej alebo úplne chýbajúcej funkcii štítnej žľazy. Rovnako je to i v prípade, že sa jej funkcia naruší v priebehu života a už sa neobnoví.  To, či je podávanie medikamentov potrebné prechodne alebo natrvalo, určí lekár u každého pacienta individuálne.

Kedy je operácia nevyhnutná?

Operačný zákrok býva potrebný  najčastejšie pri zväčšovaní štítnej žľazy spôsobujúcom sťažené prehĺtanie a dýchanie, pri podozrení na zhubné ochorenie alebo pri zvýšenej činnosti,  ktorá sa nedá liečiť liekmi.

Nie vždy sa vyoperuje celá štítna žľaza, avšak aj v tomto prípade sa následným doplnením jej hormónov vo forme tabletiek zabezpečí normálne fungovanie pochodov v organizme, ktoré štítna žľaza riadi a reguluje.

Dá sa poruchám štítnej žľazy predísť? 

Znížiť riziko ochorenia štítnej žľazy môžeme celkovou správnou životosprávou, kedy zvýšime odolnosť organizmu voči nepriaznivým činiteľom, ktoré by sa pri oslabení mohli prejaviť.

Pri sklone k zníženej funkcii alebo zväčšovaniu štítnej žľazy sa dá pomôcť zvýšeným príjmom jódu (napr. morskými rybami a morskými „príšerami“, minerálnych vôd s obsahom jódu), avšak v opačnom prípade, t. j. pri zvýšenej funkcii, treba príjem jódu výrazne obmedziť a niekedy sa zvažuje aj odloženie pobytu pri mori.

Pri akomkoľvek, aj malom podozrení na postihnutie štítnej žľazy je najlepším riešením vyhľadať odbornú pomoc. Za daných okolností by bola škoda a vyslovene nerozumné zbytočne sa vystavovať riziku vývoja ochorenia do ťažších štádií s rozvojom ďalších komplikácií, keď sa pri dnešných možnostiach vyšetrení a liečby dá podstatná väčšina porúch výborne liečiť až vyliečiť.  

Ochorenia štítnej žľazy a tehotenstvo

Problémy so štítnou žľazou počas tehotenstva môžu byť veľmi vážne a je veľmi dôležité, aby boli včas podchytené. Ženy s vrodenou predispozíciou, anamnézou ochorenia štítnej žľazy v rodine alebo inými autoimúnnymi ochoreniami ako diabetes 1. typu, by mali požiadať lekára o skríningové vyšetrenie ešte predtým ako otehotnejú. 
Správna funkcia a činnosť štítnej žľazy je totiž počas gravidity veľmi dôležitá, nakoľko ovplyvňuje správny vývin plodu. Neliečené problémy so štítnou žľazou môžu dokonca ohroziť život matky, ale tiež majú negatívny vplyv na zdravý mentálny i fyzický vývoj dieťatka.

Na Slovensku sa na základe Odborného usmernenia ministerstva zdravotníctva musí robiť u novozistených gravidít skríning. Gynekológovia sú povinní „novopečenej“ tehuľke vyšetriť krv aj na hormóny štítnej žľazy. Ak sa príde na problém je budúca mamička okamžite odosielaná k endokrinológovi, ktorí jej nasadí správnu liečbu. 

Prečítajte si: 

Lekár radí: Tehuľka pod drobnohľadom alebo Aké vyšetrenia vás čakajú v tehotenstve?

Hypotyreóza = znížená činnosť štítnej žľazy

U asi 5 % tehotných žien sa rozvinie hypotyreóza (znížená činnosť štítnej žľazy). Jej príznaky však môžu byť ľahko prehliadané, práve preto že sú podobné iným fyzickým i emočným zmenám prebiehajúcim v tehotenstve, ako je priberanie na váhe, pocit únavy, opuchy, náladovosť, podráždenosť.

Neliečenie hypotyreózy v tehotenstve je však veľmi nebezpečné – zvyšuje riziko predčasného pôrodu a vystavuje dieťatko riziku vývojových problémov a neskôr i problémov s učením. Hypotyreóza môže tiež zapríčiniť odlúčenie placenty od vnútornej steny maternice pred narodením dieťaťa (pretrhnutie placenty) a tiež ohrozuje zdravie matky i dieťaťa.

Prečítajte si: Predčasný pôrod: prečo príde dieťa na svet skôr?

Liečba hypotyreózy v tehotenstve

Cieľom liečby je nahradiť chýbajúci hormón v tele tehotnej. Budúcej mamičke sa podávajú lieky s účinnou látkou levotyroxín, čo je synteticky vyrobený hormón štítnej žľazy. Liečba môže byť podávaná nielen v tehotenstve, ale i počas dojčenia.

Je mimoriadne dôležitá, pretože oboch, matku i dieťa, chráni pred ďalšími komplikáciami. Tehotná žena s hypotyreózou musí byť sledovaná a monitorovaná častejšie, aby sa zabezpečila správna hladina levotyroxínu. Počas tehotenstva musí byť dávka levotyroxínu zvýšená zvyčajne o 25 – 50 %.  

Hypertyreóza

Hypertyreóza je počas tehotenstva zriedkavým ochorením, ale neliečená môže spôsobiť vážne problémy matke aj dieťaťu. Môže spôsobiť potrat, neprospievanie dieťaťa v maternici, predčasný pôrod, vysoký krvný tlak, fyzické poruchy u dieťaťa.

Tzv. Graves-Basedova choroba je autoimunitné ochorenie, kedy telo produkuje protilátky proti tkanivu štítnej žľazy. Tieto protilátky podnecujú štítnu žľazu ku zvýšenej činnosti. Graves-Basedova choroba je príčinou väčšiny (85 %) prípadov hypertyreózy počas tehotenstva.

Paradoxne sa tehotné ženy s týmto ochorením cítia počas tehotenstva lepšie, pretože imunitný systém je potlačený, aby chránil dieťatko, ale ochorenie sa zvyčajne prvých pár mesiacov po pôrode opäť zhorší.

Hypetyreóza v tehotenstve je tiež obtiažne diagnostikovateľná, pretože mnoho normálnych zmien počas tehotenstva je podobných symptómom jej dysfunkcie, napríklad – návaly tepla, búšenie srdca, zvýšené potenie, zvracanie.

Preto, ak ste tehotná a počet úderov srdca máte nad 100 za minútu, strácate váhu, mali by ste okamžite navštíviť doktora, aby vylúčil hypertyreózu. Nepodceňujte problém iba preto, že vám prvý krvný skríning na hormóny štítnej žľazy vyšiel v poriadku!

Liečba hypertyreózy v tehotenstve

Počas tehotenstva je medikamentózna liečba možná a mala by byť dávkovaná v čo najnižších množstvách. V niektorých prípadoch sa pristupuje k chirurgickému riešeniu problému, v prípade, že má nastávajúca mamička alergiu na liečbu alebo liečba z dôvodu možného poškodenia plodu nie je vhodná.

Operácia sa vykonáva v strede tehotenstva, kedy je riziko predčasného pôrodu najnižšie. Ďalšou bežnou liečbou hypertyreózy je podávanie rádioaktívneho jódu. Počas tehotenstva je však tento spôsob liečby nevhodný pre možné poškodenie nenarodeného dieťaťa!

Popôrodná tyreoititída

Keď sa dieťatko narodí, u žien, ktoré už mali v minulosti problémy so štítnou žľazou, môže dôjsť k recidíve ochorenia. U asi 7% žien sa rozvinie zápal štítnej žľazy, niekedy sa tak stáva až do roka od pôrodu.

U niektorých žien sa však problém so štítnou žľazou po prvýkrát objaví až po pôrode. Ide o tzv. popôrodnú tyreoititídu. Údajne postihuje asi 3,3 až 3,7 % európskych žien. Mnohé však o svojom ochorení nevedia, pretože zvýšenú únavu, podráždenosť, či nespavosť pripisujú novému spôsobu života s bábätkom.

Popôrodná tyreotitída býva obvykle prechodným stavom. Ženy, ktoré majú príznaky popôrodnej tyreotitídy, ale netrpia a neplánujú v krátkej dobe opätovne otehotnieť, nemusia podstupovať hormonálnu liečbu. Niekedy sa totiž organizmus „spamätá“ a vráti sa do normálu. Sledovanie pacientky je však nevyhnutné aspoň 4 – 8 týždňov po stanovení diagnózy.  

Prečítajte si: Ach, tie hormóny!