Šťastné deti a spokojná mama? Otcovia, je to na vás
V posledných rokoch sa stále viac hovorí o tom, že výchova detí nie je len “mamičkovská” záležitosť. Zatiaľ čo kedysi otec väčšinou len nosil domov výplatu, dnes výskumy ukazujú, že keď sa do starostlivosti o deti zapoja obaja rodičia naplno, má to obrovský význam
Jednu z najväčších štúdií ( ext. zdroj štúdia) na túto tému nedávno zverejnil japonský tím pod vedením Dr. Tsuguhiko Kato z National Center for Child Health and Development a Doshisha University. Štúdia skúmala, ako ovplyvňuje starostlivosť otcov v ranom detstve (okolo 6. mesiaca života) vývoj dieťaťa do jeho troch rokov. Do štúdie sa zapojilo viac ako 28-tisíc rodín.
Aký otec, taká dcéra: Strava otcov môže zanechať stopy na zdraví ich detí
Tradičné roly sa menia, otcovia sú viac zapojení a prospieva to celej rodine
V Japonsku, podobne ako v mnohých iných krajinách vrátane Slovenska, panovalo dlhé roky presvedčenie, že otec má v prvom rade pracovať na plný výkon, zatiaľ čo matka sa stará o deti a domácnosť. V posledných rokoch však Japonsko zápasí s nízkou pôrodnosťou a starnutím obyvateľstva, a tak sa štát aj odborná verejnosť začali intenzívnejšie zaoberať tým, ako podporiť rodiny. Jednou z ciest je vyššie zapojenie otcov do každodenných úloh spojených s dieťaťom.
Výskumníci sledovali konkrétne činnosti, do ktorých sa otec mohol zapojiť: od kŕmenia a prebaľovania, cez kúpanie a obliekanie, až po uspávanie či hru s dieťaťom. Každá z týchto položiek bola vyhodnotená, či ju otec robí „nikdy“, „zriedkavo“, „príležitostne“, „často“ alebo „vždy“. Vedecký tím zároveň bral do úvahy aj to, či a ako sa mení miera stresu mamy, keď je otec nápomocný a plnohodnotne zastúpi starostlivosť o dieťa. Deti hodnotili v troch rokoch pomocou štandardizovaného dotazníka – tzv. Ages and Stages Questionnaire. Ten sa využíva na rozpoznanie prípadných vývinových oneskorení vo viacerých oblastiach:
- Hrubá motorika (napríklad beh, skákanie či pohybová koordinácia)
- Jemná motorika (úchopy, kreslenie, manipulácia s predmetmi)
- Kognitívne a problémové riešenie
- Sociálne a osobnostné zručnosti
Výsledky boli jasné: deti, ktorých otcovia sa pravidelne zapájali do starostlivosti od prvých mesiacov, mali v troch rokoch lepšie skóre v uvedených oblastiach, resp. menšiu pravdepodobnosť, že budú mať vývinové oneskorenia. Vedci tiež zaznamenali výrazný sekundárny efekt: ak otec pomáhal s dieťaťom častejšie, matka bola menej vystresovaná, cítila väčšiu podporu a tento celkovo pokojnejší rodinný kontext pozitívne vplýval na dieťa.
Muži by mali zdieľať domáce práce, nie nám s nimi pomáhať
Prečo je účasť otca taká podstatná?
Z hľadiska psychológie sa zdôrazňuje, že dieťa dokáže už veľmi skoro rozlišovať rôzne vzorce správania či komunikácie – a to nielen od matky, ale aj od iných osôb v jeho najbližšom prostredí. Otcovia majú často iný štýl interakcie, neboja sa viac „fyzického hrania“, môžu byť inak emocionálne naladení a dieťa tak spoznáva väčšiu variabilitu prístupu. To môže stimulovať jeho zvedavosť a tvorivosť. Okrem toho sa často uvádza, že práve otec môže byť v rodine dôležitým „mostom“ pri postupnom začleňovaní dieťaťa do sveta mimo domácnosti. Táto „odvážnejšia“ rovina komunikácie prispieva k zdravšiemu sebavedomiu dieťaťa, motivuje ho skúšať nové veci a učiť sa ich prekonávať.
Ak ste rodič, zrejme dobre viete, že každá pomoc sa počíta – a to nielen v rovine praktickej, ale aj emočnej. Tím Dr. Kata v štúdii zdôrazňuje, že aj drobná, ale pravidelná účasť otca môže z dlhodobého hľadiska priniesť obrovské výsledky. Dieťa získa silné puto s oboma rodičmi, cíti sa istejšie, vníma dôslednejšiu starostlivosť a rôznorodé podnety. Matka zas môže aspoň časť povinností odovzdať otcovi, a tým sa zbaviť pretlaku, ktorý môže viesť k vyhoreniu.
OTEC vplýva na rozvoj dieťaťa v troch základných oblastiach
Ako sa môžu otcovia zapojiť:
- Každodenná rutina: pomôcť pri kŕmení, prezliekaní či kúpaní.
- Spoločná hra: nielen klasické „krúženie s dieťaťom nad hlavou“, ale aj pokojnejšie čítanie knižiek či skladanie puzzle.
- Prechádzky a objavovanie vonkajšieho sveta: dieťa pritom získava nové podnety, ktoré formujú jeho intelekt i sociálne zručnosti.
Niekedy sa otcovia môžu cítiť neistí a majú obavu, že „to nezvládnu tak dobre ako mama“. Výskum a skúsenosti však ukazujú, že pre dieťa je viac než perfektné prevedenie dôležitá samotná prítomnosť, láskavý prístup a spoločná radosť z objavovania. Aj keď to spočiatku môže byť trochu chaotické, dieťa ocení, že sa ocko aktívne zapája a nesleduje všetko len z diaľky.
Výchova nie je len vec mamy
V širšom meradle sa to môže pretaviť do zdravších a stabilnejších dospelých, ktorí budú mať dostatok vzorov na to, aby aj oni v budúcnosti vedeli, ako pristupovať k vlastnej rodine. To všetko vyplýva z pomerne jednoduchého faktu – ak sa do starostlivosti o najmenších zapoja obaja rodičia, majú deti ideálnejšie podmienky pre svoj vývin. Ide tak o ďalší krok k potvrdzovaniu myšlienky, že výchova nie je len „vecou mamy“, ale spoločnou záležitosťou oboch rodičov – a z tejto spolupráce nakoniec profituje najviac samotné dieťa.