Skutočný príbeh: O deťoch, hviezdičkách a jednom kliešťovi
Príbeh, ktorý vám píšem, sa stal pred rokom. Vlastne, všetko sa to začalo ešte oveľa skôr...
Snaha o dieťatko
Pred piatimi rokmi sme mali s manželom svadbu. Hneď sme sa začali pokúšať o naše prvé bábätko. Keď sa mi do pol roka nepodarilo otehotnieť, išla som pre istotu k môjmu gynekológovi. Pred 10 rokmi som mala totiž zlomenú panvu. Nemala to byť prekážka k otehotneniu, ale viete, keď sa nedarí, človek sa bojí všetkého.
Druhé tehotenstvo
V desiatom týždni som však začala krvácať a v bruchu akoby som mala kamene. Išli sme na pohotovosť. Po dvoch dňoch vyčkávania, ktoré som strávila v hrozných kŕčoch, mi oznámili, že „to“ treba vyčistiť. Podstúpila som kyretáž, ale to prázdno, čo vo mne ostalo, bolo neznesiteľné. Boli sme z toho s manželom veľmi smutní, ale museli sme sa venovať aj dcérke, a to bol asi najlepší balzam na dušu.
Prečo práve ja?!
Každé dva týždne som chodila na kontrolu, a keď sme si konečne na konci 12. týždňa vydýchli, že tri najdôležitejšie mesiace máme za sebou, lekárovi sa čosi nepozdávalo a objednal ma na sono. Už som začala cítiť, že čosi nie je v poriadku. Na druhý deň mi oznámil, že bábätku prestalo biť srdiečko. Opäť som bola na kyretáži.
Prečo sa to muselo stať práve mne? Znelo mi v ušiach po celý čas, čo som bola v nemocnici. Ale nestalo sa to len mne. Pri oboch zákrokoch som sa stretla s toľkými ubolenými ženskými dušami... Povedala som si, že musím vydržať a nepoddávať sa tomu všetkému.
Jedna pani doktorka nám odporučila urobiť genetické testy a dať si pauzu pol roka. Doma som chodila ako bez duše, stále som musela myslieť na tie naše dve malé hviezdičky... Ale mali sme doma aj dcérku, ktorá potrebovala nás oboch.
Genetické testy
Absolvovali sme ich asi po štyroch mesiacoch, našťastie boli v poriadku. Môj gynekológ ma pre istotu poslal na „prefuk vaječníkov“. Keďže všetko bolo ako treba, pokúšali sme osud o ďalšie bábätko. Pán Boh nás musí mať rád, lebo hneď sa mi podarilo otehotnieť.
Od začiatku som s malou dušičkou chodila na každú prehliadku. Pre istotu som navštevovala rizikovú poradňu. Obávala som sa 12. týždňa, ale našťastie, všetko prebiehalo v poriadku. I keď kŕče v bruchu som mala stále. Takže som si tehotenstvo vôbec neužívala.
Zlé AFP a červený fľak
Už sa zdalo, že to najhoršie máme za sebou, ale mýlila som sa. Začiatkom druhého trimestra ma na nohe poštípal kliešť. Také malé zvieratko, a čo všetko dokáže spôsobiť. Na nohe sa mi vytvoril červený fľak, ktorý sa stále zväčšoval. Urobili mi kontrolný odber krvi na boreliózu, ale výsledky boli negatívne. Nohu som si potierala masťou od kožnej lekárky. Červený fľak bledol, ale okraj bol stále červený a šíril sa ďalej po nohe.
Ja som sa však sústredila na svoje tehotenstvo. Vyšli mi zlé výsledky AFP, preto som absolvovala odber plodovej vody. To trojtýždnové čakanie na výsledky je hrozné. Všetko však bolo našťastie v poriadku.
Prečítajte si: Všetko, čo chcete (a mali by ste) vedieť o amniocentéze
Medzitým mi zistili vysoký cholesterol a kvôli kŕčovým žilám som nemohla ani riadne chodiť. Užívala som rôzne lieky a vitamíny. Fľak na nohe sa stále zväčšoval. Keď už bol na stehne, nedalo mi to a zašla som k obvodnému lekárovi, ktorý mi urobil kontrolný odber krvi.
Zase ďalšie čakanie na výsledky. A prišiel šok: BORELIÓZA. Kvôli tehotenstvu sa v krvi neobjavila hneď pri prvom odbere a potom mi zasa spôsobila ďalšie zlé výsledky. Musela som ísť na infektológiu. V 8. mesiaci som začala užívať antibiotiká. Nikto mi nevedel povedať, či to bude mať nejaký vplyv na dieťatko, ktoré nosím pod srdcom.
Samá modrina
Už sme počítali dni do plánovaného termínu pôrodu (opäť sekcia). Dcérka začala chodiť do škôlky a ja som si vychutnávala voľné dopoludnia. Akoby toho nebolo dosť, tri dni pred pôrodom som sa pošmykla a spadla na zem! Chránila som si bruško, tak si to odniesla ruka a noha.
Bola som taká pekná, červeno-fialová od modrín, že lekár len zalamoval rukami. Ale bábätku sa našťastie nič nestalo a ja som porodila krásneho zdravého chlapčeka Petríka. Našťastie žiadne ďalšie komplikácie sa už neobjavili. Teda, ak nerátam jeho nočné každohodinové budenie. Dnes má 8 mesiacov a ešte stále ho dojčím. Moje výsledky týkajúce sa lymskej boreliózy sú v poriadku!
S manželom sme veľmi šťastní, že máme dve krásne, zdravé deti. Aj keď občas neposlúchajú a skúšajú našu trpezlivosť, nevymenila by som ich za nič na svete, pretože dieťa je ten najvzácnejší poklad, ktorý by som dopriala každému.
Prečítajte si: Skutočný snaži príbeh: Skôr či neskôr sa to podarí!