Úvaha vyčerpanej mamy: Skriňa je ako život

stres, hnev, smútok, žehlenie, mama
26.4.2018 v kategórii Mama, autor Janka Eliášová, foto: istockphoto.com

V ten večer žehlila s neobyčajnou precíznosťou, akoby si myslela, že môže žehličkou vyžehliť všetky problémy sveta, alebo prinajmenšom tie, čo sa jej bytostne dotýkajú...

Žehlila dve hodiny. Nie preto, že bola taká pomalá, ale skôr preto, že kopa bielizne bola meter a pol vysoká. Sedela pri žehliacej doske, plecia sklesnuté, v jej sklenenom a unavenom pohľade sa zaleskli slzy. Dýchala plytko a sťažka, akoby jej únava nedovolila viac. Napriek tomu žehlila dôkladne ako už dávno nie...

Vysoká teplota, horúca para. Chvíľu podusiť, zničiť baktérie, zničiť problémy. Potom už len uložiť, usporiadať do úhľadných komínčekov a všetko je tak, ako má byť.

Skriňa je ako život, napadlo jej pri ukladaní dokonale vyžehlenej bielej košele. Keď sa vám konečne zdá, že máte všetko uložené presne na tom mieste, kam to patrí, keď ste so stavom vecí konečne spokojní a šťastní... príde niekto (alebo niečo) a vytiahne vám zo spodnej časti komínčeka vyžehlené tričko. A je po komínčeku.

Niekedy sa to dá aspoň napraviť a komínček rýchlo uložiť. Keď vám však ten niekto (alebo „to niečo“)  systematicky a nenápadne vyťahuje jedno tričko za druhým (prípadne to môžete masochisticky spôsobovať sami sebe), v istom momente popadajú komínčeky všetky a v skrini zostane totálny bordel.

Vtedy nezostáva iné, len celú skriňu vypratať a začať ukladať od základu. A presne tak je to aj v živote. Človek neustále ukladá a organizuje komínčeky, no tie raz za čas popadajú. Niekedy viac, inokedy menej.

Autonehoda... Bác. Potrat... Tresk. Dedova rakovina. Plesk.

Padá jeden komínček za druhým. A zo života sa stáva jeden veľký, zmätený a unavený bordel. Usporiadať hodnoty do nových poradí, jarné veci dopredu a zimné do horných políc. Reorganizácia je potrebná aj v rámci prevencie, minimálne dvakrát do roka – napríklad na jar a na jeseň. V akútnych stavoch je však nutné konať rýchlo. Inak vás tie popadané komíny zasypú.

Vysoká teplota, horúca para. Žehlila a premýšľala, až bolo ťažké posúdiť, či sa tak parí z ufučanej žehličky alebo z jej vyčerpanej hlavy. Vzduch v miestnosti zvlhol a naplnil sa horúcimi výparmi kombinácie žehliacej a mozgovej aktivity. Jej telo sa zdalo stále ťažšie a ťažšie, no ona aj naďalej kŕčovito zvierala žehličku a obsedantne ukladala veci do stĺpikov. Keď bola s prácou hotová, zo žehliacej dosky kvapkala skondenzovaná voda. Pomaly, ako keď sa topia cencúle.

život, depresia, stres, plač

Vzala kôš s bielizňou a takmer bezvládne sa odšuchtala ku skrini. Ako rada by ukladala komínčeky zúrivo! S hnevom a šialenými pohybmi by napchala tie stupídne komínčeky do skríň. Len nech sú uložené. Tak, ako to má byť!!!

Nato však už nemala energiu. Preto ich len zdanlivo flegmaticky uložila na svoje miesto a želala si, aby to bolo aj v živote také jednoduché...