Rýchlochoroby, ktoré skúšali moje nervy
Pripadalo mi to, akoby bol náš syn prvý a posledný vrieskajúci pacient, ktorého vyšetrovali, že sa nikdy dovtedy nestretli s plačúcim dieťaťom...
Zdravé deti, až na...
Mám 10-ročnú dcérku a 2-ročného chlapčeka. Dcérka nebývala chorá, bežné prechladnutia sme zvládali bez lekárky a akýchkoľvek komplikácií. Preto zo mňa synčekove „rýchlokvasené choroby“ urobili uzlíček nervov a večne ustráchanú (niekedy až priveľmi) maminu.
Imunita u detí - dbajte na tieto zásady
Zápal uška
PRVÝKRÁT nám „fofry“ spôsobil zápal stredného ucha, keď mal maličký len 5 mesiacov. Mysleli sme si, že má nejakú oneskorenú brušnú koliku. Keď však neprestával plakať ani po niekoľkých hodinách, vybrali sme sa na pohotovosť. Tam nás poslali na ušnú pohotovosť, lebo lekárka usúdila podľa príznakov, že by mohlo ísť o zápal stredného ucha. Na ušnom nám to len potvrdili. Dali maličkému knôt a kvapky do uška a o dva dni bol zápal na ústupe.
Priznávam sa, články o tejto chorobe som ani nečítala, lebo som sa mylne domnievala, že nám sa niečo také nemôže stať. No stalo sa.
Rotavírus
DRUHÝKRÁT nás prekvapila rotavírusová infekcia. Prišla ako blesk z jasného neba – nečakane. V nedeľu bolo všetko v poriadku, žiadna predzvesť choroby, a zrazu... bum!
V pondelok ráno synček vypil svoju dávku mliečka, ale po poslednej kvapke išlo všetko von. Povedala som si, že niečo nebude v poriadku, ale že o pár hodín skončíme v nemocnici, ma ani nenapadlo. Vtedy mal synček 1 a pol roka. Ranné vracanie však bolo nič oproti tomu, čo nás čakalo: ďalšie vracanie, časté vodnaté hnačky, kŕče v brušku a horúčka na seba nenechali dlho čakať. Bol ospalý, ubolený a odmietal piť.
Ja, ako správna panikárka, som udržiavala stav paniky, až kým neprišiel muž z práce. Utekali sme na pohotovosť. Samozrejme, nechali si nás tam. (Aj som to čakala, takže sme sa zbalili.) V nemocnici sme strávili 4 dni – dlhé, nekonečné 4 dni. O pobyte v nemocnici by sa dalo popísať veľa, ale to je iná kapitola. Matky, ktoré to zažili, vedia, o čom hovorím. Tie stresy, keď musíte pozerať na svoje dieťa, pripútané k postieľke, a snažiť sa ho donekonečna zabávať, len aby aspoň na chvíľu zabudlo na bolesť a infúzie.
HERNIA U DETÍ: Ako sa lieči a čo nepodceniť?
Hernia
Na druhý deň som si všimla, že má malý opuchnuté semenníky, a spomenula som to na vizite. Poslali nás na urológiu na sono. Diagnóza: hydrokéla + hernia. Mali sme sa objednať na operáciu, keď sa malý zotaví. Po mesiaci sme sa teda objednali, nech to máme čo najskôr za sebou. Predoperačné vyšetrenia synček statočne „prevrieskal“. Zvykli sme si, že vyvádza vždy, keď vidí doktorov. No reakcie niektorých lekárov boli na zamyslenie. Pripadalo mi, že náš syn je prvý a posledný vrieskajúci pacient, ktorého videli.
Operovať netreba - au
Prišiel deň nástupu na operáciu. Na príjme sme čakali približne dve hodiny s vrieskajúcim synčekom. Keď nás konečne vzali, lekár ho prezrel a zahlásil vetu, ktorá mi znie v ušiach dodnes: „Operácia nie je nutná, nemáme dôvod ho operovať, je v poriadku.“ Dodnes neviem, prečo bola operácia najskôr nutná a o mesiac už nie. Vyzerali sme ako blázni. Bolo mi ľúto maličkého, ktorý zbytočne zažil stresy. Išli sme ešte raz na kontrolu – herniu treba sledovať a v prípade potreby zatláčať, ale malý má bruško v poriadku. Hydrokéla sa vstrebala. Lekár mi vysvetlil, že ju mal od narodenia, takže nevznikla „z vrieskania“, ako som si myslela.
Febrilné kŕče
Febrilné kŕče
Dostávam sa k tretiemu a dúfam poslednému šoku. Pred mesiacom malý dostal febrilné kŕče z prudko vybehnutej horúčky. Odviezla nás záchranka, v nemocnici sme strávili tri dni na pozorovaní. Diagnóza: viróza. Dva a pol dňa mal len teploty – žiadne soplíky, kašeľ či lieky. Teplota ukázala, aká nebezpečná vie byť, keď ju nemáte pod kontrolou. Tisnú sa mi slzy do očí, keď si spomeniem na to malé telíčko v kŕčoch. Boli sme absolútne bezmocní. Desím sa, že by sa to mohlo zopakovať.
Našťastie, máme skvelého manžela, ktorý bol vždy pri nás. Vzal si dovolenku, aby bol so synčekom v nemocnici čo najdlhšie, a dodával nám silu. Týmto mu chcem povedať: MOJENKO, ĎAKUJEM!
Ešte jedna poznámka k nemocniciam – je naozaj nutné, aby aj na detskom oddelení, kde sú deti od 0 do 3 rokov, museli upratovať a rozdávať teplomery už od šiestej ráno? Sme v treťom tisícročí. Mohli by brať ohľad na tie malé, ubolené detičky, ktoré tam rozhodne nie sú z vlastnej vôle.
- Katka -
Máte zaujímavý zážitok či skúsenosť? Čakáte bábätko, alebo sa brodíte neprespatými nocami? Vychovávate a máte tipy a triky, o ktoré sa chcete podeliť? Neváhajte a píšte nám na koscelnikova@orbisin.sk