Prečo sa bojím mať druhé dieťa, zvládla by som to?!?
Neviem sa odhodlať mať druhé miminko zo strašne veľa dôvodov i keď moja túžba porodiť, držať to nádherné neviniatko a mojkať je neskutočne veľká...
Túto otázku si kladiem už nejaký čas...
Mám synčeka, má dva roky. Bývame v menšom mestečku, kde poznám síce nejaké mamičky, ale po väčšine so staršími alebo opačne, menšími detičkami. Takže sa nemá ani veľmi s kým hrať. Snažím sa mu venovať naplno ako sa len dá, lenže tie detské kamarátstva mu nenahradím.
Manžel musí veľa pracovať, aby nás uživil, čo isto pozná veľa mamičiek. Je mi samej dlho, i keď mám môj poklad, ktorý už začal mať to svoje prvé "obdobie vzdoru". Sú rána, kedy mi odpovie môj dvojročný chrobáčik na moju otázku "Ako si sa vyspinkal?" "Dobeee, nemám háladu!"
No a popri tom som si nechcene musela uvedomiť, že moje nedávno narodené miminko, vytúžené dieťatko, má už dva rôčky a začína trucovať, učiť sa nové a nové veci ako veľký chlapec.
V septembri nastúpil do škôlky a ja do práce...
a to som ešte pred mesiacom nevedela, či ju zoženiem. Škôlky som sa obávala strašne, pretože nikdy sme ho nikam nebudili, vždy ráno vstával kedy sa mu chcelo, niekedy už okolo siedmej, no niekedy aj o desiatej. Z postele sa presťahoval len na gauč do obývačky, a tam bol schopný oddychovať a pomaaaaličky sa preberať aj dve hodinky. Takže von sme sa niekedy dostali až po obede, keď sa zase vyspinkal. A niekedy by stihol aj dvakrát cez deň spinkávať, keď vstal skôr.
No tak ako to bude znášať, keď ho zobudím okolo 6-tej hodiny, aby sme sa stihli vychystať? Pýtala som sa každý deň niekoľko krát od júna, ako sa začali deťom letné prázdniny, pretože pre mňa a môjho synčeka, moje malinké miminko dvojročné to boli "posledné" ničím a nikým nerušené dni.
Prečítajte si aj: Škôlka v plnom prúde – viete, čo dieťaťu obliecť?
Papanie... ďalšia katastrofa
Nechce mäso, skoro žiadne ovocie, maximálne tak banán a jablko. Zeleninková polievočka ešte ako tak, ale iné skoro vôbec. A ako ho donútiť papať?! Nátierky vôbec, salámky vôbec, len masielko, čo bude vôbec v škôlke jesť? Čo na to učiteľky? A tak sa škôlka stala mojou nočnou morou. Mám odvahu to zažívať znovu?!
Znovu tie týždne plné plaču ráno, aby som ho v škôlke nenechávala, že on nikam nejde! Pre mňa veľké utrpenie a plakanie s ním. Nie je to jednoduché, i keď ma to trápi, no dieťa sa naprogramovať nedá.
Prečítajte si aj: Keď dieťa odmieta jesť
Všetci naokolo majú divadlo, ako by som ho rezala...
Trucovitosť, keď sme niekedy vonku a hovorím mu musíš sa ma držať za ruku: "nieeeee, pusti ma!", ako keby ho to bolelo. Všetci naokolo majú divadlo, ako by som ho rezala. Ako mu vysvetliť, že nesmie utekať, aby ho nezrazilo auto? Neviem si predstaviť, ako by som šla sama s kočíkom, kde by som mala miminko a popri tom naháňala môjho krpca, aby neušiel rovno pod auto, pretože z trucu tam aj tak skočí... keď ho okríknem.
Prečítajte si aj: 13 rád, ako zvládnuť obdobie vzdoru
Ako to zvládajú iné maminky, ktoré majú dokonca menšie detičky, s menším vekovým rozdielom?
Zvládajú to preto, lebo musia, alebo preto, lebo ich detičky sú kľudnejšie ako ten môj? Alebo preto, lebo sú deti rozumnejšie či ich mamičky šikovnejšie? Kde robím chybu? Prečo sa bojím mať dieťa popri tomto mojom prvom vytúženom? Netuším...
Zdravotné riziká sú ďalšia vec, ktorej sa bojím
Pri prvom tehotenstve niečo nepoznané, čo ma ešte len čakalo. Bála som sa vtedy viacej ako by som sa bála teraz pri druhom? Ach, asi to prežívam všetko prehnane, ale veľmi mám strach a určite viacej ako pri tom prvom nepoznanom. Pretože viem, čo ma čaká a neminie. A neviem, či by som zniesla opäť tú neistotu, či sa narodí zdravé.
Stačia obyčajné soplíky, kedy môj malý trpí, že sa mu nedá dýchať a ja som z toho nešťastná. Pritom býva chorý len minimálne, nebral ešte ani antibiotiká, našťastie mu doteraz nikdy nič vážne nebolo. Čo by som ale robila, keby moje druhé dieťa nedaj bože bolo iné? Mávalo zdravotné problémy? Som strašne citlivá na detičky a nechcem, aby trpeli a trápili sa.
Ďalšia vec, finančná otázka
Nemáme sa najhoršie, ale ani tak, aby sa dalo povedať, že sa máme dobre. Hlavne, že máme kde bývať a bývame vo svojom. No a každý mi vraví: však to na mlieku nejako vychováš tak ako aj prvé, alebo keď si uživila jedno, postaráš sa aj o ďalšie. Ale to nie je, že na mlieku, je to xy iných vecí čo dieťa potrebuje. Netreba myslieť len na prítomnosť. Ale hlavne na budúcnosť, čo bude, keď bude chcieť ísť na vysokú školu? Keď bude chcieť ísť študovať jeden, aj druhý... a my budeme ako rodičia bez práce?
Neviem sa odhodlať mať druhé miminko zo strašne veľa dôvodov i keď moja túžba porodiť, držať to nádherné neviniatko a mojkať je neskutočne veľká...
A ako ste na tom vy?
Mohol by vás zaujímať aj vývoj vášho bábätka mesiac po mesiaci