Ponožková záhada alebo Ponožkožrút

strácanie sa ponožiek ponožková záhada
13.12.2016 v kategórii Mama, autor Mgr. Jarmila Hýroššová, foto: istockphoto.com

Ešte stále existujú fenomény, pre ktoré odborníci nemajú žiadne vysvetlenie. A väčšinu z nich možno nájsť v každodennom živote. V tom mojom určite. Lebo u nás nastal problém s ponožkami. Prečo sa strácajú a opätovne nachádzajú (alebo aj nie)?

Ponožkožrút?   Musím sa vám trochu posťažovať. Žijem v prekérnych ponožkových pomeroch. Lebo v našej domácnosti sa stále znova a znova strácajú a objavujú ponožky jednotlivo. Takzvané jednokusovky. Prečo vlastne? Veď moje deti i my dospelí máme predsa dve nohy. A čo robiť so sólo ponožkami?

Prečo vlastne miznú ponožky? Ponúkam vám niekoľko mojich vysvetlení a tipov...

Ešte stále existujú fenomény, pre ktoré odborníci nemajú žiadne vysvetlenie. A väčšinu z nich možno nájsť v každodennom živote. V tom mojom určite. Lebo u nás nastal problém s ponožkami.

Akosi si nemôžem spomenúť, či tomu tak bolo aj v čase, keď sme ešte boli bezdetný pár. No áno, ale kedysi sa v práčke vlastne preháňali len dva druhy ponožiek – šedé vo veľkosti 42 a biele vo veľkosti 40. Zámeny boli vylúčené.

V posledných rokoch však výskyt ponožiek v našej rodine značne stúpol. Najskôr to boli farebné ponožtičky v miniveľkostiach, teraz sú to ružové, modré, zelené, biele, bodkované, pásikové, niektoré s dinosaurami, mackom Pú, traktormi a mačkami. Priemerná veľkosť 28.

Som si istá, že moje dve deti majú dve nohy a že ponožky k nám do domácnosti privandrujú vždy v pároch. V súčasnosti vlastním už celú škatuľu so sólo-ponožkami.

Niekedy sa sama seba pýtam, či nežijú v mojej práčke mimozemšťania a či sa neživia ponožkami?!

Alebo je to tak, že  práčka hubením ponožiek uspokojuje svoj hlad? To bude asi ono. Myslím si, že v práčke, prípadne pod vaňou žije škodca zvaný ponožkožrút. Živí sa najmä ponožkami a ich časťami, z času na čas loví i iné kusy bielizne.

Neváha napadnúť ani človeka, najmä vtedy, ak má „ponožkový absťák“, tzn. že mu je prísun ponožiek dlhodobo odopieraný. Niektoré ponožky ale asi nechutia najlahodnejšie, lebo sa o pár mesiacov znova záhadne objavia...

Možno existuje nejaká diera v čase a ponožky raz vypadnú. Jedno je ale isté, tento problém sa netýka len našej rodiny. Niektorí ľudia si síce myslia, že sa im ponožky nestrácajú, ale to sú rodiny, v ktorých ponožkožrút žerie iba celé páry, a preto si to nikto nevšimne!

Viete že, strácanie jednej z páru ponožiek je celosvetový problém?

V Cambridge sa dokonca nachádza podnik, ktorý sa volá „The Missing Sock“. Ide o miesto, kde môžu byť hľadači ponožiek úspešní, lebo sa tu pravidelne konajú „Slávnosti opätovného zjednotenia ponožiek“. To vôbec nie je zlý nápad.

Možno sa znovu objaví obľúbená ponožka mojej dcéry s modrými bodkami v Anglicku. Eventuálne by som mala zvážiť, či by som tam raz za čas nemala vycestovať.

Pre záhadu miznúcich ponožiek však existuje aj niekoľko oficiálnych vysvetlení

Aj keď im verím len tak na polovicu:

  • Môže byť, že obe ponožky neputujú spoločne do bubna práčky a druhá ponožka si predlžuje svoju smutnú existenciu neopratá v koši na bielizeň.
  • Alebo sa tak útulne zababušila do posteľnej bielizne alebo vankúša, že sa objaví až vtedy, keď sa robí veľké upratovanie a prezliekajú sa periny.
  • Niekedy sa najmä malé detské ponožky zatúlajú do inej várky na pranie. Náhle sa žltá ponožka zafarbí na červeno alebo vlnená ponožka je po 95-stupňovom praní na nepoznanie.

Mohlo by vás zaujímať aj:  Žena doma: Od sladkostí sa zuby nekazia

Možné je všetko. Ja viac verím na práčku – žrúta, ktorá príležitostne raz za čas druhé ponožky vypľúva. Alebo na dieru v čase. Vtedy by bolo možné, že sa zmiznuté dino-ponožky vynoria v Anglicku. Alebo aj u nás – o niekoľko rokov, keď už nikomu z rodiny nebudú dobré.

Ale nevzdávam sa nádeje. Istý čas som bola z miznutia ponožiek taká frustrovaná, že som bez milosti každú ponožku, ktorá nemala pár, okamžite vyhadzovala do koša. Chyba! Lebo dieru času tým oberám o možnosť vydať mi znova pekné bavlnené kúsky.

Preto teraz zbieram ponožky jednokusovky vo všetkých farbách a veľkostiach do jednej škatule. Asi tak raz do mesiaca si potom zahráme „ponožkové pexeso“. Deťom sa to páči. Všetky sólo ponožky sa poukladajú na koberec. Ten, kto nájde najviac párov, je víťaz.

Niekedy sa koná dojímavá oslava opätovného videnia sa medzi párom ponožiek a jeho detským majiteľom. Ale žiaľ i napriek tomu zostávajú niektoré ponožky, ktoré sa zatnú ako železo, radšej samé. Tie potom opäť putujú do škatule.

Z času na čas potom siahnem do škatule, aby som z ponožiek niečo vyčarovala. Lebo najmä v daždivom období sú deti vďačné za každý nápad na majstrovanie. Z veľmi malých ponožiek sa však toho veľmi veľa „nakreovať“ nedá.

Mohlo by vás zaujímať aj:  Žena doma: Účes pani Nicholsonovej

  • Jedna priateľka vyrobila z jednokusových ponožiek milý adventný kalendár pre svojho manžela. Vyzeral fakt úžasne.
  • Z ponožiek však možno vyrobiť aj nádherné ponožkové bábiky. Tie sa deťom veľmi páčia a dá sa s nimi aj pohrať.
  • Ďalšia možnosť je urobiť z nich maňušky, to je tiež dobrý nápad. Ale čo potom, keď sa náhodou znova objaví druhá ponožka? No áno, potom môže dostať maňuška aj brata-dvojičku a ponožky sa môžu zasa spolu pretĺkať životom...

Teraz by však bolo zaujímavé dozvedieť sa, ako možno miznutiu ponožiek zabrániť, lebo tóóóľko maňušiek a bábik skutočne nepotrebujeme. Možno by som mohla do práčky uložiť na noc zopár keksov. Čo poviete? Za pokus to určite stojí.

Mohlo by vás zaujímať aj:  Žena doma: Prvú som nosila, druhú vozím