Oľgin príbeh: Je to ešte LÁSKA?
Môj príbeh sa začal keď som spoznala svojho terajšieho manžela.Bola som sama s dieťaťom po ťažkom rozchode, osamelá,sklamaná. Objavil sa ON...
Veselý, šarmantný, starostlivý. Zaľúbila som sa až po uši. Napriek môjmu vnútornému hlasu, že to nemôže fungovať, že je o sedem rokov mladší a ja mám dieťa o ktoré sa musím postarať.
Spoveď rozvedenej ženy: Život s mladším chlapom je jednoduchší
Uverila som mužovi a jeho "láske"
Začal za nami pravidelne chodievať, meral každý týždeň cestu cez celé Slovensko, len aby bol s nami aspoň cez víkendy. Uverila som, že bude pre dcéru ten najlepší otec a pre mňa manžel. Presťahovali sme sa z východu na západ, aby sme mohli byť spolu všetci a zariadili si byt, ktorý manžel kúpil.
Neskor prišla svadba a hneď na to zistenie, že som tehotná. Jednoducho idylka a šťastie. Zostala som doma a narodil sa mi syn. Potom to začalo...
Výčitky z manželovej strany, čo celý deň robím, iba sedím doma, on nás živí, AJ MOJU DCÉRU, ktorú živiť nemusí. K výčitkam sa postupne pridala aj facka. Stále hádky, manžel sa ma snažil presvedčiť, že všetko je moja vina, veď ho provokujem a on nás živí a stará sa.
Keď som dostala prvú facku, hanbila som sa
Som v začarovanom kruhu, z ktorého neviem vystúpiť
Sme 3 roky po svadbe a zo šťastnej rodiny sa stalo väzenie. Nemôžem nikam ísť, nedáva mi žiadne peniaze na nákupy, nikto nemôže prísť k nám, lebo v jeho byte si neželá návštevy. Stále som doma so synom, príjem nemám. Nemôžem sa zamestnať, lebo mi to nedovolí.
Úmyselne totiž nepríde k deťom domov, aby som nemohla do práce. Moje pocity sú ako na hojdačke, raz hore, raz dolu. Občas dúfam, že sa všetko vyrieši, potom príde zas kríza, hádka. Preto, lebo neposlúcham! Vraj má má rád "keď ho neštvem", čiže asi nikdy.
Aj som premýšľala, že odídem, ale nemám kam s dvoma deťmi. Byt je jeho a pravidelne nás odtiaľ vyhadzuje preč. Našťastie, ako manželku ma nemôže vyhodiť, tak nepodávam žiadosť na rozvod. Čakám dokedy bude syn starší a ja budem môcť ísť do práce.
Kde som spravila chybu?
To čakanie ma ubíja, ale stále dúfam, že sa čoskoro skončí. Veľmi by som chcela, aby sa všetko vrátilo do normálnych koľají. Veď sme sa predsa tak veľmi ľúbili! Alebo žeby iba ja?
Stále si kladiem otázku, kde som spravila chybu, ale odpoveď neprichádza.
Oľga
Máte aj svoj príbeh? Chcete sa vyrozprávať, poradiť, či inšpirovať ostatné ženy? Napíšte nám. story@orbisin.sk
