Očami tata: Ach, tie rána
O bežnom ráne – malom chaose, veľkej spokojnosti štyroch párov očí i šikovnosti, ktorú musí preukázať každý milujúci otec... O svoje rodičovské postrehy sa s vami podelil Richard Juriš, novinár a otec malej Elianky.
Vstáváááj tatooo, je ráááno
„Hráááť, aňo!“ – začuje jedno budiace sa ucho. Druhé sa snaží počúvať čvirikanie vtáčikov a tváriť sa spavo. To už chytá ľavé oko kopanec malou nôžkou a je to jasné, treba sa otočiť. Možno ešte malé stvorenie, Elianka, upadne opätovne do snovej ríše. To je však plán na vratkých nohách, keď máte...
„Baf, baf“ – PSA! Pre ktorého je sediace a nadšené bábo jasným signálom, že je čas byť hore, vrtieť chvostom a žiadať granule ako štrajkujúci francúzsky odborár.
Dojímavý skutočný príbeh: Otec na materskej dovolenke
Už nie je čas na kompromisy. Otecko sa za rútiacim euforickým duom v polospánku presúva zo spálne cez obývačku do kuchyne na balkón, kde má pes granule.
V polospánku hrozia zranenia
„Auč, prdele“, človek zašomre pri prechádzaní mínovým poľom. Nášľapný detský fúrik. Rýchlo výbušná skladačka a vysokošmykľavá omaľovánka zdolané, he!
„Tatóóó, hráť“... Čo znamená ukončenie mľaskavej hostiny psa a obdivných komentárov dieťaťa. Jedna ruka ťahá aport a druhá šermuje dcérke pred očami s plyšákom. Reakcia musí byť rýchla, inak by po „Hráť“, mohlo prísť „Mamííí“, čo nechceme. „He can do it!“ je predsa heslo moderného otca.
„Hrať“ dokáže veľmi rýchlo vystriedať „ham“.
Treba mať preto poruke okrem kreatívnych nápadov aj niečo pod zub. A keď chce byť moderný otecko partner na úrovni, vykúzli raňajky aj pre drahú polovičku. Je to pomerne jednoduché, keď žije človek vo viacerých dimenziách. Bez toho je to náročnejšie.
Raňajky sú hračka
Prekrojí sa pečivo, tanečná otočka a kukuč, či ešte Elie baví robiť zle psíkovi. Prichádza rýchle natretie, odtrhnutie končeka a podanie dcérke. Keď to nejde len tak, treba urobiť nálet „lietadlom“. Po veľkom „chiiii“ sa zázračne otvárajú malé ústočká a je to tam! Rýchla otočka, horúčka sobotňajšieho, žiaľ, RÁNA a pečivo sa môže zveľaďovať.
Apropo, úplne sme zabudli na „Kak“, magické slovko, že nám treba cikať, prípadne kakať. Keď ti treba, tak neriešiš. Imidž je nanič. To vedia už aj bábätká!...Sťahujeme „gacule“, usádzame na kačičku a otočkááá k linke. Jednou rukou ešte Tato vyťahuje zapekač, otočka, poškrabkanie psa za ušami, veď nie je cudzí.
Postaviť, utrieť, „gace“ hore, utekať vyliať to, čo ostalo v nočníku a hurá späť! Po absolvovaní pár okruhov rally de obývačka – jedáleň – kuchyňa na moment zamestnávame dcérku kreslením a šup rýchlo nachystané obložené pečivo do opekača so simultánnym zapnutím kávovaru.
Voilá, je 9! A v byte rozvoniavajúcom po káve a chutných raňajkách vítame maminu. Jednoduché ako facka, či nie?
FOTOGALÉRIA: Pomóc!! Náš ocko je fotograf!
Fotogaléria