Očami mamy - psíčkari

Očami mamy - psíčkari
12.5.2014 v kategórii Mama, autor Mgr. Marika Koscelníková, foto: istockphoto.com

Sú aj miesta na Zemi, kde váš pes vkročiť nemôže. Napríklad na ihrisko, na miesta v parku vyhradené deťom, dokonca sú aj celé lesoparky, kam pes nemôže.

Patrím k ľudom, ktorí majú pred psom rešpekt. Moje dieťa moje obavy vycíti zakaždým, keď sa k nám blíži jeden z tých milých šantivých poskakujúcich psov. Keď som na prechádzke s malou dcérou, zvyknem majiteľov týchto psíčkov upozorniť na to, že mám strach a teda očakávam, že si ho privolajú k sebe. Nestáva sa to často. Stretnem sa skôr s polovýsmešným konštatovaním – veď on neublíži, to je šteňa. Tak sa často z príjemnej prechádzky stane poloroztrasená logistika, ako sa vyhnúť psíčkarom. Moja prosba tým, ktorí považujú svojich miláčikov (od jorkšíra po dogu) za najmierumilovnejšie zviera pod slnkom, čo znamená, že ho nechajú voľne pobehovať a očuchávať okoloidúcich: Prosím, milý psičkár, ak vidíš a počuješ, že okoloidúci sa tvojho miláčika bojí (a má so sebou dieťa) – zakroč a zabráň stretu s ním. Ďakujem.

Ďalšou sortou sú susedia psíčkari. Istú dobu som bývala v paneláku, kde sa stala mojou nočnou morou cesta do práce a z práce. Nie, nie kvôli skorej rannej či neskorej večernej tme veľkomesta. Kvôli dvom dobermanom, ktorých ich majiteľ venčil pred panelákom. Často sa stávalo, že som tie milé rozšantené mláďatá, ako mi bolo povedané, stretla cestou po schodoch. Ich majiteľ otvoril dvere, tie besné leteli ku vchodovým dverám z tretieho poschodia. Bodaj by neleteli – mať dvoch dobermanov v dvojizbovom byte je na hranci týrania. Pritlačili ma k stene a ja v poloinfarktovom stave som čakala, kým za nimi dobehne aj ich majiteľ. Nebol tam výťah, takže inak ako po schodisku som ísť nemohla. Márne boli moje prosby, aby ich držal aspoň cestou po schodoch. Vysmial ma, tak som sa odsťahovala. Lebo môj deň sa delil na čas pred stretnutím s tými ozrutami a po stretnutí s nimi. Bŕŕŕ. Moja známa mi rozprávala nepríjemnosti so susedom, ktorý má za domáceho miláčika bojového psa. Pán sused chodí často podgurážený z venčenia, takže sa stalo aj to, že ho jednoducho zabudol vo výťahu. Pes automaticky zaútočil na prvého, kto ten výťah otvoril. Párkrát zasiahla polícia, ale pes sa ďalej vozí vo výťahu s mladým chalaniskom, ktorému chutí pálenka a každý len dúfa, že sa to neskočí zle. Pre nikoho.  

Milí psičkári. Sú aj miesta na Zemi, kde váš pes vkročiť nemôže. Napríklad na ihrisko, na miesta v parku vyhradené deťom, dokonca sú aj celé lesoparky, kam pes nemôže. Rešpektujte to. Lebo taký psí výkal v pieskovisku dokáže narobiť obrovské problémy malému stvoreniu. Lebo váš mierumilovný pes môže zareagovať nemierumilovne, keď ho dieťa v hre poťahá za ucho. Lebo palica v rukách trojročného dieťaťa môže pre vášho miláčika vyzerať ako útok. Prosím, rešpektujte zákaz venčenia na miestach, kde sa hrajú deti. Vôdzku, náhubok a sáčky na výkaly noste so sebou. Ďakujeme.