Náš spoločník stres

Náš spoločník stres
3.1.2017 v kategórii Mama, autor PhDr. Gabriela Kanalašová, foto: istockphoto.com

Je súčasťou nášho každodenného života, aj keď si jeho vplyv uvedomujeme viac či menej. Stretávame sa s ním v práci, obchode, na cestách...Stres!

Niekto sa s ním vyrovnáva ľahšie, iný ťažšie. Stres je náš každodenný spoločník.

Zjednodušená definícia stresu

Slovo stres pochádza z latinského slova strictus, stringere, čo znamená uťahovať, stláčať.  Zjednodušene by sme mohli povedať, že stres je nešpecifická odpoveď nášho organizmu na podnety, ktoré na nás pôsobia zvonku alebo znútra a narúšajú našu fyzickú a duševnú rovnováhu. Stres je tiež stavom silného fyziologického a psychického napätia, ktoré náš organizmus pripravujú na útok alebo útek.

Jednotlivé typy stresu

Nie každý stres je zlý. Rozlišujeme:

-  eustres (dobrý stres) – je väčšinou krátkodobého charakteru, je mierne intenzívny a človeka mobilizuje k dosahovaniu vyšších psychických a fyzických výkonov;

-   dystres (zlý stres) – má väčšinou chronický, dlhodobý charakter. Človeka nestimuluje a nemobilizuje k lepším výkonom, ale naopak, nepriaznivo vplýva na naše zdravie a zhoršuje už existujúce ťažkosti a ochorenia.    

Príčiny stresu (stresory, zdroje stresu)

- vonkajšie – môže ísť o takmer bezvýznamné podnety, maličkosti, ako je napr. strata kľúčov, škola, zamestnanie, sociálne prostredie až po veľmi tragické udalosti, akými sú napr. nehoda, zemetrasenie;

- vnútorné – zhon, neistota, typ osobnosti a temperament, spôsob riešenia problémov, rozhodovanie medzi viacerými alternatívami, vnútorné konflikty.

Fázy stresu

Varovná fáza 

V tejto fáze sa objavujú reakcie organizmu, ktoré poukazujú na prítomnosť stresora a sú výzvou, aby sa s ním niečo začalo robiť. Príznaky stresu sa objavujú na nasledujúcich úrovniach:

  • na fyzikálnej úrovni – zrýchlený pulz, dych, bolesť na hrudníku, bolesť hlavy, svalov, žalúdočné ťažkosti, zvýšená hladina glukózy a niektorých hormónov;
  • na mentálnej úrovni – zmätok, poruchy pamäte, spánku, nočné mory, zmätok, neschopnosť sa sústrediť, rozhodovať;
  • na emocionálnej úrovni – strach, podráždenosť, frustrácia, pocit viny, úzkosti, zármutku, objavujú sa etapy zlosti a plaču;
  • na sociálnej úrovni – izolácia, poruchy príjmu potravy, môže sa objaviť zneužívanie alkoholu, drog.

     

Fáza odolávania 

V tejto fáze sa síce človek snaží riešiť vzniknuté problémy, no nemá na to dosť síl, energie, znižuje sa jeho produktivita. Človek nevie, čo má robiť, aby sa zachránil, dostáva sa do bludného kruhu. Čím sú jeho obavy väčšie, tým je menšia pravdepodobnosť jeho úspechu;

Fáza vyčerpania 

Prejavuje sa únavou, ktorú sprevádza napätie, podráždenosť a zlosť, úzkosťou a depresiami. Motivácia sa stráca, človek stráca schopnosť radovať sa. Pre únik z tejto fázy je potrebná pomoc rodiny, priateľov, lekára, nakoľko v tejto fáze si človek nedokáže pomôcť sám.

Prečítajte si: Viete ako relaxovať tak, aby si vaše telo naozaj oddýchlo?

Ako zvládať stres?

Pri zvládaní stresu je potrebné dodržiavať čo najviac z nasledujúcich zásad:

  • vzniknuté problémy riešte okamžite, neduste v sebe svoje pocity,
  • majte pevné vzťahy založené na dôvere,
  • spomaľte vo všetkom, čo robíte – jedle, šoférovaní, pohybe,
  • robte len jednu vec, nie viacero vecí súčasne,
  • rozlišujte medzi tým, čo musíte a čo by ste mali urobiť,
  • bojujte proti každodennej rutine, víkendy trávte rôznorodo,
  • ak je to možné, každý problém si rozdeľte na menšie „sústa“,
  • pri riešení problémov sa snažte využívať predchádzajúce skúsenosti,
  • dodržiavajte správne stravovacie návyky,
  • správajte sa a pôsobte uvoľneným dojmom,
  • naučte sa povedať nie, ak s niečím nesúhlasite, nepodriaďujte sa cieľom iných,
  • obmedzte fajčenie, nikotín môže podporovať stres,
  • naučte sa prijímať veci, ktoré nemôžete zmeniť (strata zamestnania známeho, niečia choroba...),
  • zaraďte do svojho denného režimu odpočinok, každý deň si nájdite čas len pre seba,
  • stanovte si priority, určite, ktoré činnosti je potrebné vykonať hneď a ktoré môžete odložiť na neskôr,
  • činnosti, ktoré sú pre vás najnepríjemnejšie, urobte najskôr. Ostatné úlohy sa vám budú zdať potom jednoduchšie a budete ich robiť s väčšou radosťou,
  • nesnažte sa byť dokonalá (ý), každý má svoje chyby a každý je nahraditeľný,
  • zdôverte sa so svojimi problémami človeku, ktorému dôverujete – môže vám pomôcť vyriešiť vaše ťažkosti a uľaví sa vám,
  • porozmýšľajte, čo by ste poradili svojmu priateľovi, keby mal váš problém,
  • snažte sa vykonávať všetky každodenné činnosti, napr. šport, prechádzky v takom rozsahu, ako predtým, ako vás „zasiahol“ problém vyvolávajúci stres,
  • prácu vždy nechávajte v práci, snažte sa nenosiť si ju domov,
  • snažte sa bojovať so stresom bez liekov, ak uznáte, že ich potrebujete, vždy sa poraďte so svojím lekárom.

Prečítajte si: Nezabúdajme na relaxáciu