Na vlastnej koži: SŤAHUJEME SA (už zase)

Kristina Böhmer | 10. marec 2022
Sťahujeme sa

Sťahovanie máme za sebou nie jedno, ale rovno štyri. A to sme spolu len šesť rokov. Z toho dvakrát sme sa sťahovali už ako trojčlenná rodina.

Aj vám pri tom spojení nabehne husia koža? Sťahovanie samo osebe je extrémne stresujúce. Aj keby ste sa sťahovali niekam, kde to poznáte, nikdy si nemôžete byť istí tým, do čoho idete. Je to trochu hazard, do ktorého niekedy ideme s vidinou lepšej budúcnosti, inokedy kvôli práci, a občas jednoducho nie je iná možnosť a ideme z donútenia.

Nech máme akýkoľvek dôvod, prečo meníme známy prístav, v ktorom sme doteraz kotvili, jedno je isté. Deti na to treba pripraviť ešte lepšie, ako sa na to pripravujeme my.

Ideme sa sťahovať

Bolo pár dní pred Vianocami a mňa boleli zuby. Ani neviem ktoré, snáď všetky. Vybrala som sa k zubárovi, skontroloval mi ich a urobil mi röntgen. „Máte tam len veľmi jemný zápal, ja by som s tým nič nerobil, lebo nemá cenu opravovať zub, ten je zdravý,” povedal zubár, stále pozeral na röntgen a potom sa na mňa otočil s otázkou: „Nemáte náhodou viac stresu ako zvyčajne?”

Neviem, možno mám. „Sťahujeme sa,“ odpovedala som mu. „Sťahovanie a stavba domu sú najväčšie stresy v živote a hovorí sa, že ak sa nerozvediete po sťahovaní, tak sa nerozvediete už nikdy,” povedal mi. Tak v tom prípade môžem zodpovedne vyhlásiť, že ja a môj muž sa nerozvedieme nikdy, lebo sťahovanie máme za sebou nie jedno, ale rovno štyri. A to sme spolu len šesť rokov. Z toho dvakrát sme sa sťahovali už ako trojčlenná rodina. Prvýkrát, keď mala dcéra tri mesiace, a druhýkrát, keď mala necelé tri roky.

Sťahovanie s bábätkom

Keď som bola tehotná, vrátili sme sa z írskeho Dublinu do Bratislavy, ale tušila som, že to nebude nadlho. Tri týždne po pôrode sa ma manžel opýtal: „Mám pracovnú ponuku z Barcelony, ideme?” „Ideme,“ odpovedala som bez akéhokoľvek rozmýšľania. Prípravy chvíľu trvali a k samotnému sťahovaniu napokon došlo až o dva mesiace. Išli sme s trojmesačným bábätkom z Bratislavy do Barcelony autom. Tých takmer dvetisíc kilometrov sme si rozdelili na päť dní a štyri noci, aby bábätko nestrávilo celé dni v autosedačke.

„Pre ňu to nič nebude, nerobte si starosti,” ubezpečila nás vtedy skvelá pedagogička Katka, u ktorej sme boli na kurze, ako robiť Montessori doma, a ku ktorej sme s Gretkou potom raz týždenne chodievali. „Vy dvaja ako jej rodičia tvoríte momentálne celý jej svet, ste jej malým vesmírom. Kamkoľvek idete vy dvaja, tak jej bude dobre,” ubezpečila nás. Aj napriek všetkým článkom a knihám, ktoré som našla, a ktoré rodičov doslova vystríhajú pred sťahovaním, a niektoré aj pred dovolenkou a cestovaním, som jej verila a dodnes si myslím, že mala pravdu.

Bábätká sú naviazané v prvom rade na rodičov a na svoje denné rutiny, ktoré vnášajú trochu poriadku do inak chaotického sveta. Sťahovanie s bábätkom nie je stresujúcejšie ako bez neho, ak sa vám podarí dodržať základné pravidlá:

  • Neprepínajte sa.
    Baľte vtedy, keď sa vám chce. Neukrajujte si zo svojho oddychu, ktorého každá čerstvá mama potrebuje dostatok. Samozrejme, ak máte na to čas a nemusíte sa vysťahovať do troch dní. V takom prípade si zožeňte toľko pomocníkov, koľko sa len dá.
  • Za každú cenu sa snažte držať rutiny.
    Dávajte bábätko spávať približne v rovnakých časoch, ako bolo zvyknuté doma. Dodržujte rovnaké rituály na kŕmenie či kúpanie.
  • Urobte si sťahovanie čo najpríjemnejšie.
    Nedá sa to vždy, ale ak je to možné, tešte sa na to. Bábätko vníma naše emócie. Ak sťahovanie vnímame ako problém a niečo negatívne, cíti z nás tu negativitu a môže mať potom napríklad problémy so spánkom.

Sťahovanie so škôlkarom

Po dva a pol roku v Barcelone a po striktnom španielskom lockdowne, ktorý nás uväznil doma na šesť týždňov, sme sa rozhodli, že potrebujeme viac vzduchu. Bývali sme v byte s balkónom, ale ten nenahradil vonkajší výbeh, pretože počas tých šiestich týždňov sme mali zakázané chodiť von úplne. Dospelí mali povolené ísť do potravín, deti ani to. Naša Greta nevystrčila šesť týždňov päty z bytu. 

Keďže Španieli trávia väčšinu času na vzduchu, je tu veľa bytoviek s komunitnými záhradami pre rezidentov. Podarilo sa nám nájsť byt v takej, ktorá má okrem zelenej plochy aj bazén a detské ihrisko so šmykľavkou a hojdačkami. Ale sto kilometrov od Barcelony. Škôlkarku však už nestačí len pobaliť. Na rozdiel od bábätka si už naplno uvedomuje, že domov je miesto, kam sa vždy vrátime. Má za sebou nadviazanie prvých kamarátstiev, zariadenú detskú izbičku a dokonale zmapovaný celý byt či dom.

sťahujeme sa

PLÁNUJEME sťahovanie spoločne

Aj trojročné dieťa potrebuje mať pocit akejsi kontroly nad svojím životom. A hlavne potrebuje cítiť, že je plnohodnotným členom rodiny. Preto sa s ním o sťahovaní treba rozprávať. „Chcem mu to utrpenie čo najviac skrátiť, preto mu nepovieme, že sa sťahujeme. Keď dorazíme do nového bývania, tak mu povieme, že toto je náš nový domov,” povedala mi suseda, ktorá mala zhodou okolností taktiež trojročného chlapca, a tiež sa sťahovali. Nie je však dobré dieťa vystaviť takému šoku. Je to ešte horšie, ako ho nechávať s opatrovateľkou tak, že sa mama vytratí, kým sa dieťa nepozerá.

Už s dvoj- alebo trojročným dieťaťom sa dá krásne rozprávať. Môžete mu povedať, že budete meniť domov a vysvetliť mu prečo. Neprekáža, že dieťa je malé a nepochopí úplne všetko, čo poviete. Už len to samotné komunikovanie je preňho prípravou. Dajú sa zohnať detské knižky o sťahovaní, alebo si môžete z lega postaviť nákladné auto a hrať sa, že sťahujete nábytok. Keď príde rad na samotné balenie, nechajte dieťa zbaliť si svoje veci. A hlavne ho ubezpečte, že tie veci do nového bytu prídu, aby si potom o pár dní na ne nespomenulo a nezačalo srdcervúco plakať, že ste ich vyhodili.

Rozprávajte o sťahovaní ako o niečom pozitívnom, aby malo dieťa dobrý pocit a tešilo sa. Ak vy budete na nervy a so slzami na krajíčku budete spomínať na krásne domáce chvíle, tak dieťa veľmi vystresujete. Dieťa by od vás malo dostať odkaz, že vám všetkým bude v novom dobre a tešíte sa tam. Nové bývanie si prispôsobíte tak, aby vyhovovalo celej rodine. Ak sa nesťahujete ďaleko, choďte sa tam s dieťaťom pozrieť ešte predtým. Ak mení škôlku alebo školu, choďte tam s ním na návštevu a opýtajte sa ho, či sa mu páči. Ak sa to nedá, skúste mu bývanie či školu ukázať na fotkách.

Naša Greta nastúpila v septembri do škôlky v Barcelone, ktorú si okamžite zamilovala. Preto som sa trochu bála, ako prijme to, že ju bude od januára meniť. Doma sme sa o tom porozprávali a všetko sme si vysvetlili. Keď sme mali ísť prevziať kľúče od nového bývania, vzali sme ju na výlet do novej škôlky. Hodinu sme tam na ňu čakali a potom jej hovorím, že už musíme ísť podpísať nájomnú zmluvu. „Choďte len vy dvaja s tatíkom, ja chcem ostať tu,” povedala mi, zvrtla sa na päte a už jej nebolo. Nová škola zožala úspech.

Toto je tvoja izba, zlatko

Prečítala som asi tisíc článkov, v ktorých psychológovia radili, ako deti pripraviť na sťahovanie. Dôležitý je nielen odchod zo starého, ale aj príchod do nového. 

1. Detskú izbu sa pokúste spraviť ako prvú. Ak je to možné, nechajte dieťa vybrať si, ktorú izbu chce. 

2. Ak sa dá, presťahujte detský nábytok. Ak sa nedá, presťahujte aspoň posteľnú bielizeň, vankúš alebo čokoľvek, čo dieťaťu pripomenie, že je doma. 

3. Myslite pozitívne a tešte sa z nového bývania.

4. Dodržujte rutiny. Akokoľvek veľa škatúľ vás čaká, dodržujte časový harmonogram, na ktorý je dieťa zvyknuté. Malo by jedávať v rovnakom čase ako v starom dome, kúpať sa, ísť spať v rovnakom čase...

5. Choďte si pozrieť okolie a nájsť detské ihriská. Zistite, čo noví susedia nemajú deti vo veku vášho dieťaťa a pozvite ich na návštevu.

Flexibilita pomáha

Keďže Greta má stále len tri roky, sťahovanie s väčším dieťaťom som ešte nezažila. Vraj je to trochu náročnejšie, lebo väčšie deti, a hlavne puberťáci, už majú silné kamarátstva a možno aj prvé lásky. Verím však tomu, že sa to dá zvládnuť. Jedného dňa si to určite vyskúšame, lebo taký život vedieme, sme nomádi. Možno práve preto nie je sťahovanie pre našu dcéru až taký problém. Po prvé, nie je to problém pre nás. Je to stres, všetko to hľadanie bývania, vybavovanie, obhliadky, potom balenie, vybaľovanie. Ale nedesíme sa toho. 

A po druhé, hoci s dcérou dodržujeme dosť silné rutiny, od začiatku sa ju snažíme viesť zároveň k tomu, aby bola flexibilná. Cestujeme alebo chodíme niekam na víkendy, prespíme v hoteli, u kamarátov, jedávame doma, v reštauráciách, ale aj v parku za piknikovým stolom. Viesť dieťa k flexibilite, aby bolo schopné sa prispôsobiť zmenám mu pomôže aj v dospelosti, aj v pracovnej oblasti. Flexibilita je základ, ktorý sa okrem iného vyplatí aj pri sťahovaní.

Ak vás sťahovanie v blízkej budúcnosti čaká, prajem vám pevné nervy a nech to nie je pre vašu rodinu trauma, ale zážitok.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: